Kauza skládka: Krajský súd zrušil rozsudok a rozdelil žalobu na dve
Oto Psenak 
24-11-26 
1,787 
O súdnom spore v rámci ktorého p. Martinka a jeho dve firmy žalovali náš portál za článok "Anatómia jedného podvodu... Časť 1.", sme naposledy písali v čase, keď bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, ktorý nám uložil povinnosť ospravdlniť sa žalobcovi resp. žalobcom. Odvolali sme sa na krajský súd, ktorý po 10 mesiacoch v septembri t.r. rozhodol a zrušil rozsudok prvostupňového súdu. V odôvodnení sa píše, že sa tak stalo z procesných dôvodov: okresný súd pochybil, keď spojil do spoločného konania žalobu o ochranu osobnosti fyzickej osoby i žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, pričom v druhej z nich - vzhľadom na to že ide o spor z oblasti práva k obchodnému menu - je oprávnený konať iba jediný súd na Slovensku - Okresný súd v Banskej Bystrici. Tým sa celá kauza vracia na začiatok a to ešte v znásobenom rozsahu, keď sa žalobami za článok "Anatómia jedného podvodu... časť 1." budú zaoberať dva súdy nezávisle od seba. Veríme že to je dobrá správa pre všetkých, ktorí sa ilegálnym znovuotvorením uzavretej mestskej skládky cítia byť poškodení vo svojom práve na bezpečné životné prostredie a ktorí by nechceli, aby sa táto záležitosť stratila z radarov.
Na samotnej skládke panuje medzitým čulý ruch. Pokračuje nekontrolovaný vývoz materiálu - ani majiteľ skládky - Mesto Nové Zámky ani Odbor ŽP OÚ NZ nám nepotvrdili, že disponujú prehľadom o tom, čo sa kedy odkiaľ a v akom množstve na skládku naváža. Mesto potvrdilo že obdržalo od fy Limestone SK s.r.o. projektovú dokumentáciu ,,Skládka odpadov Nové Zámky – úprava zrekultivovanej skládky", 11/2023, arch. č. 47-PS-2023 avšak tú nemôže sprístupniť z dôvodu, že autor neudelil súhlas na jeho zverejnenie mimo povoľovacieho konania. Pritom nie je jasné, či a do akej miery je zhodný s rovnomennou štúdiou predloženou v minulosti.
Nakoľko to laickým okom možno posúdiť, s ukladaním materiálu sa nezačalo z jedného bodu vo finálnej projektovanej výške, ale materiál sa priebežne naváža a ukladá vo vrstvách na celú vodorovnú plochu (ktorá bola pôvodne zaoblená, aby z nej stekala voda), pričom svahy ostávajú nepokryté. Ťažké mechanizmy trvalo jazdia po celej ploche skládky, čím už zrejme došlo k zničeniu prekrytia tesniacou fóliou ktorá tam pôvodne bola, ako aj štrkopieskovej ochranno-drenážnej vrstvy pod 80 cm uzatváracou vrstvou zeminy podľa pôvodného projektu z roku 1994. Ťažké mechanizmy narušili kôru, ktorá skládku pokrývala a v súčasnosti po dažďoch voda stojí na skládke až kým do nej nevsiakne a nevylúhuje do spodných vôd.
Keďže projekt radnica tají, nie je jasné, či toto všetko sa deje v súlade s projektom, ale napr. ani to, či projekt predpisuje nejaké sezónne reštrikcie. Nám laikom sa zdá, že 20-tonové nákladiaky by sa nemali po skládke premávať v čase, keď je jej povrch rozbahnený...
Aktuálne je teda spoločným úsilím Mesta a jeho zmluvného partnera de facto vylúčená akákoľvek verejná kontrola toho, čo sa na skládke deje a či sa to deje v súlade s nejakým projektom, alebo nie. Nie je tiež jasné či už existuje alebo či vôbec vznikne nejaké nové územné rozhodnutie na základe tohoto projektu, ktoré by - čisto hypoteticky - počítalo s nejakou záverečnou kolaudáciou. Koniec koncov ak sa tretí rok môže navážať materiál na uzavretú skládku a doteraz úradné posvätenie nikomu nechýbalo, možno ho ani nie je treba...
Pritom kauza Skládka je iba jedným kamienkom v hrozivej bilancii zásahov do životného prostredia počas Kleinovho primátorovania: Zúgov - Skládka umelohmotného odpadu na Vinohradoch - Bioplynka na kuchynský odpad v areáli Bytkomfortu - Veterné elektrárne - Chemická gigafabrika... Zdá sa že mestské nehnuteľnosti sa už minuli a teraz sa obchoduje s našou budúcnosťou...
ECLI:SK:KSNR:2024:4422204405.1
Sp. zn.: 11Co/6/2024 - 337
IČS: 4422204405
UZNESENIE
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ Juraj Martinka, XXXX, 2/ Limestone SK, s.r.o., Považská 5186/40, Nové Zámky, IČO: 46 818 405, 3/ Limestonereal s.r.o., Považská 40, Nové Zámky, IČO: 53 039 785, zastúpených právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Dataplan s.r.o., Podhájska 8, Nové Zámky, IČO: 50 486 969, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o ochranu osobnosti fyzickej osoby a o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 08. 11. 2023 proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/126/2022-267 zo dňa 31. októbra 2023, takto r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol v predmetnej veci takto:
„ I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní po právoplatnosti rozsudku zaslať na adresu bydliska žalobcu v 1) rade - Juraj Martinka, XXXXX a na adresu sídla žalobcu v 2) rade - Limestone SK, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská 5186/40, IČO: 46 818 405 a žalobcu v 3) rade - Limestonereal s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Považská 40, IČO: 53 039 785 doporučeným listom písomné ospravedlnenie s overeným podpisom a ospravedlnenie zároveň zverejniť v nezávislom týždenníku na stránke www.watson.sk, a to v nasledovnom znení:
Ospravedlnenie za nepravdivé a pravdu skresľujúce výroky o Jurajovi Martinkovi, XXXX, spoločnosti Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a spoločnosti Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, Nové Zámky, IČO: 53 039 785: Spoločnosť Dataplan s.r.o., so sídlom Podhájska 8, Nové Zámky, IČO: 50 486 969 ako vydavateľ nezávislého týždenníka na internetovej stránke www.watson.sk sa týmto ospravedlňuje za nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie zverejnené v nezávislom týždenníku v článku v názvom „Anatómia jedného podvodu - časť 1”, ktorý je uverejnený pod internetovým odkazom:
https://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4696, ktorými došlo k zásahu do osobnostných práv Juraja Martinku, XXXXXX a do práva na ochranu dobrej povesti právnických osôb Limestone SK, s.r.o., so sídlom Považská 5186/40, Nové Zámky, IČO: 46 818 405 a Limestonereal s.r.o., so sídlom Považská 40, Nové Zámky, IČO: 53 039 785.
II. Žalobcovia v 1) až v 3) rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Napadnutý rozsudok súd odôvodnil citáciou ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 19b ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako Občiansky zákonník), čl. 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) a odkazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).
3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 21. 10. 2022 sa žalobca v 1. rade domáhal ochrany osobnosti fyzickej osoby v zmysle ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a žalobcovia v 2. a 3. rade sa domáhali ochrany dobrej povesti právnickej osoby v zmysle ust. § 19b Občianskeho zákonníka, a to formou doporučeného listu od žalovaného na adresu žalobcu v 1. rade a zároveň žalobcovia žiadali ospravedlnenie zverejniť v nezávislom týždenníku na stránke www.watson.sk, a to v znení uvedenom v 1. bode tohto rozsudku.
3.1 Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade ako fyzická osoba dlhodobo podnikal v oblasti stavebníctva aj ako živnostník a v súčasnosti podniká prostredníctvom obchodných spoločností Limestone SK, s.r.o. - žalobca v 2. rade a spoločnosti Limestonereal s.r.o. - žalobca v 3. rade, pričom v dôsledku ich korektného a spoľahlivého plnenia svojich zákaziek majú vybudovanú povesť, ktorej predmetným článkom objektívne hrozí ujma.
V zverejnenom článku žalovaný opisuje údajný podvod za 600.000,- eur, pričom v tomto článku sa v úvode uvádza: „V programe júnového zastupiteľstva sa objavil čudný bod - návrh stavebnej firmy Limestone podnikateľa Juraja Martinku uzavrieť s mestom zmluvu o spolupráci.” Je zrejmé, že uvedením mena a priezviska žalobcu v 1. rade v spojení so stavebnou firmou Limestone je žalobca v 1. rade jednoznačne identifikovateľný ako fyzická osoba, ktorej bolo predmetným článkom zasiahnuté do jeho osobnostných práv už samotným názvom uvedeného článku.
Pokiaľ ide o žalobcu v 2. a 3. rade, tak v oboch spoločnostiach je jediným spoločníkom a konateľom práve žalobca v 1. rade a obe predmetné firmy majú rovnaký základ svojho obchodného mena, a to v časti Limestone, pričom zo zverejneného článku nie je bezpochyby zrejmé, ktorú spoločnosť mal žalovaný, resp. autor článku na mysli, avšak v dôsledku konania žalobcovi a obom jeho spoločnostiam objektívne hrozí ujma. Článok určený verejnosti, tak ako bol zverejnený, môže byť spájaný s oboma spoločnosťami, teda aj so žalobcom v 2. a 3. rade a je objektíve spôsobilý privodiť žalobcom ujmu.
V súvislosti s ochranou osobnosti žalobcu v 1. rade a ochranou dobrej povesti žalobcu v 2. a 3. rade žalobcovia uviedli, že na poskytnutie ochrany podľa príslušných vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby existovali aj konkrétne následky zásahu do ich práv. Pre poskytnutie ochrany je v tomto prípade postačujúce, že nepravdivé tvrdenia žalovaného sú objektívne spôsobilé privodiť im ujmu. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 Cdo 113/2009 zo dňa 31. 01. 2011 a vo vzťahu k žalobcom 2. a 3. rade poukázali na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v uznesení v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 212/2007 zo dňa 23. 09. 2009.
Žalobcovia namietali samotný názov článku „Anatómia jedného podvodu - časť 1.“, nakoľko z významu nadpisu tohto článku, ako aj uvedením mena žalobcu v 1. rade a obchodného mena žalobcu v 2. rade bežnému čitateľovi napadne ako prvé, že žalobcovia spáchali trestný čin, podvod, z ktorého malo mesto Nové Zámky škodu 600.000,- eur. Uviedli, že v článku prezentované tvrdenia 1 až 8 sa zakladajú na nepravdivých skutočnostiach a sú zavádzajúce.
Jedná sa o tieto tvrdenia prezentované v článku: - tvrdenie č. 1: „A keďže Limestone zhodou okolností práve potreboval niekam umiestniť 40 tisíc ton kontaminovanej zeminy zo stavby Strediska technicko-hygienickej údržby ZSSK na Detvianskej ulici, vyviezol ju rovno na bývalé smetisko.“ - tvrdenie č. 2: „A potom ich spoločne a náhle osvietilo, že mesto urýchlene potrebuje nechať nanovo skolaudovať starú skládku.“ - tvrdenie č. 3: „A ešte im p. podnikateľ oznámil, že odteraz sú mu povinní platiť presne 27 tisíc nájomného ročne.“ - tvrdenie č. 4: „Konkurenčná firma, ktorá sa takisto zaoberá likvidáciou stavebného odpadu, ale kvôli drobnému maléru s p. primátorom je aktuálne vylúčená z jeho kombinácií, poslala prostredníctvom bratislavskej právnej kancelárie mestskému úradu list, v ktorom informovala o podvode za cca 600 tisíc eur, ktorého sa mesto stalo obeťou.“ - tvrdenie č. 5: „Limestone si kúpil tento pozemok, ale netušil, že to nie je obyčajná orná pôda, keďže v katastri nebola o skládke ani zmienka.“ - tvrdenie č. 6: prezentované v článku pod fotografiou vrátnice spoločnosti Brantner Nové Zámky a čerpacej stanici, s popisom: „Vpravo od hlavného vchodu do Brantnera vidíme nejaký kopec - nie je to uložený stavebný odpad ?“ - tvrdenie č. 7: prezentované v článku pod fotografiou: „Nákladné auto s ďalšími 20 tonami odpadu smeruje na skládku - a to priamo cez vrátnicu Brantnera! Áno nákladiaky Limestone chodia na skládku cez areál mestskej firmy! Zdá sa, že JUDr. Valent má k tejto veci oveľa hlbší vzťah, než prezentoval na júnovom zastupiteľstve...“
V článku je tiež zverejnená fotografia z portálu environmentálnych záťaží, ktorou chcel zrejme autor poukázať na skutočnosť, že sa má podľa jeho názoru jednať o ukončenú a skolaudovanú skládku. Takéto čiastkové informácie sú však zavádzajúce a pravdu skresľujúce. Uvedený portál umožňuje zobraziť a získať úplne podrobné informácie o uvedenej skládke, pričom z ďalších informácií, ktoré sú verejne dostupné a čitateľ si ich vie na spomínanom portáli dohľadať vyplýva, že ide o skládku, kde sa vyvážanie odpadu ukončilo v roku 1994 a rekultivácia sa začala v roku 1995. V článku však nie je žiadna zmienka o tom, že by bola skládka skolaudovaná, čomu bráni to, že je potrebné niektoré stavebné objekty, potrebné pre kolaudáciu dobudovať. Rovnako na uvedenom portáli je možné zobraziť si záznamový list uvedenej skládky, kde sú dostupné ďalšie informácie o vnútornej skladbe skládky, v rámci ktorých informácií je tiež údaj o tom, že sú pochybnosti o účinnosti prekrytia uvedenej skládky. Z uvedených skutočností je zrejmé, že uvedená skládka nielenže nie je skolaudovaná, ale ani práce, ktoré boli doposiaľ realizované nie sú zrejme dostatočne účinné, za čo však nenesú zodpovednosť žalobcovia, ale prípadný investor, či zhotoviteľ stavby a so žalobcami nemá táto skutočnosť žiaden súvis. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný zverejnil nepravdivé a pravdu skresľujúce vyjadrenia a informácie, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu v 1. rade, ako aj do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. a 3. rade. Žalobcovia požiadali o zverejnenie vyjadrenia žalobcu k uvedenému článku, vyjadrenie bolo zverejnené dňa 14. 10. 2022 v zmysle zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). V uvedenej žiadosti zároveň žiadali aj zverejnenie ospravedlnenia, ktoré by následne nadväzovalo na vyjadrenie žalobcu. Žalovaný sa však neospravedlnil.
3.2 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 01. 2023 so žalobou nesúhlasil a považoval ju v celom rozsahu za nedôvodnú.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu uvedenom v 11. bode jeho rozsudku, z ktorého zistil skutkový stav, ktorý podrobne popísal v 12. až 40. bode svojho rozsudku.
4.1 Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutočnosti uvádzané žalovaným v publikovanom článku nemajú hodnoverný skutkový základ. Úlohou médií je informovať širokú verejnosť o dianí v spoločnosti, o verejnom dianí, ale tieto informácie musia vychádzať z relevantných podkladov tak, aby bola overená pravdivosť ich skutkového základu a nie z ničím nepodložených dedukcií. Nie je možné vytvoriť príspevok len na podklade dedukcií a neoverených informácií, ktoré sa následne spájajú, aby vznikol článok podobného obsahu, ako napísal žalovaný, ktorý na pojednávaní ozrejmil tvorbu takýchto príspevkov. Žalobca v 1. rade nie je verejne činnou osobou, ale vo svojej profesijnej oblasti je verejne známy. Nepatrí teda do okruhu osôb, ktoré musia zniesť väčší verejný záujem médií o jeho osobu a činnosť, ako i určitý stupeň kritiky v danom smere. Uvedená kritika musí však vychádzať z pravdivých skutočností. Súd nepovažoval obsah článku, ktorý publikoval žalovaný na internetovom portáli za kritiku, pretože vykonaným dokazovaním bolo zistené, že autor článku vychádzal z informácií, ktoré boli verejne známe a publikované a mali pravdivý základ, ale tieto fakty si prispôsobil a premenil tak, aby to v čitateľovi vyvolalo dojem, že žalobca ako fyzická osoba a jeho firmy sa voči mestu Nové Zámky dopustili podvodného konania. Podstatné je, ako samotný obsah tohto článku zapôsobil v celkovom kontexte na čitateľa, ktorý si daný článok prečítal. Zo skutkového deja predmetného článku si bežný čitateľ mohol vytvoriť záver, že žalobca sa obohacuje na úkor mesta, bez právneho titulu zaobchádza a manipuluje s odpadom, dokonca na cudzích pozemkoch a porušuje zákony a Ústavu SR. Uvedený obsah článku vykreslil žalobcu, ako aj jeho firmy vo veľmi negatívnom svetle, pričom keby sa preukázala hodnovernosť týchto tvrdených skutočností, žalobca by sa dopúšťal trestného činu. Za daného stavu, žalovaný uverejnením vyššie uvedených informácií o osobe žalobcu a o jeho firmách, neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv a dobrého mena právnických osôb, a to zvlášť závažným spôsobom.
4.2 Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobcom právo na zadosťučinenie, vo forme ospravedlnenia, ktoré ospravedlnenie je žalovaný povinný zaslať doporučeným listom s overeným podpisom žalobcom v 1. až 3. rade a zároveň ospravedlnenie zverejniť v nezávislom týždenníku na stránke www.watson.sk, a to v znení uvedenom vo výroku rozsudku, ktoré súd považoval za primerané morálne zadosťučinenie vzhľadom na zásah do profesionálneho postavenia žalobcu v 1. rade ako konateľa spoločností žalobcov v 2. a 3. rade, ako aj do postavenia žalobcu v 1. rade ako fyzickej osoby v profesionálnom a súkromnom živote. Žalobcovia sa nedomáhali finančného zadosťučinenia, len ospravedlnenia, preto súd žalobcom nepriznal peňažnú satisfakciu zo strany žalovaného, aj keď v konaní bolo preukázané, že došlo k zásahu tak do osobnostných práv žalobcu v 1. rade ako aj k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby žalobcov v 2. a 3. rade.
4.3 V závere svojho rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že zo samotného vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o skutkové tvrdenia uvádzané autorom článku, ktorých pravdivosť nebola preukázaná. Žalobca síce nie je verejne činnou osobou, ale vo svojej profesii a vo svojom obore dosiahol určité výsledky, ktoré sú známe, preto došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a žalovaný v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť, že tvrdenia publikované v článku sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy) a že skutočnosti uvádzané žalovaným majú hodnoverný skutkový základ.
4.4 Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný cestou splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 08. 11. 2023, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/, b/, e/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).
5.1 V I. časti odvolania (Všeobecne k napadnutému rozsudku a doktrína testu proporcionality) uviedol, že s rozsudkom ako aj s dôvodmi jeho vydania nesúhlasí. Úmyslom žalovaného nebolo akýmkoľvek spôsobom nepravdivo informovať o žalobcovi v 1. až 3. rade, alebo ho nejakým spôsobom očierniť, či zasiahnuť do jeho osobnej integrity. Mal v úmysle pravdivo informovať o dianí v novozámockom regióne, pričom rovnako chcel realizovať ústavné právo verejnosti na informácie o životnom prostredí a rozhodne nezverejnil predmetný článok s tým zámerom, aby tým vyvolával určité senzácie. V článku „Anatómia jedného podvodu časť 1.“ žalovaný informoval objektívne, vecne, pravdivo, zrozumiteľne a rozhodne nezverejňoval nepravdivé, či pravdu skresľujúce informácie. Informácie, z ktorých vychádzal pri tvorbe článku, pochádzajú z dôveryhodného zdroja, pričom advokátska kancelária, ktorá je uvádzaná v texte článku a na ktorú odkazuje je URBAN STENECKER GAŠPEREC BOŠANKSÝ s.r.o. Uvedená skutočnosť potvrdzuje, že žalovaný by si nikdy nedovolil zverejniť niečo, čoho autenticitu by si predtým neoveril. Žalovaný je zároveň presvedčený, že verejnosť má právo byť informovaná o všetkých okolnostiach a súvislostiach nakladania s verejným majetkom, osobitne ak ide o skládku odpadov. Taktiež uviedol, že podnikateľský subjekt, ktorý do obchodného vzťahu so samosprávou dobrovoľne vstupuje, musí počítať so zvýšenou mierou verejnej kontroly.
Domnieval sa, že napadnutý rozsudok je nezákonný a nespravodlivý aj v tom, že žalovanému uprel ústavné právo na slobodu prejavu a verejnosti právo na informácie o činnosti samosprávy a informácie o životnom prostredí. Ak sa na území mesta Nové Zámky nachádza nelegálna skládka alebo iná environmentálna záťaž, ide o závažnú vec, o ktorej má verejnosť právo byť informovaná, nakoľko ide o vec verejného záujmu. Žalovaný vo svojom článku spomínal žalobcu v 1. až 3. rade iba v miere, v akej sa objektívne na transakcii so samosprávou podieľal. O nepochopení obsahu článku svedčí i fakt, že žalobca jedno z namietaných tvrdení (č. 8) žaluje z dôvodu, že sa ho ani netýka. Článok sa v tomto prípade týkal verejného záujmu a vecí verejných, v žiadnom prípade sa netýkal súkromných osôb alebo súkromnej sféry. Z tohto dôvodu akýkoľvek nárok žalobcu na ochranu osobnosti alebo dobrej povesti právnickej osoby možno považovať za neodôvodnený a značne irelevantný.
V ďalšom žalovaný v odvolaní poukazoval na test proporcionality, ktorý vytvorila súdna prax v prípade sporov o ochranu osobnosti, na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 25/01 a na rozsudok ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská republika. Pri teste proporcionality v užšom zmysle slova súd porovnáva závažnosť oboch v kolízii stojacich základných práv tak, že vyhodnocuje otázky: 1. kto informáciu zverejnil, 2. koho sa informácia týka, 3. akých záležitostí sa informácia týka, 4. kde došlo k zverejneniu informácie, 5. kedy došlo k zverejneniu informácie, 6. ako došlo k zverejneniu informácie.
Bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní v predmetnej veci test proporcionality nepoužil a dotknutý článok tak nepodrobil jednotlivým kritériám (kto, o kom, čo, kde, kedy, ako). Žalovaný je prevádzkovateľom portálu, ktorého úlohou je informovanie verejnosti o dianí v okrese Nové Zámky. Informoval verejnosť o tých najzávažnejších skutočnostiach, akými je nakladanie s verejnými financiami a ochrana životného prostredia. Článok napísal vecnými, slušnými jazykovými prostriedkami, nie vulgárnym, útočným, ani inak osočujúcim štýlom a vnímal ho ako kritiku postupu mesta Nové Zámky a mestského zastupiteľstva ako orgánu územnej samosprávy. Pri písaní článku pritom vychádzal z informácií, ktoré odzneli na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Nové Zámky.
Ďalej žalovaný poukázal na jednotlivé kritériá (kto, o kom, čo, kde, kedy, ako) v kontexte testu proporcionality a ich podstatu.
5.2. V II. časti odvolania (K nesprávnemu právnemu posúdeniu jednotlivých tvrdení v článku) žalovaný uviedol osem tvrdení, ktoré boli predmetom žaloby.
K tvrdeniu č. 1 žalovaný uviedol, že v prípade tohto tvrdenia žalobca nerozporuje samotný fakt vyvážania materiálu na uzavretú a zrekultivovanú mestskú skládku bez povolenia stavebného úradu a vedomia majiteľa skládky. Žalovaný dôkazmi doložil, že išlo o kontaminovanú zeminu a dokonca z časti o taký odpad, ktorý ani nesmel byť ukladaný na skládku odpadov. Podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal s dôkazmi a svojvoľne zmenil závery Protokolu o skúške č. AR-22-KT-006551-02, ktorý dokumentoval jednu z dvoch skúšok, teda reprezentoval polovicu zo 40 tisíc ton vyvezeného materiálu. Taktiež nevyhodnotil správne konanie žalobcu vo vzťahu k cudzej skládke, akoby ho vlastníctvo pozemku oprávňovalo na ňu čokoľvek vyvážať, či ukladať a taktiež nevyhodnotil ani správne konanie žalobcu voči stavebnému úradu, keď ten nepožiadal o súhlas stavebného úradu s terénnymi úpravami a nepožiadal ani inšpekciu životného prostredia o súhlas so zriadením dočasného úložiska (depónie) na telese skládky.
V prípade tvrdenia č. 2 uvedeného v článku žalovaný uviedol, že článok sa pozastavuje nad tým, že na zastupiteľstve dňa 30. 06. 2022 neodzneli žiadne dôvody vysvetľujúce, prečo by malo mesto ako majiteľ skládky začať kolaudačné konanie na dávno uzavretú, zrekultivovanú a monitorovanú skládku. Nerozumel, ako by sa mohlo tvrdenie o novej kolaudácii starej skládky dotknúť žalobcu, keďže sa tam hovorí o tom, či mesto má, alebo nemá potrebu kolaudovať dávno uzavretú skládku. Autor článku netvrdil, že skládku treba kolaudovať, ale naopak, spochybňoval to.
V prípade tvrdenia č. 3 uvedeného v článku, autor netvrdil, že mesto je povinné žalobcovi platiť 27 tisíc eur nájomného ročne. Naopak, tento argument používal žalobca voči mestu v snahe presvedčiť ho uzavrieť dohodu.
V prípade tvrdenia č. 4 uvedeného v článku, žalovaný uviedol, že článok neobsahuje žiadne tvrdenia spájajúce žalobcu s prípadným podvodom a uvádzané informácie neprekračujú rámec listu-výzvy, ktorú bratislavská advokátska kancelária oficiálne doručila primátorovi mesta a všetkým poslancom mestského zastupiteľstva. Taktiež upozornil, že žalobca nežaloval pôvodcu listu, o ktorom autor v článku informoval. Bol toho názoru, že súd nesprávne uviedol, že autor tvrdil, že by mesto malo platiť žalobcovi sumu 27 tisíc eur nájomného ročne - tak argumentoval práve žalobca a autor článku to spochybňoval. Zmluva žalobcu s mestom spomínaná v rozsudku bola v skutočnosti podpísaná až 10. 07. 2023, teda takmer rok po napísaní článku a vyvezení materiálu na skládku.
V prípade tvrdenia č. 5 uvedeného v článku, súd nesprávne interpretoval zmysel uvedeného tvrdenia. Ten nebol v tom, či žalobca kúpil ornú pôdu, alebo ostatné plochy, ale v tom, či vedel alebo nevedel o tom, že kúpil pozemky pod bývalou mestskou skládkou, ktoré majú vadu a s ktorými nemôže disponovať. Žalobca najprv na zastupiteľstve tvrdil, že nevedel o skládke, lebo o nej nebola zmienka na LV, neskôr vo vyjadrení pre súd tvrdil, že o nej napriek chýbajúcej zmienke v LV vedel, len nemal ako zistiť, o akú skládku ide.
V prípade tvrdenia č. 6 uvedeného v článku, žalovaný konštatoval, že tvrdí to isté ako súd, t. j., že uvedená fotografia nemá žiadnu súvislosť so žalobcami, a preto žalobca nemá aktívnu legitimáciu žalovať uvedené tvrdenie.
V prípade tvrdenia č. 7 uvedeného v článku žalovaný konštatoval, že netvrdil iné, než že mestská spoločnosť Brantner od začiatku vedela o vyvážaní materiálu na mestskú skládku, keďže nákladné autá prechádzali cez jej rampu. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobcovia využívajú mestskú firmu Brantner na uskladnenie stavebného odpadu a rozhovor s vrátnikom spomínaný v rozsudku sa netýkal vyvážania odpadu na skládku, ale susedného pozemku a nehral v článku žiadnu úlohu.
V prípade posledného tvrdenia č. 8 uvedeného v článku, bola v skutočnosti uverejnená kompletná stránka z enviroportálu a slúžila na preukázanie faktu, že informácie o skládke i jej majiteľovi boli od začiatku známe a dohľadateľné vo verejných registroch. Fotografia reagovala na vyjadrenie predstaviteľa Limestone SK na zastupiteľstve 30. 06. 2022 o tom, že v čase kúpy nevedeli o tom, že na pozemku leží skládka.
5.3 V tretej časti odvolania (K ďalším nesprávnostiam napadnutého rozsudku) žalovaný konštatoval, že nikdy netvrdil, že žalobca a jeho firmy sa mali dopustiť podvodu tým, že mali spracovať odpad, ďalej ho predať ako stavebný materiál. V článku bolo uvedené vyjadrenie advokátskej kancelárie o tom, že oprávneným na inkasovanie úložného vo výške 600 tisíc eur za ukladanie materiálu na mestskú skládku je majiteľ skládky, t. j. mesto Nové Zámky a nie žalobca.
Dokumentácia, na ktorú súd v 25. bode svojho rozsudku poukazuje spolu s priloženou stranou so Záverečnej správy inžinierskogeologického prieskumu preukazuje, že časť odpadu (vzorka č. 46) bola kontaminovaná ropnými látkami. Podľa jeho názoru je 32. bod napadnutého rozsudku mätúci tým, že podľa vyjadrení žalobcu recyklácia materiálu mala prebehnúť už na stavbe a vykonávala ju tretia firma a teda uvedené recyklačné stredisko žalobcu nijako nesúviselo s vyvážaním materiálu na skládku.
V 33. bode rozsudku, súd neprávne vybral iba časť textu z Protokolu o skúške č. AR-22-KT-006551 zo dňa 15. 03. 2022. Podanie advokátskej kancelárie spomínané v 56. bode rozsudku v skutočnosti poukazuje na nevýhodnosť uzatvorenej dohody, ktorú mesto Nové Zámky schválilo uznesením mestského zastupiteľstva dňa 30. 06. 2022, avšak štatutár mesta ju podpísal až dňa 10. 07. 2023. Podľa jeho názoru išlo zo strany súdu o nepochopenie nevýhodnosti predmetnej dohody a nesprávny výklad, nakoľko neporovnáva značnú nevýhodnosť záložného práva mesta Nové Zámky na pozemky žalobcu v porovnaní s úložným, ktorého sa mesto zrieklo v prospech Limestonereal, pričom jeho hodnota podľa tohto listu môže dosahovať hodnotu až 3 mil. eur.
S tvrdeniami súdu uvedenými v 58. bode napadnutého rozsudku žalovaný nesúhlasil, nakoľko opakovane aj na pojednávaní vysvetlil, že pracuje s overenými zdrojmi a spája informácie z overených zdrojov.
Záverom odvolania žalovaný uviedol, že je toho názoru, že všetky informácie v jeho článku sú hodnoverne preukázané, resp. preukázateľné v prípade vykonania navrhnutých dôkazov. Súd žiadny z ním navrhnutých dôkazov nevykonal a ani mu nedovolil, aby vysvetlil, čoho sa týkajú. Predmet tohto konania nezapríčinil žalovaný, ale žalobca svojim konaním, keď na cudziu skládku uzatvorenú a zrekultivovanú pred takmer tridsiatimi rokmi začal navážať materiál bez súhlasu majiteľa a bez povolenia stavebného úradu a následne navrhol mestu Nové Zámky dohodu, ktorá mala jeho konanie spätne legalizovať a z pohľadu bežného čitateľa sa zdá byť veľmi nevýhodná pre mesto.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že v plnom rozsahu žalobu žalobcov v 1. až 3. zamietne a zaviaže ich na náhradu trov v rozsahu 100 % voči žalovanému.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žalobcovia v 1. až 3. rade, a to v podaní zo dňa 27. 11. 2023. S odvolaním sa nestotožnili a boli toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Výsluch strán sporu a listiny predložené do spisu boli dostačujúcim podkladom pre prijatie záveru súdu o dôvodnosti žaloby, pričom dôkazy, ktoré navrhoval žalovaný a ktoré vykonané neboli, smerovali k preukázaniu skutočností, ktoré boli mimo rámca predmetu konania. Tieto dôkazy sa dotýkali iných obchodných aktivít žalobcu alebo sa týkali konania mesta Nové Zámky. Žalobcovia boli vtiahnutí uvedeným článkom do problémov, ktoré nezapríčinili.
Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď vychádzal z toho, aký úsudok si o článku urobí široká verejnosť a keďže z obsahu článku je jednoznačné spájanie kritizovaného konania mesta Nové Zámky so žalobcom, potom každá jedna myšlienka, ktorá sa v texte článku objavila bola priamo viazaná na žalobcu. Na zdôraznenie takejto spojitosti žalovaný použil iróniu alebo na inom mieste naznačoval nedovolené prepojenie žalobcu s mestskou spoločnosťou Brantner a pod.
Žalobca je podnikateľom podnikajúcim v súkromnoprávnej sfére, nie verejnej a ak sa žalovanému nepozdával postup mesta Nové Zámky, potom bolo z hľadiska verejného záujmu namieste poukazovať na konanie mesta a nie na konanie žalobcu. Informácie, ktoré zverejnil žalovaný navyše nie sú objektívne, ako o nich žalovaný tvrdí, ale vychádzajú z informácii, ktoré si žalovaný neoveril, keď sám uviedol, že čerpal len z listu bratislavskej advokátskej kancelárie.
Na inom mieste žalovaný poukazuje na to, že žalobca ani nepodal žalobu na pôvodcu listu, o ktorom žalovaný v článku informoval. Do práv žalobcu pre účely tejto žaloby, ktorá je smerovaná voči žalovanému, však neprišlo tým, že bratislavská advokátska kancelária zaslala list mestu Nové Zámky ale tým, že informácie z tohto listu žalovaný zverejnil, hoci sa nepresvedčil o ich pravdivosti. Pokiaľ by žalovaný koncipoval článok tak, že by smeroval ku kritike postupu mesta a nespájal by s tým žalobcu, neuvádzal jeho meno, resp. obchodné meno, voči tomuto by žalobca nemohol mať žiadne výhrady.
Žalobca sa odôvodnene bráni, že nie je verejne činnou osobou, ktorá by nevyhnutne musela zniesť kritiku a osočovanie, vyplývajúce z článku, nehovoriac o tom, že spájanie žalobcu s podvodom sa ho priamo dotýka a je spôsobilé mu v rámci podnikania ako aj v jeho osobnom živote privodiť ujmu.
V podanom odvolaní žalovaný zároveň vytýkal súdu, že nepodrobil testu proporcionality právo žalovaného na zverejnenie informácii s právom žalobcu na ochranu osobnosti, resp. dobrého mena. Žalovaný tvrdil, že jeho úlohou je informovať verejnosť o skutočnostiach, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými financiami a ochranou životného prostredia. Ak bolo úmyslom žalovaného kritizovať postup samosprávy alebo tento podrobiť verejnej kontrole, najmä vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nebol dôvod do tohto priamo zaťahovať žalobcu, a to dokonca v súvislosti s poukazom na podvod, ktorého sa mal niekto dopustiť. Zodpovednosť za verejné financovanie a správu verejného majetku nesie samospráva, nie žalobca. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj test proporcionality, keď z článku jednoznačne vyplývalo, že je nielen o verejnej správe alebo mestskej samospráve ale aj o žalobcovi, a v tomto smere prevažuje právo žalobcu nad právom žalovaného na slobodu prejavu.
Žalobca nie je osobou, ktorá by mala znášať vyššiu mieru záujmu verejnosti, v dôsledku čoho by mala byť znížená hranica ochrany jeho práv. Stále však platí, že základným problémom je skutočnosť, že tvrdenia žalovaného v článku neboli preukázané a žalovaný ich zverejnil bez toho, aby si s potrebnou dávkou obozretnosti zabezpečil objektívne informácie. Žalobca nie je povinný vyvracať tvrdenia žalovaného, ale naopak, žalovaný je povinný preukázať, že jeho tvrdenia sú pravdivé a toto bolo potrebné si uvedomiť už pri zverejnení uvedeného článku. Navyše ani v priebehu konania sa žalovanému nepodarilo preukázať pravdivosť žiadneho z jeho tvrdení.
Jednotlivé tvrdenia, ktoré žalobca v článku prostredníctvom podanej žaloby napádal, považoval zo svojej strany za vysvetlené a zdôvodnené, pričom produkoval dôkazy, ktorými preukázal, že tvrdenia žalovaného uvedené v článku nie sú pravdivé, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tvrdení je na žalovanom.
Pri jednotlivých tvrdeniach žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Pri tvrdení č. 1 uviedol, že súd prvej inštancie svojvoľne zmenil dôkaz predložený žalovaným. Malo ísť o protokol o skúške, ktorý mal preukazovať, že je vo vzorke zeminy prekročená povolená hodnota jedného z parametrov. Žalobca však predložil listiny, z ktorých vyplývalo, že na predmetnej skládke boli vykonané kontroly kompetentnými orgánmi, avšak všetky boli s výsledkom, z ktorého nevyplývalo porušenie žiadnych predpisov na strane žalobcu v súvislosti so skládkou, naopak preukázalo sa, že žalobca vozil na skládku zhodnotenú výkopovú zeminu a že sa na uvedenej skládke nenachádza žiadna kontaminovaná zemina, ako to žalovaný tvrdí v článku. Žalovaný aj v odvolaní tvrdil, že predložil dôkaz o tom, že sa na skládke nachádza kontaminovaná zemina, a to aj napriek vykonanému dokazovaniu, pričom poukazoval na inžinierskogeologický prieskum stavby z roku 2014, z ktorého nie je zrejmé, že sa týka pozemkov žalobcu, naopak žalobca vyššie uvedenými závermi z kontrol vykonaných štátnymi orgánmi preukázal opak.
K tvrdeniu č. 2 žalovaný v odvolaní uviedol, že súd nesprávne vec posúdil po právnej stránke z dôvodu, že si zrejme zle vysvetlil uvedené tvrdenie, pričom žalovaný uviedol, že on netvrdil, že skládku treba skolaudovať, naopak, spochybňoval to. Práve na túto skutočnosť poukazoval žalobca, a to v kontexte ironického podtónu žalovaného pri uvedenom tvrdení, keď je v článku uvedené, že „ich spoločne osvietilo že skládku treba nechať nanovo skolaudovať“. Výraz „osvietilo“ je zosmiešňujúci a urážajúci, navyše práve na to poukazoval žalobca, že v rozpore s tvrdením žalovaného skládku netreba nanovo skolaudovať, ale skolaudovať, pretože ešte skolaudovaná nebola. Z textu žalovaného však vyplynulo, akoby si žalobca vymyslel aktivitu - kolaudáciu, ktorá nebola potrebná. Neskolaudovaná skládka ako stavba mesta navyše nie je problémom žalobcu, ale majiteľa skládky, ktorým je mesto.
V rovnakom tóne sa žalovaný vyjadroval voči žalobcovi aj pri výroku č. 3, pričom žalovaný sa domnieval, že takéto vyjadrenie žalobcu malo byť snahou presvedčiť mesto na uzavretie dohody. Takéto myšlienkové pochody sú však opätovne len domýšľaním si zo strany žalovaného takých skutočností, ktoré nie sú pravdivé.
K tvrdeniu č. 4 žalovaný uviedol, že malo prísť k podvodu vo výške 600.00,- eur, kde sa doslovne uvádza dokonca, že mesto malo byť obeťou podvodu. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že pranieruje hospodárenie mesta a verejnosť informuje o verejnom dianí sa v meste, avšak z doslovného znenia uvedeného výroku vyplýva, že sa mesto malo stať obeťou tohto podvodu, preto v súvislosti s týmto tvrdením už vôbec nemôže žalovaný tvrdiť, že nechcel poškodiť svojim článkom priamo žalobcu. Naopak z tohto tvrdenia si každý bežný čitateľ vyvodí záver o tom, že žalobca sa mal dopustiť podvodu vo vzťahu k mestu. Ako k tomuto podvodu malo prísť, však nie zrejmé a toto už žalovaný nevysvetľuje. Žalovaný tvrdil, že v tomto výroku nespája žalobcu s prípadným podvodom, avšak opak je pravdou, urobil to celkom jednoznačne a nad všetky pochybnosti.
K tvrdeniu č. 5 žalovaný uviedol, že je bez právneho významu, aký druh pozemku označil v článku vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve pod skládkou. Podstata tohto tvrdenia bola však rovnako ironizujúca a navyše nepravdivá. Žalobca nekúpil obyčajnú ornú pôdu, ako to tvrdil žalovaný, ale kúpil pozemok, ktorý je ostatnou plochou. Sám žalovaný však vysvetľoval, že tým chcel povedať, že žalobca vedel o skládke, pričom žalovaný v článku uvádzal kontaminovanú skládku. V odvolaní žalovaný tvrdil, že súd nesprávne interpretoval zmysel tohto tvrdenia. Práve v tomto sú však tvrdenia žalovaného zavádzajúce, pravdu skresľujúce a neobjektívne, keď sám tvrdí, že mu nešlo o podanie informácie o druhu pozemku, hoci to z doslovného znenia tohto výroku vyplýva.
K tvrdeniu č. 6 žalovaný uviedol, že sa nemá týkať žalobcu. Z jeho odvolacích námietok vyplýva, že súd, rovnako ako on, poukazuje na to, že toto tvrdenie nemá so žalobcom nič spoločné. Žalovaný však toto tvrdenie zverejnil v súvislosti so žalobcom a jednoznačne ním naznačoval vzťahy medzi žalobcom a zástupcami mestskej spoločnosti Brantner.
Toto je úplne jednoznačné aj z nadväzujúceho tvrdenia č. 7, kde žalovaný uviedol, že žalobca má mať blízky vzťah s JUDr. Valentom. Na toto reagoval žalobca, ale aj súd, že sa žalovaný mýli, keď svojimi tvrdeniami chce preukázať vzťah žalobcu so štatutárom Brantneru. Súd k tomuto tvrdeniu uviedol, že tieto tvrdenia nepreukazujú nič v súvislosti so žalobcom, resp. jeho vzťahom k mestskej spoločnosti, pretože vrátnica je jeho a pozemok, o ktorom hovorí žalovaný patrí spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY s.r.o. Z tvrdenia č. 7 a dokonca z vysvetľovania žalovaného v odvolaní pritom celkom jednoznačne vyplýva, že žalovaný ním mienil poukázať na blízky vzťah žalobcu k uvedenej mestskej spoločnosti,ktoré tvrdenie však rovnako ako ostatné nepreukázal.
Napokon aj tvrdenie č. 8 sa ukázalo byť ako nepravdivé a priamo smerovalo k ostatným tvrdeniam, viažucim sa k charakteru skládky a k jej kolaudácii, inak by ho žalovaný nebol v kontexte celého článku zverejňoval. Pravdou je, že z tohto tvrdenia nevyplýva pravdivosť vyššie uvedených ostatných tvrdení žalovaného, ako sa žalovaný domnieval.
Žalobca je teda na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že jeho žaloba je dôvodná a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny.
Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nepoužil pri svojom rozhodnutí test proporcionality. Žalobca je však toho názoru, že rozhodnutie súdu je práve výsledkom správne vyhodnoteného testu proporcionality tak, ako vyplýva napríklad aj z nálezu v konaní pod sp. zn. I. ÚS SR 152/08, v zmysle ktorého je namieste pri hodnotení zásahu do práv žalobcu zverejneným článkom žalovaného skúmať vhodnosť, potrebnosť a primeranosť zásahu.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu išlo skutočne o verejný záujem a o informovanie o veciach verejných a upozornenie na nakladanie s majetkom verejným, potom na dosiahnutie tohto cieľa vôbec nebolo potrebné menovať v článku osoby žalobcov a v tomto smere zásah do práv žalobcov bol v zmysle účelu, ktorý sledoval žalovaný celkom nevhodný a neprimeraný. Nebolo nevyhnutné k tomu, aby žalovaný upozornil na veci verejné vôbec žalobcov v článku spomínať, nie to ešte ich priamo spájať s podvodom.
Bez ohľadu na uvedené je žalovaný však vždy povinný informovať verejnosť pravdivo, a teda overiť si informácie, ktoré verejnosti ponúka. Toto však žalovaný neurobil v žiadnom rozsahu. Následne v konaní bol povinný preukázať, že ním uvádzané skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v žiadnom rozsahu.
Žalobca k otázke dôkazného bremena opätovne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 456/2018, na nález ÚS SR v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 284/2012, ako aj na rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. 4Cdo/212/2007, z ktorého vyplýva nasledovné: „Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).“
Napriek skutočnosti, že žalovaný znáša dôkazné bremeno pravdy, pravdivosť svojich tvrdení nepreukázal.
Každý výrok, ktorý je predmetom žaloby je spôsobilý zasiahnuť do dobrého mena a dobrej povesti žalobcov. Celý článok je potrebné hodnotiť v celkových súvislostiach a v kontexte s nadpisom tohto článku, ktorý môže byť pre úsudok čitateľa výrazne zavádzajúci a môže mať pre neho určujúcu hodnotu.
Ak teda v celom článku žalovaný spomínal žalobcu v 1. rade a jeho spoločnosti, článok sa nazýva „Anatómia jedného podvodu“ a ak sa ďalej v článku uvádza, že tento podvod mal byť v sume 600 tisíc eur, potom sa žalobcovi javí, že jediným cieľom žalovaného nebolo objektívne hodnotenie vzniknutej situácie, ale práve výslovné poškodenie dobrého mena žalobcov.
Žalovaný s trochou právneho vedomia musel mať totiž vedomosť o tom, že pokiaľ v súvislosti s mestskou skládkou vznikol problém, potom ho s určitosťou nemohol spôsobiť žalobca. Nezodpovedá preto skutočnosti ani tvrdenie, že žalovaný mienil poukázať na veci verejné.
Na základe všetkých uvedených skutočností a vykonaného dokazovania je preto žalobca toho názoru, že jeho žaloba je dôvodná v plnom rozsahu.
Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol a konanie ako také netrpelo žiadnymi procesnými vadami, ktoré by bolo možné podradiť pod nesprávny procesný postup, ktorým by súd znemožnil žalovanému realizovať jeho procesné práva a zároveň sú žalobcovia toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je rovnako riadne zdôvodnený, preskúmateľný a obsahuje odpoveď na všetky námietky každej zo strán sporu.
Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd na základe uvedených skutočností a vykonaných dôkazov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31. 10. 2023 ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2023 k vyjadreniu žalobcov nesúhlasil s ich tvrdením, že súd správne vyhodnotil test proporcionality, nakoľko článok nepodrobil kritériám, ktoré bol povinný sledovať. Predmetný článok žalovaný vnímal ako kritiku postupu mesta Nové Zámky a netýkal sa primárne osoby žalobcu a ani jeho spoločností. Pokiaľ sa žalobca v tomto článku identifikoval, ide výhradne iba o jeho subjektívny pocit, za ktorý žalovaný logicky nemôže byť zodpovedný. Článok bol písaný vecne, slušne, nie útočne, s cieľom informovať verejnosť o veciach verejných, pričom rozhodne nebolo úmyslom žalovaného nejakým spôsobom šíriť nepravdivé informácie o žalobcovi, či zasiahnuť do jeho osobnostných práv.
Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že žalovaným navrhnuté a nevykonané dôkazy nesmerovali k potvrdeniu alebo vyvráteniu jeho tvrdení. K tomu žalovaný uviedol, že tieto dôkazy boli navrhnuté na preukázanie sporných skutočností. Žalobca podal žalobu, uviedol v nej i počas pojednávaní faktické tvrdenia o svojich aktivitách v súvislosti s mestskou skládkou, ale tieto nepodložil dôkazmi a doklady preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení prehlásil za obchodné tajomstvo. Ako príklad žalovaný uviedol navrhnutý listinný dôkaz - kúpnu zmluvu na pozemky pod skládkou (na ustálenie právneho stavu a vyriešenia rozporov v tvrdeniach žalobcu, či o skládke vedel alebo nevedel, resp. že skládka de jure neexistuje), prílohu k zápisnici z kontroly okresného úradu odboru životného prostredia na skládke zo dňa 15. 02. 2022, ktorou bola obchodná zmluva medzi Limestone SK s.r.o. a Limestonereal s.r.o. (zápisnicu z kontroly predložil žalobca ako dôkaz toho, že vyvážaný materiál nebol odpad, ale zhodnotená zemina, pričom žalovaným navrhnutý dôkaz by ozrejmil, že k uvedenému záveru okresný úrad dospel nie na základe skúmania materiálu, ale z textu obchodnej zmluvy uzavretej medzi dvomi firmami žalobcu) a navrhnutý výsluch hlavného kontrolóra ohľadom rozporov v jeho vyjadrení, ktoré žalobca predložil ako dôkaz.
Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane tvrdil, že bol uvedeným článkom vtiahnutý do problémov, ktoré on nezapríčinil a že nebol dôvod ho zaťahovať do kauzy. V skutočnosti však jeho problémy nevyvolal článok, ale jeho konanie, keď na cudziu skládku uzatvorenú a zrekultivovanú pred takmer tridsiatimi rokmi začal niekedy pred 26. 01. 2022 navážať materiál zo stavby ŽSSK bez súhlasu majiteľa skládky a bez povolenia stavebného úradu a vo vyvážaní materiálu pokračoval napriek výzve majiteľa skládky mesta Nové Zámky zo dňa 17. 02. 2022. Následne 07. 04. 2022 poslal list mestu s návrhom dohody, ktorá mala jeho konanie spätne legalizovať a z pohľadu bežného obyvateľa sa javila, vtedy rovnako ako aj dnes, veľmi nevýhodná pre mesto.
K tvrdeniu žalobcu, že článok, pokiaľ sa mal týkať kritiky samosprávy, nemal menovať podnikateľský subjekt, s ktorým kritizovaná obchodná transakcia prebehla, žalovaný uviedol, že vo svojom článku spomínal žalobcu v 1. až 3. rade iba v miere, v akej sa objektívne na transakcii so samosprávou podieľal. Úvaha žalobcu o tom, že článok spojil jeho firmy s kritizovaným konaním samosprávy je chybná v tom, že žalobcu s konaním samosprávy spojil nie článok, ale samotná obchodná transakcia do ktorej dobrovoľne vstúpil. Išlo o spoločné konanie samosprávy a žalobcu a výsledkom malo byť poškodenie obyvateľov mesta a mestského rozpočtu, preto nie je o ňom možné informovať inak, než s uvedením všetkých aktérov.
Žalobca skresľuje skutkový stav, keď píše, že „kúpil pozemky, pričom v dôsledku kúpy vznikli vzťahy medzi ním a mestom, ktoré bolo potrebné riešiť, to bol však následok kúpy nehnuteľností, nie primárny cieľ a účel žalobcu”. V skutočnosti jeho vzťahy s mestom nevznikli v dôsledku kúpy pozemkov pod mestskou skládkou 07. 04. 2021, ale fakticky až potom, keď na ňu niekedy pred 26. 01. 2022 začal navážať materiál bez súhlasu majiteľa skládky a bez povolenia stavebného úradu a pokračoval vo svojom konaní aj po výzve majiteľa skládky mesta Nové Zámky 17. 02. 2022 zdržať sa takého konania. De jure legalizoval svoj vzťah s mestom až uzatvorením dohody 10. 07. 2023, takmer rok po napísaní článku a vyvezení 40 tis. ton materiálu na bývalú skládku.
K tvrdeniu žalobcu, že informácie zverejnené žalovaným z listu bratislavskej advokátskej kancelárie nie sú objektívne a tieto si žalovaný neoveril, žalovaný uviedol, že v skutočnosti je v uvedenom liste iba jedna podstatná a merateľná informácia - hodnota úložného inkasovaného žalobcom vo výške 600 tis. eur (vypočítaná ako množstvo uloženého materiálu 40 tis. ton násobené cenou za uloženie materiálu 18 eur/tonu uvádzanou na webstránke žalobcu, pričom tieto čísla žalobca nespochybňoval, len tvrdil, že v skutočnosti neúčtoval cenníkovú cenu, o čom ale žiadny dôkaz neposkytol). K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že v súvislosti s listom bratislavskej advokátskej kancelárie nemalo byť uverejnené jeho meno, žalovaný uviedol, že to je ťažko predstaviteľné, lebo práve jeho uvádzal list ako subjekt, ktorý inkasoval úložné (namiesto majiteľa skládky - mesta Nové Zámky) a aj cena vo výpočte bola použitá z jeho cenníka.
Žalobca sa na jednej strane dovoláva zverejnenia „objektívnych informácií” zo strany žalovaného, na druhej strane tú časť z nich, ktorá je v jeho držbe prehlasuje za obchodné tajomstvo a vec nesúvisiacu s prípadom.
V závere svojho vyjadrenia zo dňa 08. 12. 2023 žalovaný reagoval na jednotlivé tvrdenia žalobcu č. 1 až 8 v žalobe a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 27. 11. 2023.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že v plnom rozsahu zamietne žalobu žalobcov v 1. až 3. rade a zaviaže ich na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov - ďalej aj CSP) prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie ako prípustné, podané oprávnenou stranou sporu (žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, pričom musel prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovaného riadil týmito zákonnými ustanoveniami.
10. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) účinnom do 30. 11. 2022 (teda i v čase podania žaloby na súd), do 31. 05. 2023, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
Podľa § 25 ods. 1, 2 CSP, na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Podľa § 37 CSP, ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
Podľa § 43 ods. 1, 3 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
11. Podľa § 12 ods. 1, 2 CSP v znení účinnom od 01. 06. 2023 do 30. 06. 2024 (teda i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/ neboli splnené procesné podmienky.
12. Podanou spoločnou žalobou sa žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej aj žalobcovia) domáhali proti žalovanému ochrany osobnosti a ochrany dobrej povesti, pričom žalobca v 1. rade ako fyzická osoba sa domáhal ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobcovia v 2. a 3. rade sa ako právnické osoby domáhali ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa ust. § 19b Občianskeho zákonníka. Tvrdili, že do ich práv bolo zo strany žalovaného zasiahnuté zverejnením článku s názvom „Anatómia jedného podvodu - časť 1.“, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke https://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4696). Žalovaný je držiteľom domény watson.sk, na ktorej ako vydavateľ prevádzkuje svoj nezávislý týždenník, v ktorom bol dňa 15. 09. 2022 zverejnený predmetný článok obsahujúci nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, ktoré neoprávnene zasiahli do práv žalobcov. Tieto informácie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu v 1. rade ako aj do práva na ochranu dobrej povesti žalobcov v 2. a 3. rade. Žalobcovia žiadali žalovaného o zverejnenie ich vyjadrenia k uvedenému článku a zároveň žiadali aj o ospravedlnenie zo strany žalovaného, ktoré by nadväzovalo na ich vyjadrenie. Žalovaný vyjadrenie zverejnil dňa 14. 10. 2022 v zmysle zákona č. 265/2022 Z. z., ale neospravedlnil sa.
13. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel a rozsudkom rozhodol tak, ako je to uvedené v 1. bode tohto uznesenia. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie zo dňa 08. 11. 2023 a domáhal sa zrušenia rozsudku.
14. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov (ust. § 389 ods. 1 písm. a, b/, c/, d/ CSP). Jedným z týchto dôvodov je aj dôvod uvedený v ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, teda nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z vyššie citovaného ust. § 161 odsek 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, teda podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Na splnenie procesných podmienok teda súd prihliada kedykoľvek počas konania. Rovnakú povinnosť má i odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to i vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol odvolateľom výslovne uplatnený ako odvolací dôvod. Ide zároveň o jediný prípad, keď odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi (ust. § 380 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd ešte predtým ako pristúpil k prejednaniu samotného odvolania žalovaného skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, predmetom ktorého bola žaloba o ochranu osobnosti fyzickej osoby (žalobca v 1. rade) a o ochranu dobrej povesti právnických osôb (žalobcovia v 2. a 3. rade). Dospel k záveru, že súd prvej inštancie opomenul v predmetnom konaní ex offo počas celého konania skúmať procesné podmienky tak, ako mu to ukladalo ust. § 40 CSP v znení účinnom v čase podania žaloby, t. j. do 30. 11. 2022, resp. aj v znení od 01. 06. 2023, nakoľko medzi stranami sporu sa nejedná o obchodnoprávny spor. V prípade predmetného konania mal súd postupovať podľa ust. § 40 veta pred bodkočiarkou CSP a kauzálnu príslušnosť na konanie o ochrane dobrej povesti právnickej osoby skúmať počas celého konania, nakoľko neboli žiadne pochybnosti o tom, že vzhľadom na charakter sporu (ochrana osobnosti a ochrana dobrej povesti právnických osôb) sa medzi jeho stranami nejedná o obchodnoprávny spor. V prípade obchodnoprávnych sporov súd podľa ust. § 40 veta za bodkočiarkou CSP skúma kauzálnu príslušnosť iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. O takýto spor sa však v predmetnej vecinejedná.
Otázkou kauzálnej príslušnosti súdu na konanie o ochrane dobrej povesti právnickej osoby sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 4Ndob/12/2020 zo dňa 30. 09. 2020, v ktorom okrem iného uviedol, že „ochrana dobrej povesti právnickej osoby je v praktickej rovine spájaná s právnickou osobou prostredníctvom jej názvu alebo obchodného mena. Právo k obchodnému menu, s ktorým nevyhnutne súvisí právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, zaraďuje právna teória medzi práva priemyselného vlastníctva. Vzhľadom na to, že ochrana dobrej povesti patrí medzi práva obdobné právam priemyselného vlastníctva a je spájaná s právnickou osobou prostredníctvom obchodného mena, kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu o ochrane dobrej povesti právnickej osoby je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica.“
K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa Najvyšší súd SR vyjadril už aj skôr, a to v uznesení pod sp. zn. 5Ndob/2/2019 zo dňa 29. 01. 2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. §§ 22 až 33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti, príslušnosť iného súdu prvej inštancie. Má tak povahu prioritnej príslušnosti voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti. Ani prioritná povaha kauzálnej príslušnosti voči ostatným druhom príslušnosti však ešte neznamená, že ju treba vnímať ako poddruh inej príslušnosti (vecnej alebo miestnej). Každý z vyššie uvedených druhov príslušnosti má svoj vlastný účel, samostatné kritériá určovania a aj osobitnú úpravu, čomu zodpovedá aj systematické členenie tretej hlavy prvej časti CSP na jednotlivé diely.
Ani jedna zo strán tohto sporu (ani žalovaný v odvolaní) nenastolila procesnú otázku kauzálnej príslušnosti, resp. nepríslušnosti Okresného súdu Nové Zámky na konanie v predmetnej veci týkajúce sa ochrany dobrej povesti žalobcov v 2. a 3. rade. Napriek tomu bolo povinnosťou súdu v každom štádiu konania (počas celého konania), teda aj v odvolacom konaní, aj bez námietky strán sporu skúmať kauzálnu príslušnosť súdu prvej inštancie na konanie v predmetnej veci (ust. § 40 CSP). Po zistení, že v súdenej veci neboli splnené procesné podmienky na konanie o časti žaloby týkajúcej sa ochrany dobrej povesti právnických osôb, t. j. žalobcov v 2. a 3. rade a že o tejto časti žaloby rozhodol kauzálne nepríslušný súd, odvolací súd musel postupovať podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, teda musel odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Odvolací súd je toho názoru, že v ďalšom konaní bude potrebné uznesením vylúčiť na samostatné konanie žalobu žalobcov v 2. a 3. rade proti žalovanému v časti o ochrane ich dobrej povesti (nakoľko žalobcovia do jednej žaloby spojili žalobu o ochranu osobnosti a ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ktoré sa na spojenie nehodia z dôvodu rôznej kauzálnej príslušnosti) a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie, súd prvej inštancie postúpi žalobu v tejto časti (v časti o ochranu dobej povesti právnických osôb) súdu kauzálne príslušnému, t. j. Okresnému súdu Banská Bystrica.
17. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vylúčení žaloby v časti týkajúcej sa ochrany dobrej povesti právnických osôb (žalobcov v 2. a 3. rade) a po postúpení veci vo vylúčenej časti žaloby Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu na konanie o ochrane dobrej povesti právnických osôb, bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní o žalobe o ochrane osobnosti fyzickej osoby, t. j. žalobcu v 1. rade.
Vzhľadom na zostávajúci predmet sporu (t. j. ochrana osobnosti žalobcu v 1. rade) po vylúčení žaloby v časti o ochranu dobrej povesti právnických osôb na samostatné konanie bude potrebné opätovne posúdiť, či zverejnenie článku „Anatómia jedného podvodu - časť 1.“ na internetovej stránke https://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4696 bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu ako fyzickej osoby a či vzhľadom na okolnosti vzniku sporu došlo ku kolízii práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu (a práva na informácie), ako dvoch navzájom konkurujúcich si práv.
18. V tejto súvislosti bude potrebné si vyjasniť tvrdenia žalovaného (pokiaľ ide o ich počet a obsah), ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu v 1. rade ako fyzickej osoby (žalobca v žalobe uvádza sedem tvrdení a zverejnená fotografia, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal osem rozporovaných tvrdení, žalobca vo vyjadrení zo dňa 20. 01. 2023 uviedol sedem tvrdení, súd na 4. strane svojho zrušeného rozsudku uviedol, že v článku sú prezentované tvrdenia 1 až 8), posúdiť, či sa všetky tieto tvrdenia aj po vylúčení časti žaloby týkajú žalobcu v 1. rade a ďalej vychádzať najmä z judikatúry Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho súdu SR, ktoré vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi viackrát zdôraznili, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy. V prípade stretu subjektívneho práva a práva slobody prejavu je predpokladom správneho rozhodnutia súdu test pomernosti, ktorý zohľadní okolnosti na oboch procesných stranách. V takýchto prípadoch je nutné vyhodnocovať a v zásade skúmať, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená (rozhodnutia pod sp. zn. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÚS 492/2012).
Testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu, a teda prednosť. Vzhľadom na princíp spravodlivej rovnováhy sa prednosť bez ďalšieho nepriznáva ani jednému z týchto práv. To však neplatí v prípade zjavne difamačných nepravdivých skutkových tvrdení, pri ktorých je už na prvý pohľad evidentné, že predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. V prípade, ak dôjde k posudzovaniu vzájomného stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd môže rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si základných práv a slobôd.
Test proporcionality sa skladá z troch zložiek, a to: z testu vhodnosti, z testu nevyhnutnosti a z testu primeranosti (resp. testu proporcionality v užšom zmysle slova).
Pri teste vhodnosti ide o odpoveď na otázku, či inštitút obmedzujúci určité základné právo umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je ochrana iného základného práva.
V rámci testu nevyhnutnosti sa porovnáva legislatívny prostriedok, ktorý obmedzuje základné právo, resp. slobodu, s inými opatreniami, umožňujúcimi dosiahnuť rovnaký cieľ, avšak nezasahujúcimi do základných práv a slobôd. Zisťuje sa teda, či v danom prípade ide o nevyhnutný zásah.
19. Pri teste proporcionality v užšom zmysle slova súd porovnáva závažnosť oboch v kolízii stojacich základných práv tak, že vyhodnocuje otázky: kto informáciu zverejnil (KTO), koho sa informácia týka (O KOM), akých záležitostí sa informácia týka (ČO), kde došlo k zverejneniu informácie (KDE), kedy došlo k zverejneniu informácie (KEDY), ako došlo k zverejneniu informácie (AKO). Pri strete práva na slobodu prejavu a osobnostných práv súd zodpovedaním otázok KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO vyhodnocuje, či bolo zverejnenie určitej informácie spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv.
20. Test proporcionality predstavuje určité vodítko, ktoré pomáha rozhodovať vo veciach konfliktu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnostných práv. Formálne, teda mechanické uplatnenie kritérií môže viesť k záverom, ktoré odporujú podstate ochrany základných práv a slobôd v materiálnom právnom štáte. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu, a teda prednosť. Vzhľadom na princíp spravodlivej rovnováhy sa prednosť bez ďalšieho nepriznáva ani jednému z týchto práv. To však neplatí v prípade zjavne difamačných nepravdivých skutkových tvrdení, pri ktorých je už na prvý pohľad evidentné, že predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.
Po vykonaní testu proporcionality tak bude jednému z dvoch oproti sebe stojacich základných práv a slobôd priznaná väčšia dôležitosť, v dôsledku čoho však to druhé s menšou dôležitosťou nestráca svoju platnosť. V prípade, ak dôjde k posudzovaniu vzájomného stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd môže rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si základných práv a slobôd.
Z relevantnej judikatúry ESĽP je možné vyabstrahovať isté východiská (typové problémy, faktory), na ktorých posúdení by mali všeobecné súdy v takýchto prípadoch založiť svoje rozhodnutia. Predovšetkým by malo byť vzaté do úvahy: l. povaha výroku (t. j., či ide o skutkové tvrdenia, či hodnotiaci úsudok), 2. obsah výroku (napr. či ide o prejav „politický“, či „komerčný“), 3. forma výroku (najmä nakoľko je predmetný výrok expresívny, či dokonca vulgárny), 4. postavenie kritizovanej osoby (napr. či ide o osobu verejne činnú, či o osobu aktívnu v politickom živote, prípadne o osobu verejne známu), 5. či sa výrok (kritika) dotýka súkromnej alebo verejnej sféry tejto kritizovanej osoby, 6. chovanie kritizovanej osoby (napr. či kritiku sama „vyprovokovala“ a ako následne sa ku kritike postavila), 7. kto výrok predniesol (oznámil, napísal, napr. či sa jedná o novinára, bežného občana, politika a pod.), 8. kedy tak urobil (čo znamená napr. aké mal, či mohol mať jeho autor v daný okamih k dispozícii konkrétne údaje, z ktorých vychádzal a v akej situácii tak urobil). Tento výpočet relevantných faktorov nie je taxatívny, z hľadiska celkového kontextu veci môžu byť v osobitných prípadoch významné aj okolnosti, ktoré nie je možné zaradiť ani do jedného z vyššie vymenovaných faktorov.
Taktiež bude relevantné, či obsah posudzovaného článku je formulovaný ako skutkové tvrdenie alebo ako hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú (napr. sp. zn. 4Cdo/34/2020, resp. 8Cdo/185/2020). Aj Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (Lingens c. Rakúsko, rozsudok z roku 1986, obdobne Feldek c. Slovenská republika, rozsudok z 27. februára 2001). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu.
21. Úlohou súdu pri opätovnom rozhodovaní v predmetnej veci bude vymedziť žalobcom namietané tvrdenia, vyporiadať sa s tvrdeniami žalobcu ako fyzickej osoby o zásahu do jeho osobnostných práv, reagovať na námietky žalovaného v priebehu konania (ako i v podanom odvolaní), a to v intenciách vyššie zmienených orientačných kritérií, zohľadniť všetky relevantné okolnosti daného prípadu, resp. konflikt medzi osobnostnými právami žalobcu a slobodou prejavu žalovaného a následne rozhodnúť v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy pri primeranom zohľadnení konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa konfliktu medzi slobodou prejavu a právom na súkromie v spojení s konkrétnymi okolnosťami v posudzovanej veci.
22. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotí a zodpovie otázky tvoriace v zmysle požiadaviek ustálenej judikatúry test proporcionality, a to vo vzťahu k okolnostiam uverejnenia sporného článku, v dôsledku čoho malo dôjsť k tvrdenému neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Jednotlivé napadnuté výroky súd podrobí posúdeniu, či išlo o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky týkajúce sa osobnostných práv žalobcu ako fyzickej osoby, pričom následne vyhodnotí pravdivosť vyslovených skutkových tvrdení a zároveň spôsobilosť každého z výrokov (vrátane hodnotiacich úsudkov) privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu ako fyzickej osoby. Následne predmetné výroky posúdi aj z hľadiska celého kontextu, v akom boli uverejnené, a vyhodnotí, či v kontexte celého článku jeho uverejnením došlo alebo nedošlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu ako fyzickej osoby pri posudzovaní kolízie práva žalobcu a práva žalovaného. Následne súd prvej inštancie rozhodne o žalobe žalobcu o ochrane osobnosti fyzickej osoby.
23. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Jeho úlohou bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom vo svojom novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne i o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 396 ods. 1, 3 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, teda i o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
24. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.(§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)
V Nitre dňa 18. septembra 2024
JUDr. Darina Vargová, predsedníčka senátu (sudkyňa spravodajkyňa)
JUDr. Eva Šišková, členka senátu
Mgr. Marek Janigloš, člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Áčová
Chronológia kauzy ilegálneho znovuotvorenia rekultivovanej mestskej skládky v Nových Zámkoch.na Watson.sk: