V interpretácii autora článku sa maďarská politika po r. 1867 uberala riskantnou cestou, keď vsadila na maďarizáciu - spočiatku liberálnu, neskôr otvorene šovinistickú. Charakterizuje ju  Bánffyho vetou, podľa ktorého "vytvoriť pre nás jednotný maďarský štát je pre nás bez šovinizu nemožné". Spomína sa aj podžupan Zvolenskej stolice Béla Grünwald a ambície Maďarov, aby ako národ s 42% podielom na obyvateľstve ovládli krajinu. "Nástrojom mala byť maďarčina a násilná asimilácia. Nechajme teraz bokom útoky na slovenskú identitu či tragédiu v Černovej a zostaňme v Budapešti" pokračuje autor.  "Maďari obmedzili volebné právo, pokúsili sa asimilovať slovenskú inteligenciu a dať maďarskému národu poslanie, ktoré presahuje hranice Uhorska. Nepodarilo sa. Stalo sa však viac, oveľa viac. Maďarský nacionalizmus zničil Uhorsko, Budapešt prišla o lojalitu nemaďarských národov a a v našom prípade pomohla vytvoriť silnú československú väzbu." Autor spolu s Paulom Lendaiom tvrdí, že maďarský etnocentrizmus síce slúžil obrode národa, ale zničil uhorský štát.  "Zlaté obdobie viedlo k pádu ríše,  traume Trianonu a rozdeleniu maďarského národa. Také sú historické výsledky maďarského nacionalizmu" sumarizuje J. Daniška.
V záverečnej kapitole sa autor venuje V. Orbánovi a jeho pokusu o politickú integráciu menšín cez dvojité občianstvo a volebné právo pre zahraničných Maďarov. Túto politiku p. Daniška považuje - minimálne v prípade Slovenska - za neúspešnú, čo ilustruje porážkou  etnickej SMK v posledných parlamentných voľbách.  Maďarsku vraj táto politika možno získa tisíce nových občanov, ale za cenu asimilácie tých ostatných v nástupníckych štátoch.  Lebo "prehnaný maďarský nacionalizmus je najnebezpečnejší pre Maďarov samotných", uzatvára Jaroslav Daniška.

---

Azda bude užitočné, ak upozorníme na niektoré veci, ktoré vidíme inak.
1. Uhorsko nezničil nacionalizmus, ani nedostatok lojality, ale veľmocenské rozhodnutie na konci prvej svetovej vojny. A to priamo súviselo s osudmi východného suseda - s kolapsom Ruska na jar 1917 a nutnosťou vytvoriť francúzsku nárazníkovú zónu medzi Nemeckom a jeho potenciálnym spojencom. Ak sa dnes niekto pýta, či bolo možné zachrániť Uhorsko, pýta sa súčasne, či bolo možné vyhovoriť Nikolajovi II. expanziu na Balkán a odhovoriť ho od cesty, ktorá už o 4 roky priviedla Rusko k občianskej vojne a cársku rodinu pred popravčiu čatu. Nie, nebolo to možné.
2. Tzv. maďarizácia, nazávisle od adjektív, ktoré sa v súvislosti s ňou používajú - umiernená, násilná, šovinistická, tuhá,  zúrivá, štatistická, ilegálna, atď. je ideologický konštrukt, perzekučný blud. Presadzovanie  štátneho jazyka v pestrej a bohato štrukturovanej uhorskej spoločnosti, kde modernizácia spolupôsobila s mnohými autonómnymi inštitúciami so stáročnou tradíciou, bolo aj v jeho najkrajnejších formách v druhej polovici XIX., začiatku XX. storočia neporovnateľne miernejšie, než neskoršia národnostná politika v ČSR, kde si štát podrobil, alebo zničil všetky autonómne štruktúry spoločnosti. ČSR zlegalizovala používanie štátnej moci na olúpenie jedných  obyvateľov a korumpovanie ulúpeným majetkom druhých. Rozvrátila dobré mravy a "imunitný systém" spoločnosti  a otvorila cestu totalitným a koristníckym režimom.
3. Akákoľvek iná národnostná politika v Uhorsku voči Slovákom v r. 1867-1918 by priviedla k rovnakým výsledkom v rovnakom čase. To je ostatne ľahké ukázať na príklade Chorvátska, ktoré malo v Uhorsku autonómiu.
4. Ekvilibristika s pojmami maďarský a uhorský nepomáha porozumieť dejinám. Bol Béla Grünwald s nemecko-slovenskými koreňmi uhorským, alebo maďarským nacionalistom?
5. O existencii "silnej československej väzby" nenájdeme žiadny dôkaz pred vznikom ČSR, ani po jej zániku. Je pravda, že ČSR bola silno mýtotvorná, čo bolo dané azda aj osobnosťou jej zakladateľa(...). Štát širil legendu o okolnostiach svojho vzniku a mýtus o vzornej čsl. parlamentnej demokracii. Pritom po celý čas išlo o diktatúru - spočiatku o vojenskú, neskôr civilnú, kde za kulisami parlamentarizmu všetkou mocou disponovalo direktórium -  tzv. hradná pětka.
6. "Nechajme teraz bokom útoky na slovenskú identitu či tragédiu v Černovej ..." poznamenáva veľavýznamne J. Daniška. Spomínať Černovú v tomto kontexte je však absurdné nielen z dôvodu, že  čsl. parlamentná demokracia za krátky čas svojho trvania vyprodukovala desiatky "Černových", ale aj preto, lebo už po ľahkom poškrabaní povrchu tejto udalosti sa nám vynárajú siluety známych postáv  - K. Kálala, Vlad. Hurbana, E. Lederera, Duš. Makovického, atď. S trochou fantázie by sme Černovú mohli označiť za prvý plod Masarykovho "Programu pre Slovensko" z r. 1897 a predzvesť budúcej československej "demokracie"...

Možno, že ťažkosti diskusie o uhorskej histórii sú v tom, že sa snažíme rozmotať  nesprávne klbko a najprv by bolo načim začať s tým slovenským... sebapoznanie a znalosť vlastnej histórie je všeobecne azda najväčším deficitom súčasného slovenského intelektuála...

2012-01-26 00:40:28 Rasto
Alex: "Doteraz platné Benešové dekréty sú demokratické?" Co i len zamyslanie sa nad otazkami tohto typu predpoklada predzaujatost, resp. komplex. Benesove dekrety su fakt, ktore sa vztahuju na istu dobu = nieco, co sa stalo v minulosti. V historii sa stalo x udalosti, ktore nesplna kriterium demokratickosti. Je vojna demokraticka? Treba teda zrusit nariadenia a vysledky vyplyvajuce z vojen a v roku 2012 sa vratit do roku -1? Okrem ineho, demokracia je isty system politickeho zriadenia (existuje je ich y+1) ;)

2012-01-22 20:58:55 Ladislav Éhn
Pán Moravík, o tom strieľaní do menšín by možno vedeli viacej povedať Íri. A o útlaku zase Poliaci.

Ak ste tým mysleli Černovú musím vás sklamať, práve Roman Holec bol ten, ktorý poprel, že by tu hral národnostný motív nejakú úlohu. Ináč poprel to aj sám Milan Hodža vo svojej interpelácií v tejto veci na uhorskom sneme,... ale to sú detaily.

O strieľaní do menšín ale napríklad vieme z Československa, konkrétne z Bratislavy 12.2.1919.

2012-01-22 20:02:27 Ladislav Moravík
Milý pán Alex,veľmi ma mrzí, že ma považujete za protimaďarsky zaujatého. Práve naopak, som za pokojné a skutočne priateľské spolužitie občanov obidvoch národností na území SR. Ak som voči niečomu zaujatý, tak proti jednostrannej interpretácii a hľadania domnelých krívd. Myslím si, že nie je vhodné vyťahovať staré "neprávosti", ktoré už dávno mali zapadnúť prachom.
Samozrejme, že ani Slovensko skutočnú demokraciu do revolučných zmien v roku 1989 nezažilo. S týmto Vašim tvrdením plne súhlasím, ale táto otázka nebola predmetom mojej reakcie.
Ak by ste boli v minulosti pozorne čítali môj komentár k benešovým dekrétom na stránke "watson-u", boli by ste vedeli, že ich považujem nielen za nedemokratické, ale aj za nemorálne. Podľa môjho presvedčenia nikdy neboli právoplatné a na základe protiprávneho činu Dr. Beneša, mali by byť ich obete dávno odškodnené - aspoň morálne.

2012-01-22 16:47:17 Ladislav Moravík
Nezamieňajme si pán Éhn liberálnu politiku s liberálnou vládou. Uhorsko malo na sklonku 19. a začiatkom 20. storočia len liberálnu vládu, hlavne pod vedením ministerského predsedu nemecko-židovského pôvodu Sándora Wekerleho.
Áno, aj v iných štátoch dochádzalo k asimilácii národností, vedeli by o tom hovoriť hlavne Bretónci, či Katalánci vo Francúzsku. Tam sa ale na rozdiel od "liberálneho" Uhorska do národnostných menšín nestrieľalo.
Proti silnej maďarizácii neprotestovali len zo zahraničia, ale aj rozhľadení maďarskí politici, ktorí si uvedomovali, že takáto neprezieravá politika vedie do záhuby. Jedným z takýchto politikov bol Oszkár Jászi.
Aká bola oficiálna maďarská politika k národnostiam výstižne popísal mníchovský univerzitný profesor Franz von Loher v diele Die Magyaren und andere Ungarn (Maďari a iní Uhri). Odporúčam ju do vašej ctenej pozornosti.

2012-01-22 14:54:19 Alex
Pán Moravík vo svojom príspevku píšete že Maďarsko nepoznalo demokraciu do roku 1989.Pýtam sa Slovensko áno? Z vášho príspevku je zrejmé jak ste zaujatý voči Maďarom.Asi ťažko sa s vami dá polemizovať o demokracii ale pár otázok.Podla vás násilné vysídlenie občanov maďarskej národnosti po druhej svetovej vojne bolo demokratické? Doteraz platné Benešové dekréty sú demokratické? Ja si myslím na rozdiel od vás že aj v Maďarsku aj v minulom Československu udiali nedemokratické veci.Pozerať sa na veci jednostranne nie je dobré.

2012-01-21 18:16:53 Ladislav Éhn
Pán Moravík, pokiaľ ide o národnostnú politiku európskych krajín, tak Uhorsko malo vo svojej dobe asi práve jednu z najliberálnejších. Skúste sa prípadne spýtať, kam sa podeli menšiny vo Francúzsku, alebo prečo hovoria Íri, Welšania, Škóti po anglicky a nie svojími pôvodnými jazykmi. O pomeroch v Nemeckej a Ruskej ríši radšej pomlčím, Poliaci by vedeli rozprávať.

A pokiaľ ide o B. Björnsona, radšej si naštudujte ako tá ominózna konferencia dopadla, veľmi zaujímavo :)

2012-01-19 06:08:14 klaudia
Mám za to, že články tohoto typu nepatria na regionálny spravodajský portál - aj keď "nezávislý". Či...??

Autor článku mal svoj názor smerovať na redakciu Týždeň.

2012-01-18 16:28:31 Ladislav Moravík
Československá republika mala veľa chýb, ale v tom čase bola jedným z najdemokratickejších štátov nielen Európy, ale aj sveta. Jej národnostná politika bola ukážková. V Maďarsku v medzivojnovom období nieže nebola demokracia, tam existoval polofeudálny systém z ktorého sa Maďari po vojne prehupli ku komunizmu. Maďarsko do r.1989 demokraciu nepoznalo.
Pozemkovú reformu, ktorá v ČSR prebehla nemožno označiť za lúpež. Obrovské latifundiá, ktoré vlastnilo pár maďarských šľachtických rodín nemohlo rozhodne ponechať v ich vlastníctve. Znamenalo by to ponechanie vykorisťovania množstva námezdných poľnohospodárskych robotníkov, ktorý na urodzených pánov hrdlačili, ale hlavne, bolo by to ohrozením štátnopolitických záujmov ČSR. Maďarsko sa celé medzivojnové obdobie pokúšalo o revíziu hraníc. Známe heslo: "Minden vissza!"
Sebapoznanie, ako píšeš je veľmi potrebné, nielen pre slovenského, ale zrejme aj pre maďarského intelektuála.

2012-01-18 16:10:49 Ladislav Moravík
Hoci nepatrím k obdivovateľom pána Daniška a časopis .týždeň na rozdiel od autora príspevku nepokladám za až tak seriózne periodikum, predsa len si myslím, že článok v mnohom výstižne popísal maďarský nacionalizmus.
Po 1. sv.vojne by sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo zrejme aj bez silnej maďarizácie, otázne však je, či aj s tak fatálnymi následkami, akými bol pre Maďarov Trianon. Dnes je to však už len v rovine úvah.
Rozhodne sa ale nedá Oti súhlasiť so závermi, ku ktorým si sa dopracoval v poznámke č.2 a 5.
Každý, kto len trochu pozná históriu vie, aké "slobody" zabezpečoval Uhorský štát svojim národnostiam. Uhorsko na prelome 19. a 20 storočia v období miléniových osláv malo jednu z najšovinistickejších politík v strednej a západnej Európe. Proti jeho národnostnej politike protestovali viaceré významné osobnosti o.i nositeľ Nobelovej ceny B. Bjornson. Ministra Apponyiho vypískali pri jeho štátnej návšteve USA samotný Američania.