Vyšetrovateľ si ako znalca prizval pracovníka Historického ústavu Miloslava Szabó, autora niekoľkých publikácií o histórii antisemitizmu na Slovensku a na základe jeho posudku vzniesol obvinenie a policajné komando zahorúca vykonalo domovú prehliadku v dome T. Rostasa, ktorý pripomínal zbrojný sklad.

Rostas, ktorý je vnímaný ako propagandista ruskej vplyvovej agentúry na Slovensku sa bránil sebe vlastným spôsobom, na čo odpovedal Historický ústav SAV podporným stanoviskom, ktoré končí vetou "Naši predchodcovia sa s podobnými snahami o umlčanie stretávali aj pred sto či dvesto rokmi, pričom podobne ako v minulosti, aj dnes má obeť ničím nepodložených, osobných útokov plnú podporu svojich kolegov" -  nepochybne napodivnejšou vecou v tomto príbehu, v ktorom nič nie je v poriadku.

Predovšetkým nie je v poriadku, že excentrik, ktorý by bol v normálnej spoločnosti na posmech, na Slovensku dokáže niekoho vystrašiť svojim článkom, polovicu ktorého tvoria myšlienky národných dejateľov o ktrorých sa deti učia v škole.

Zrejme nebudú celkom v poriadku ani tí národní dejatelia o ktorých sa deti učia a asi to nebude úplná náhoda akí sú absolventi týchto škôl zraniteľní voči šíriteľom antisemitizmu a konšpiračných bludov.

Nebude celkom v poriadku ani oznamovateľ P. Sibyla, ak ho podobne nevystrašil (ak sa na ňom priamo nepodieľal) iný prípad - O udelení ceny Ľ. Štúra historikovi I. Kamencovi sme písali tu.

Nie je celkom OK ani "súdny znalec". Miloslav Szabó publikuje na tému antisemitizmu faktograficky hodnotné a logicky inkonzistentné dielka, v ktorých svoje východiská veľmi pohodlne opiera o citáty z diel zahraničných napr. rakúskych autorov a ďalej buduje postmoderné náhodné argumentačné rámce - v ponímaní M. Szabóa napr. tiszaeszlársky proces kompromituje uhorskú politickú triedu rovnako ako Hilsneriáda českú - dokonca viac, lebo jej predchádzal (sic!). [1]

O tom aký typ výskumu v tejto téme  prebieha na HÚ SAV svedčí najlepšie azda argumentácia Szabovej kolegyne K. Hradskej:

[Vavro Šrobár] osobitne citlivo vnímal okolo seba pôsobenie Židov. Zazlieval im, že podporujú alkoholizmus... "Keby nebolo pálenky, možno by sa s nimi Šrobár lepšie znášal" - hovorí Ferdinand Peroutka v pnej časti Budovania štátu a zároveň dodal, že Šrobár jednoducho rušil Židom privilégiá. Dal spísať ich živnosti a potom ich odznova zadával. Pravda, podľa jeho vlastných kritérií. Šrobár podľa Peroutku nebol antisemitom, a ja sa s tým plne stotožňujem. Bol totiž Masarykovým žiakom, a ten antisemitizmus v akejkoľvek podobe odmietal. A rovnako odmietal aj alkoholizmus." [2]
 
A zo všetkého najmenej bude v poriadku zrejme samotná HÚ SAV, ktorá nielen v otázke antisemitizmu zlyháva systematicky a mohla by byť - po nedobrých skúsenostiach z minulosti - opatrnejšia aj v podávaní znaleckých svedectiev... (písali sme napr. tu) Hoci ak práve objavili svojich predchodcov spred sto či dvesto rokov, potom ich perspektívy vskutku ohraničujú iba hranice fantázie...
 
 
 

---

 

[1] Miloslav Szabó, Od slov k činom, Kalligram 2014 od str. 102
[2] Katarína Hradská, Postavenie židov na Slovensku v prvej Československej republike In: Jörg K. Höensch, Stanislav Biman, Ľudovít Lipták, Emancipácia Židov-antisemitizmus-prenasledovanie v Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, v českých zemiach a na Slovensku, 1999, str. 131