Mohli by sme dokonca povedať, že téma legionárov a ich zápasu za Československo sa u F. Vrábela stala konštantnou a trvácnou hodnotou, nemenej produktívnou, ako bola u neho pred r. 1989 téma komunistickej ľavice, snažiacej sa o proletársku revolúciu a bojujúcej zhodou okolností práve proti legionárom.
Svojim spôsobom sme fascinovaní vytrvalosťou váženého kolegu a súčasne jeho schopnosťou za každej doby sa trafiť do správnych nôt. Už v našej poslednej reakcii sme sa pozastavili nad jeho vetou o tom, ako udatní legionári zápasili na Felvidéku s integristami Károlyim a neskôr Bélom Kunom.
Zdá sa ale, že niekedy začiatkom 80-tych rokov i samotný autor videl veci inak. Vtedy legionárov vnímal nie ako poslov česko-slovesnskej vzájomnosti, ale ako nástroj na potlačenie revolučného náporu európskeho proletariátu a prostriedok upevnenia kapitalistického panstva. Martinská deklarácia ani M. R. Štefánik sa vo vtedajších textoch F. Vrábela často nespomínjú, zato Ľubochniansky zjazd marxistickej lavice áno...
Bojovník, č. 2/1981