Kniha týždňa / A hét könyve: Tomáš Lang, Zbavení práva - majetku - života. Židovský osud na južnom Slovensku 1938-1947, Finecom 2016

Oto Psenak    17-05-25    3,901

Predstavujeme Vám knihu Tomáša Langa s názvom Zbavení práva - majetku - života. Židovský osud na južnom Slovensku 1938-1947. Názov knihy je mierne zavádzajúci, lebo ide o samostatné práce ktoré vznikli na rôzne témy a pri rôznych príležitostiach a netvoria organický celok ani nedávajú syntetizujúci pohľad na dejiny Židovstva na Horniakoch za ostatných 150 rokov. Lebo práve takáto perspektíva je minimálne potrebná na to, aby bolo možné vyrozprávať tento tragický príbeh v súvislostiach.

Versailský mierový systém si zahral so stredoeurópskym Židosvtvom krutú hru. Pre národ s niekoľkotisícročnou históriou žijúci v diaspóre v najrozličnejších režimoch a krajinách, ktorý bol bol po stáročia objektom pogromov a na ktorého s obľubou presmerovávali hnev pospolitého ľudu pri každej príležitosti, bola ochrana silného štátu-protektora a autorita zákonov existenčnou nevyhnutnosťou.
 
Práve takýmto silným śtátom bola c. k. monarchia ktorá za 7 desaťročí od prijatia emancipačných zákonov (v r. 1840 a 1867) zabezpečila pre židovskú komunitu nebývalý rast a prosperitu. Odvrátenou stranou tohoto závratného úspechu a akumulácie bohatsva bola žiarlivosť menej úspešných etník a hlavne ich inteligencie prejavujúca sa antisemitizmom.
Uhorsko bolo významným -  ak nie najvýznamnejším - cieľom migračných vĺn východoeurópskych Židov. Len za roky 1840-1850 sa ich do krajiny prisťahovalo 78 tisíc.

Deštrukcia monarchie víťaznou Antantou predznamenala tragédiu - novovzniknuté hašterivé malé štáty boli hračkou mocností a nenmohli garantovať nikomu nič. Československo bolo toho príkladom - v r. 1919 nie bez Šrobárovej účasti prehrmela Horniakmi bezpríkladná vlna pogrmov a rabovačiek, aby nasledujúce dve desaťročia ČSR poskytla Židom klamlivú ilúziu prosperity.
Tretina obyvateľstva Horniakov - Maďari a Nemci boli deklasovaní na občanov druhej kategórie. Úrady, školské katedry a živnosti boli odrazu voľné pre šikovných a schopných, ak sa, pravda, osvedčili že nie sú viac cítenia uhorského... Napredovanie jedných bolo vyvážené sociálnym prepadom druhých - nebol to win-win biznis. V tom bola asi hlavná odlišnosť vývoja v ČSR v porovnaní s predprevratovým Uhorskom, kde schopnosti a úspech židovskej komunity prispieval k rastu bohatstva a k rozvoju celej krajiny.

Silné rany utrpela aj spolupatričnosť a solidarita medzi obyvateľstvom. Miesto zjednocujúcej uhorskej štátnej idey československé úrady podporovali dissimiláciu Židov, ktorých ako jedinú národnosť nerozlišovali na základe jazykovom, ale rasovom. Separácia Židov mala oslabiť maďarskú a nemeckú menšinu a vyvolala napätie a nedôveru v jazykovo homogénnych menšinových komunitách.

Katastrofa prišla zo strany, odkiaľ to nikto nečakal. Povojnový hospodársky kolaps Nemecka priviedol k moci Adolfa Hitlera, ktorý nemeckých Židov (v r. 1933 500 tisíc Židov tvorilo necelých 0.8% 60 miliónového nemeckého národa) vyhlásil za nepriateľov Ríše.

Pod náporom Hitlera sa stredoeurópsky bezpečnostný systém zrútil a Československo vydalo svojich dissimilovaných Židov do Hitlerových rúk. Ten po prehratej Stalingradskej bitke započal s ich priemyselným vyvražďovaním.

Lumpen-režimy, ktoré z Hitlerovej vôle vznikli, videli v ulúpení židovského majetku významný zdroj svojej politickej i hospodárskej konsolidácie a ochotne deportovali svojich bezbranných a bezprávnych občanov.
Ako prvé z neokupovaných krajín práve Slovensko - už v marci 1942 - ani nie tri mesiace po začatí deportácií z Protektorátu.

Maďarsko poskytovalo pre Židov  pomerne bezpečný prístav - i keď pri stupňujúcej sa hospodárskej diskriminácii - až po okupáciu krajiny Nemcami v marci 1944. V lete 1944 započali transporty Židov z vidieka, ktorým padli za obeť i židovské komunity z arbitrážneho územia.

Deportácie prebehli veľmi rýchlo za asistencie maďarského žandárstva i židovskej samosprávy. Z Maďarska sa zachránila skupina 1700 židovských prominentov, ktorí sa "vykúpili" a mohli vycestovať do Švajčiarska. (Vedúci predstaviteľ tejto skupiny R. Kasztner bol v r. 1957 zastrelený na ulici v Tel Avive potom, ako ho súd oslobodil spod obžaloby kolaborácie s Nemcami.)

Práve otázka, prečo vedenie komunity spolupracovalio s nacistami a podvolilo sa organizovať svojich ľudí do transportov na istú smrť je jednou z najťaživejších. A ďaleko presahuje rámec Holocaustu.
Keď si Solženicyn naliehavo kládol otázku prečo sa v tridsiatych rokoch nechal ruský národ viesť Stalinom na jatky a milióny ľudí každú noc prežívali v strachu, či práve ich neodvlečie NKVD, prišiel k záveru, že obete sa mali brániť. História sa mohla uberať iným smerom, keby si tí, čo šli lapať "nepriateľov ľudu" nemohli byť istí či sa vrátia živí...

V Budapešti sa väčšine Židov včítane tisícok utečenscov zo Slovenského štátu podarilo dožiť do konca vojny, i keď besneniu Šípových krížov v posledných mesiacoch vojny i tam padli za obeť tisíce.

Situácia sa ani po vojne nevrátila do normálnych koľají. Holocaust skončil, antisemitizmus prežíval. Nemnohí navrátilci z koncentrákov a úkrytov sa stretli s nenávisťou motivovanou strachom o to, že bude treba vrátiť arizovaný majetok. Väčšina navrátilcov pokračovala v putovaní a nový život začala na Západe, alebo v Palestíne.

Zo strednej Európy prakticky zmizla židovská komunita a dnes je v regióne prítomná už jedine v Maďarsku (asi 100 tisíc ľudí).

Kniha T. Langa je cenná faktografiou o osudoch židovských komunít v Galante, Diószegu (Sládkovičove), Šuranoch a Veľkých Lovciach. Jeho slabinou je chýbajúca širšia dejinná perspektíva ako aj niektoré podivné formulácie akoby požičané od I. Kamenca (O motiváciách I. Kamenca sme písali na inom mieste).