Turecký veľvyslanec vo Viedni sa porátal s integračnou politikou, ktorá zlyhala a nešetrí ani svojich krajanov. Rakúšanom vyčíta, že o iné kultúry sa zaujímajú len počas dovolenky.

Kadri Ecved Tezcan: Chcete, aby som v interview odpovedal ako diplomat, čo bude nudné? Alebo mám odpovedať ako niekto, kto už rok žije vo Viedni a má bohaté kontakty s 250.000 tunajšími Turkami?

Uprednostňujem druhú variantu. Čo sa nedarí pri integrácii Turkov v Rakúsku?
Jedno chcem povedať hneď na začiatku: Inak ako Gréci alebo Taliani začali Turci emigrovať až pred 35, 40 rokmi. Rakúsko bolo mimochodom posledná krajina, kam občania Turecka prišli. Platy v Nemecku boli vyššie.
Má to za následok, že pre Turkov nie je jednoduché prispôsobiť sa pravidlám v zahraničí?
To nie. Chcel som tým len povedať, že aj prisťahovalci do USA mali svoje problémy. Ale tieto problémy sú už teraz zabudnuté. Integrácia je proces. Bol som pred takmer 20 rokmi generálnym konzulom v Hamburgu. Každý rok som do svojej rezidencie pozýval chlapcov a dievčatá, ktorí boli prijatí na gymnáziá a gratuloval som im a dával darčeky. Tak málo bolo vtedy tureckých gymnazistov. Dnes by som to v Rakúsku nemohol urobiť, lebo je tu asi 2000 pôvodom tureckých študentov, ktorí sa tu narodili, plus 20.000 tureckých gymnazistov. To je úžasné.
To je síce pokrok, ale pohľad do štatistík ukazuje, že pôvodom tureckých mladých je na gymnáziách či dokonca na univerzitách veľmi málo.
Ešte si musíme spraviť nejaké domáce úlohy. Ale aj rakúska strana musí niečo podniknúť. Sú školy, kde turecké deti tvoria väčšinu - 60, 70 percent. Prečo? Lebo žijú v getách. Keď Turci žiadajú vo Viedni byt, pošlú ich vždy do tej istej štvrte, súčasne im vyčítajú, že tvoria getá. A rakúske rodiny neposielajú svoje deti do škôl, kde národnostné menšiny tvoria väčšinu. Tak sú Turci zatláčaní do kúta.
Kto by im mal ponúknuť iné byty? Mesto Viedeň?
Die o niečo iné: o toleranciu. Každý rok dostanú Turci nejaké miesto, napríklad park, kde môžu osláviť svoje hody. Varia, hrajú, tancujú, ukazujú svoju vlasnú kultúru. Jediní Rakúšania, ktorí hody navštívia, sú politici na love voličských hlasov. Napriek tomu ide voliť len polovica Turkov. Viedenčania sa pri takýchto slávnostiach ani len nepozrú z okna. Okrem dovoleniek sa Rakúšania nezaujímajú o iné kultúry. Rakúsko bolo impérium s rôznymi etnickými skupinami. Malo by byť  zvyknuté žiť s cudzincami. Čo sa tu deje?
Mnohí Viedenčania zjavne majú strach, že sa v niektorých mestských častiach stanú menšinou a dominovať bude turecká kultúra.
Svet sa mení. Už nejde o to, kto dominuje a kto nie. Niet hraníc. Čím je viac kultúr, tým sme bohatší.
Problémom je, že spoločnosť v Rakúsku a v Nemecku už neverí na multikulturalizmus. Tento koncept nefungoval.
Prečo nefungoval? Integrácia je kultúrny a sociálny problém. Ale v Rakúsku za ňu zodpovedá ministerstvo vnútra. To je neuveriteľné. Ministerstvo vnútra môže zodpovedať za azyl alebo za víza a za mnohé bezpečnostné problémy. Ale ministerka vnútra by mala prestať zasahovať do procesu integrácie. Keď zadáme problém ministerstvu vnútra, vznikne policajné riešenie.
Akú kompetenciu odporúčate?
Ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo rodiny, ale nie ministerstvo vnútra. Moji ľudia sa ma pýtajú: Sme tu bezpečnostným problémom? Rozprával som sa s ministerkou vnútra. Toto nechce počuť. Je v nesprávnej strane.
V ktorej strane by mala Maria Fekter byť?
Je členkou ľudovej strany, ktorá sa považuje za liberálnu. Alebo mám nesprávne informácie? To, čo ona predstavuje, nezodpovedá liberálnemu, otvotenému duchu. To isté mimochodom platí aj o Angele Merkel. Bol som taký prekvapený, keď pred dvoma týždňami povedala, že multikulturalizmus zlyhal a Nemecko je kresťanské spoločenstvo. Aká je toto mentalita? Nemôžem uveriť, že to musím počuť v roku 2010 v Európe, ktorá je údajne centrom tolerancie a ľudských práv. Tieto hodnoty sa ostatní učili od vás a teraz vy týmto hodnotám obraciate chrbát. Napriek tomu nechcem povedať, že migranti neurobili žiadnu chybu.

Hovorili ste s Heinz-Christianom Strachem alebo s nejakým iným politikom z FPÖ?
Samozrejme. Stretol som sa s ním. Porozumeli sme si v tom, že čo sa týka integrácie si neporozumieme v ničom. Strache nemá ani potuchy, ako sa svet vyvíja. Ja som vlastne ani ešte nikdy nevidel takú sociálnodemokratikú stranu ako v tejto krajine. Za normálnych okolností bránia sociálni demokrati práva ľudí bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Viete, čo mi tu povedali sociálni demokrati? „Keď k tomu niečo povieme, dostane Strache viac hlasov.“ To je neuveriteľné.

Mnohí Rakúšania to vidia ináč. Pociťujú nevoľnosť pri niektorých aspektoch kultúry, ktorú priniesli Turci. Nepáči sa im, ako sa zaobchádza so ženami, nechcú vidieť ženy so šatkami na hlavách. Tiež nechcú, aby mladí tureckí machovia terorizovali spolužiakov.
O tom som nikdy nepočul. Videl som štatistiky ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti ...
Ubližovať ostatným mladým nie je zločin ...
... ale Turci nie sú na čele týchto zoznamov. Dovoľte mi ešte jednu otázku. Keď niečo nepatrí do vašej kultúry, máte právo povedať, že týchto ľudí nechcete? To je iná kultúra, iný parfém, iný folklór. Musíte s tým žiť. Prečo ste 110.000 Turkom udelili občianstvo? Ako ste ich mohli akceptovať ako občanov, keď je s nimi taký veľký integračný problém? Musíte s nimi hovoriť. Turci sú šťastní, nechcú od vás nič. Len nechcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s vírusom. Spoločnosť by ich mala integrovať a ťažiť z nich. Už nemusíte doniesť viac migrantov. Máte ich tu. Ale musíte im veriť a oni musia veriť vám.
Ale politici musia mať napríklad právo povedať, že nechcú žiadne nútené sobáše...
Samozrejme. Ani my nechceme, aby naše dcéry boli nútene vydávané.
A od Turkov sa môže žiadať, aby sa naučili po nemecky.
Určite, ja svojím ľuďom vždy hovorím: Naučte sa po nemecky a držte sa prvidiel tejto krajiny!
Prečo sa to teda nedarí?
Veď ste to otvorene povedali: Ľudia tu nechcú vidieť ženy v šatkách. Je to protizákonné? Nie, vy do toho nemáte čo hovoriť. Každý si môže vybrať, čo bude nosiť na hlave. Keď je tu daná sloboda, že sa môžete kúpať nahí, mala by byť daná aj sloboda nosiť na hlave šatku. Keď niekto núti ľudí nosiť šatky, potom by mal právny štát zasiahnuť. To isté platí pre tých, ktorí sa zdráhajú posielať svoje deti do školy. Máme problém s dievčatami, ktoré od 13-tich rokov už nechodia do školy.
Máte aj problém s tým, že príliš málo žien chodí pracovať.
Mýlite sa, turecké ženy pracujú.
Áno, ale doma. Miera zamestnanosti tureckých žien je len 39 percent.
Žena v domácnosti je tiež job.
Migranti, ktorí zostávajú doma, sú súčasťou integračného problému.
Áno, ale keď chcete byť môj priateľ, mali by ste pre to aj niečo urobiť.
Myslíte si teda, že Rakúšania nedávajú Turkom pocit, že sú tu vítaní?
Ja nebudem robiť výčitky len Rakúšanom. Tiež máme problémy nadviazať kontakt s ostatnými ľuďmi. Prečo? Migranti v New Yorku alebo inde tiež tvoria getá. Prvé, čo urobia v zahraničí je nadviazanie kontaktu s krajanmi.

Ale nezostávajú v gete 30 rokov. Pokúšajú sa zlepšiť a snažia sa, aby ich vlastné deti chodili do lepšej školy. Nevidím tu žiadny dynamický sociálny vývoj.
Ja vidím veľa úspechov. Je tu viac ako 3 500 tureckých podnikateľov, 110 lekárov, umelcov, balerín. Prečo vaše médiá neprinášajú viac úspešných príbehov?
Kto analyzuje súčasný stav vzdelanosti, vidí budúcnosť čierno. Väčšina mladých Turkov chodí do Hauptschule (2. stupeň ZŠ s najnižším štandardom vzdelania), mnohí dokonca do osobitnej školy. Máte nápad, ako by sa to dalo zmeniť?
Mnohí tureckí rodičia si myslia, že ich deti hovoria perfektne po nemecky a po turecky. Ja im potom vysvetlím, že keď niekto vie 500 slov, neovláda reč a že ich deti nehovoria dobre ani po nemecky ani po turecky.
Tu je problém: Za posledných 20 rokov nám rakúske vlády nedovolili priniesť učiteľov z Turecka, aby učili deti v tureckom jazyku. Keď sa deti nenaučia správne materinský jazyk, nenaučia sa poriadne ani žiaden iný jazyk. Vo Viedni je inštitút orientalistiky, kde sa učia po turecky študenti, ktorí perfektne hovoria aj po nemecky. Jediné čo chýba, je fakulta pedagogiky. Potom môže mať Rakúsko vlastných tureckých učiteľov.
Koľko učiteľov chcete doniesť?
Možno 100 stačí. Je asi 5000 až 7000 mladých Turkov, ktorí sú pred vstupom na základnú školu. Som si istý: Keď sa už v materskej škole naučia po turecky a samozrejme aj plynule po nemecky, je to protijed na integračný problém.
Majú sa Turci učiť turecký jazyk ako cudzí jazyk v škole?
Mojím cieľom je, aby bola turečtina akceptovaná ako maturitný jazyk. Potom budeme mať aj tureckých učiteľov. Neviem, prečo nie je turečtina akceptovaná ako maturitný jazyk.
Mysleli ste na to, že založíte tureckú školu vo Viedni?
Nie. Ale keď bude dopyt, môžeme uvažovať aj o tom.
Majú sa tureckí rodičia rozprávať so svojimi deťmi po nemecky alebo po turecky?
To im nebudem predpisovať. Ale či rodičia, deti alebo mládež, všetci by mali vedieť po nemecky.
Keď sa rodičia s deťmi nerozprávajú po nemecky, chýba základ. Ešte horšie to je, keď tureckí rodičia neposielajú svoje deti do škôlky.
Tob by malo byť záväzné. Každé dieťa by malo navštevovať škôlku. Od troch, alebo od štyroch rokov, ako v rakúskych rodinách.
Prečo sú deti napríklad chorvátskych rodičov v škole lepšie?
To je veľmi jednoduché. Lebo Chorváti sú kresťania, sú v spoločnosti vítaní, Turci nie.

Možno majú aj väčšiu túžbu sociálne stúpnuť vyššie.
Keď človek nie je vítaný a je spoločnosťou stále vytláčaný na okraj, prečo potom má chcieť byť v tejto spoločnosti?
Aby bol lepší ako ostatní, aby im to ulázal.
To je západná mentalita. My nemáme túto merkantilistickú filozofiu. Naša filozofia v islame je iná: Čokoľvek máš, dané od Boha, je pre Teba dosť. Jediné, čo musíš konať, je dobro pre tvojich ľudí v rodine a v tvojom okolí. Turci vo Viedni si pomáhajú. Vedia, že nie sú vítaní.

Prečo si to myslíte?
V tomto meste, ktoré tvrdí, že je kultúrnym centrom Európy, hlasovalo takmer 30 percent za extrémne pravicovú stranu. Keby som ja bol generálnym skeretárom OSN, OSZE alebo Opec, nezostal by som tu. Keď tu nechcete cudzincov, tak ich vyžeňte. Je na svete mnoho krajín, kde sú cudzinci vítaní. Musíte sa naučiť žiť s inými ľuďmi. Aký problém má Rakúsko?
Ide naozaj o islam? S Peržanmi a tu nie sú problémy.
A koľko je tu Peržanov? Nevidieť ich. Keby ich bolo vidieť, mali by presne ten istý problém. Vždy je za tým náboženská neznášanlivosť. Pred útokmi z 11. Septembra to nebolo. Ale odvtedy predstavujú médiá islam ako zlý a teroristický. Kde je cirkev? Stretol som sa s kardinálom, je to úžasný muž, a on mi povedal, že má dobrý vzťah k Turkom. Povedal som mu: Eminencia, to nestačí, musíte sa silnejšie hlásiť o slovo a vo svojom novinovom stĺpčeku aj napísať, že islam takisto hodnotný ako vaše vlastné náboženstvo.

Čo očakávate od úradov?
Je veľa ľudí dobrej vôle. Bol som na mnohých radniciach, všade sú sekcie pre integráciu. Ale čakajú vo svojich kanceláriách, kým k nim prídu ľudia. Nemajú žiadnu víziu. Nie je žiadna koordinácia a žiadne kooperácia. Moji štyria predchodcovia ako veľvyslanci ani ja sme nikdy neboli požiadaní o spoluprácu v otázkach integrácie. Viem, čo moji ľudia chcú a ako sa dajú presvedčiť.

Aké máte skúsenosti s rakúskou pohostinnosťou?
Som tu rok. Len raz som bol pozvaný do domu rakúskej rodiny, minulý víkend do Kremsu. Je veľký rozdiel medzi Viedňou a zvyškom Rakúska. Keď opustím Viedeň, sú všetci pohostinnejší.
Nikto z ministerstva zahraničia Vás nepozval k sebe domov?
Nie. Ale to nevadí. Pozývajú ma mnohí Turci.

Takpovediac odztkadľujete problém integrácie na vyššej úrovni.
V prvých mesiacoch po svojom príchode robí veľvyslanec zdvorilostné návštevy. Keď som žiadal o stretnutie s ministrom zahraničných vecí, bolo mi povedané, že minister zahraničných vecí neprijíma veľvyslancov. Veríte tomu? Som veľvyslanec 250.000 ľudí, ktorí žijú v tejto krajine. O akom dialógu tu hovoríme?
{jcomments on}

2010-12-13 19:47:10 44
Nuž aký to kontrast myslím toto:
Štúdia: V modernej Európe čelia kresťania diskriminácii a netolerancii