Jedno z vydavateľstiev, ktoré sa na Slovensku špecializuje na tento obskúrny žáner je Eko-konzult RNDr. Jána Bienika, svojrázna obdoba budapeštianskeho vydavateĺstva bratov Gede-ovcov. Produkuje a reprodukuje protimaďarské štvavé pamflety najrôznejšej doby a proveniencie. Len tu sa môže stretnúť masarykovec a slovakofil K. Kálal (slovami S. H. Vajanského "nesvedomitý kretín") s komunistom, neskorším členom Slánskeho "protištátneho sprisahaneckého centra" dr. Clementisom, či podávať si kľučku problematický historik L. Deák s pro-mečiarovským publicistom Handžárikom.
Tento brak by bol neškodný, keby bol vyvážený ponukou iných serióznych titulov na rovnakú tému. Nebezpečeným sa stáva až v podmienkach pokriveného slovenského knižného trhu, keď exkluzívne zapĺňa pulty kníhkupectiev a knižníc v tabuizovanej oblasti slovensko-maďarských vzťahov a deformuje historické vedomie predovšetkým mladej generácie.
Jedným z posledných počinov spomínaného vydavateľstva je kniha "predstaviteľa mliekarstva" MVDr. Jána Seleckého "Občania proti maďarizácii". Keďže v knihe niet o osobe autora ani slova, azda nezaškodí, ak uvedieme aspoň základné biografické údaje o MVDr. Jánovi Seleckom.
Narodil sa 28. februára 1931 v obci Dobrá Niva, čo je dedinka 14 km južne od Zvolena. Vzťah k mliekarenstvu a syrárstvu si vytvoril už v útlom detstve, keďže v jeho susedstve býval syrársky majster. Navštevoval mliekarenskú a syrársku školu v Kroměříži a Vysokú śkolu veterinárnu v Košiciach. Bol námestníkom, neskôr riaditeľom Stredoslovenských mliekarní vo Zvolene, absolvoval študijné pobyty v bratských socialistických krajinách i v nepriateľskej kapitalistickej cudzine - Francúzsku a Rakúsku. Všetky jeho profesionálne aktivity sa viažu k mliekarenskej výrobe, v jednej zo svojich odborných prác napr. dokázal, že bryndza vyrábaná na Slovensku je slovenského pôvodu.
Po nežnej revolúcii sa ako čerstvý dôchodca plný síl angažoval v miestnom odbore Matice slovenskej vo Zvolene. Počas Mečiarovej vlády boli jeho zásluhy ocenené postom predsedu predstavenstva Levických mliekarní, neskôr sa vrátil do predstavenstva "rodnej" Zvolenskej mliekarne.
Kým J. Selecký si si vzťah k mliekarenstvu vytvoril už v útlom detstve, averziu voči Maďarom a maďarčine získal nevedno kde - rodná obec leží v čisto slovenskom kraji a na stopy maďarčiny mohol naraziť azda iba v starých rodinných listinách. Ostatne tieto aj používa ako autentický dôkaz krutej maďarizácie. Je zaujímavé si na týchto listinách všimnúť, ako dôsledne maď. úrady uvádzali pri priezvisku otca autora prídomok "Chovančokovie", ktorý syn nevedno kedy stratil.
V súvislosti s Dobrou Nivou nemožno nespomenúť iného slávneho rodáka obce - známeho čechoslovakistu a "maďarožrúta" dr. Juraja Slávika (1890-1969), legionára, župana Zvolenskej župy, ministra vnútra, veľvyslanca v Poľsku, ministra Benešovej exilovej vlády v Londýne, spoluorganizátora výmeny obyvateľstva s Maďarskom, od júna r. 1946 veľvyslanca v USA, po r. 1948 emigranta. Ešte dodajme, že to bol práve dr. Slávik, ktorý v r. 1931 nariadil streľbu do nezamestnaných v Košútoch, Polomke, Frývaldove a inde. Toľko k tradícii, na ktorú J. Selecký nadväzuje.
Okrem starých rodinných listín J. Selecký zhromaždil i množstvo všakovakých citátov a výstrižkov z článkov autorov jemu mentálne blízkych. Medzi inými používa i fotografiu obesených srbských sedliačok z publikácie z r. 1919 vydanej Slovenskou Ligou v Amerike pod názvom "Vraždenie Slavjanov v Rakúsko-Uhorsku". Jej anonymní autori použijúc fotodokumentáciu rakúskeho vojenského kata z Bosny tvrdili, že zobrazujú popravy slovenských civilistov, a to v snahe vyžmýkať zo slovenských vysťahovalcov nejaké doláre na masarykovskú akciu. "Pamätajte a nedávajte mizerné almužny, ale obetujte značnejšie obnosy na veľký a posvätný cieľ!" stojí v závere publikácie, z ktorej ale Selecký vybral práve len snímok z popravy.
Dôkazy o maďarizácii nachádza autor už v období pred tisíc rokmi. Prvými maďarizátormi boli podľa Seleckého knieža Gejza a kráľ Štefan. Na zjavnú nezmyselnosť podobných tvrdení o zakladateľoch uhorského štátu - v ktorom sa dlhé stáročia používala latinčina ako úradný jazyk - upozornil dokonca aj recenzent Ferko Miloš v Slovenských národných novinách (č. 42, 19.10.2010).
Podľa Seleckého sa brutálne maďarizovalo i za Masarykovskej ČSR, keď podľa autora štát prehliadol, že Maďari sú v podstate pomaďarčení Slováci, a nanútil týmto nepravým Maďarom maďarčinu čím z nich násilne vyrobil nepravú maďarskú menšinu
...
Výslednou mozaikou je taký obraz utrpenia a útlaku, že každému neinformovanému čitateľovi musí vzkypieť krv v žilách, navyše keď vôbec po prvý raz na vlastné oči uvidel fotografiu maďarských honvédov, ako vešajú slovenské sedliačky...
Druhá polovica diela je samotným svedectvom o zápase občanov proti maďarizácii sľubovanom v názve knihy. Pod zápasom treba rozumieť zasielanie všakovakých psychedelických protestov, petícií, žiadostí a sťažností ústavným činiteľom proti diskriminácii Slovákov na svojom staroslovenskom území. Diskriminácia sa má prejavovať hlavne tým, že sa Slovákom upiera právo budovať jednorečový štát. A pod občanmi bojujúcimi proti maďarizácii treba rozumieť samotného autora a jeho 4-5 kamarátov, ktorí sa pod tieto nezmysly pravidelne podpisujú. Pritom táto fantazmagorická kampaň podľa svedectva dokumentov prebieha minimálne od r. 1999 až do dnešných dní (posledné podanie je datované 2. 4. 2009)...
Nedávno som sa zúčastnil besedy s renomovaným maďarským historikom na Slovensku, ktorý vedie katedru histórie na jednej z univerzít. Na otázku, prečo je maďarská menšinová historiografia tak málo reaktívna voči podobným travičom studní a prečo nedokáže fundovane odpovedať na nezmysly a fabulácie z týchto pamfletov, som dostal odpoveď, že "na túto úroveň my nikdy neklesneme" a tiež, že nie je úlohou ich - vedcov, prehrabávať sa v podobných odpadkoch...
Nuž tomuto prístupu síce nemožno uprieť určitú maďarsky aristokratickú eleganciu, slovenská realita však funguje podľa iných pravidiel. Na Slovensku má pravdu vždy ten, kto tlačí knihy a je na očiach v regáloch kníhkupectiev. Nikdy nie ten, kto vedomý si svojej pravdy hrdo mlčí v úzadí. A ponuka slovenských kníhkupectiev a knižníc vyzerá dnes nasledovne:
Oto Psenak 
11-04-23 
8,051 
Svojim spôsobom máme obrovské štastie, že perzekučný blud o maďarizácii je na dnešnom Slovensku doménou predovšetkým rôznych excentrikov a nevyrovnaných jedincov. Veď pri troške smoly by mohol byť aj súčasťou vládnej politiky, či štátnej doktríny... Takto je vytesnený z verejného spoločenského diškurzu do spodných vrstiev kolektívneho podvedomia, kde trpezlivo čaká na svoju príležitosť. Oficiálnou politikou sa stáva len v časoch historických zlomov a vážnych spoločenských otrasov. Ha úgy vesszük, óriási szerencsénk van, hogy Szlovákiában ma az egykori magyarosítás kényszerképzete többnyire szélhámosok és öntörvényű különcök felségterülete. Kisebb szerencsével képezhetné akár a kormánypolitika részét is, vagy az állami doktrína egyik elemét... Ma ez a téma a társadalom tudatalattijába van besöpörve, ahol türelmesen várja, amíg eljön az ideje és ismét a hivatalos politika részévé válhat. Ilyen a történelmi fordulatoknál és nagy társadalmi megrázkódtatásoknál szokott előfordulni.