Keller definuje neoliberalizmus ako extrémnu formu liberalizmu, ktorá presadzuje neregulovaný trh, individualizmus a konkurenciu vo všetkých oblastiach života. Neoliberáli veria, že trh je najefektívnejším mechanizmom na alokáciu zdrojov a že štát by mal hrať minimálnu úlohu v ekonomike. Podľa Kellera vedie neoliberalizmus k sociálnej nerovnosti, nestabilite a strate sociálnej súdržnosti.
Prečo o oboch prúdoch Keller tvrdí že sú hybridné?
Keller považuje neoliberalizmus aj neomarxizmus za hybridné z dvoch hlavných dôvodov:
Pôvod v sekularizovaných prvkoch kresťanstva: Keller tvrdí, že obe ideológie vychádzajú zo sekularizovaných (zosvetštených) prvkov kresťanského svetonázoru. Neoliberalizmus preberá koncept "neviditeľnej ruky trhu" ako božskej prozreteľnosti, ktorá riadi jednotlivcov k všeobecnému blahu. Neomarxizmus zase preberá kresťanskú koncepciu dejín ako putovania od prvotného raja (beztriedna spoločnosť), cez obdobie odcudzenia (triedny boj) k vykúpeniu (komunizmus). Táto spoločná sekularizovaná náboženská báza robí obe ideológie podľa Kellera hybridnými.
Dovedenie určitých prvkov oboch ideológií do extrému: Keller tvrdí, že dovedenie určitých prvkov oboch ideológií do extrému viedlo k vzniku ich hybridných foriem – neoliberalizmu a neomarxizmu. Neoliberalizmus presadzuje trhovú logiku do všetkých oblastí života, nielen ekonomiky, a neomarxizmus sa zameriava na kultúrnu revolúciu a individuálnu emancipáciu bez ohľadu na ekonomické podmienky.
Neoliberalizmus: Keller kritizuje neoliberalizmus za to, že chce, aby trh riadil nielen ekonomiku, ale všetky aspekty spoločnosti, čím sa spoločnosť stáva iba príveskom ekonomiky.
Neomarxizmus: Keller kritizuje neomarxizmus za to, že sa zameriava na kultúrnu revolúciu a individuálnu emancipáciu bez ohľadu na ekonomické podmienky, čím sa ignoruje skutočná nerovnosť a vykorisťovanie.
Tým, že obe ideológie doviedli niektoré svoje prvky do extrému a zároveň zdieľajú sekularizovaný náboženský základ, vytvorili podľa Kellera hybridnú politiku, ktorá je charakteristická pre súčasnú spoločnosť.
Z definície oboch prúdov by mal vyplývať ostrý ideologický zápas medzi nimi, Keller vśak vysvetľuje prečo miesto toho kooperujú:
Keller teda tvrdí, že neomarxisti a neoliberáli, napriek zdanlivým rozdielom, v skutočnosti spolupracujú na udržiavaní a posilňovaní existujúceho systému, ktorý slúži ich spoločným záujmom. Táto spolupráca sa prejavuje nielen v ich spoločnej rétorike a politických stratégiách, ale aj vo vzájomnej tolerancii a podpore ich zdanlivo protichodných cieľov.
Novojaz
Dôležité miesto v knihe tvorí slovníček novojazu, ktorý Keller zostavil. Podľa neho je nástrojom manipulácie a kontroly v hybridnej politike. Slúži na zastretie skutočného významu slov a na presadenie ideológie vládnucich elít. Keller zostavil slovníček nevoľníctva, aby odhalil skutočný význam slov používaných v politickom a ekonomickom diskurze a ukázal, ako sú tieto slová zneužívané na manipuláciu verejnosti a utváranie želaného obrazu reality. Slovníček má čitateľovi pomôcť kriticky pristupovať k informáciám a rozpoznať manipulatívne techniky používané v médiách a politickej komunikácii.
Celkovo možno 160 stránkovú knižku hodnotiť ako manipulatívne dielko značne podceňujúce čitateľa. Zúžený pohľad ignoruje nielen historickú perspektívu, ale aj akékoľvek metriky - autor nijako nedokazuje svoje tušenia o prehlbovaní chudoby, straty demokratickej kontroly a o prehlbovaní spoločenských rozdielov. V celej knihe nie je jediná tabuľka či graf, chýba akákoľvek zmienka o alternatívach - čínskom či ruskom autoritárnom režime.
Keller považuje masy za hlúpe lebo sa dajú elitami prostredníctvom novojazu zmanipulovať proti vlastným záujmom ale súčasne za chytré v tom že podporujú populistov ako alternatívu k neoliberálom a neomarxistom.
Aj elity považuje sú hlúpe, lebo kombinujú do svojho programu prvky, ktoré ich odcudzujú voličom ale súčasne veľmi chytré keď vymysleli celkom nový jazyk a dokážu byť celkom homogénne (aspoň podľa Kellera) bez akejkoľvek internacionály...
Skrátka každý si tu príde na svoje a nájde potvrdenie svojich pochybností a zlých tušení...