Slobodní ľudia nezávislej Ukrajiny!

Pred šiestimi mesiacmi nám Rusko vyhlásilo vojnu. 24. februára celá Ukrajina počula výbuchy a výstrely. A 24. augusta už nemali odznieť slová „Deň nezávislosti“.

24. februára nám bolo povedané: nemáte šancu. 24. augusta hovoríme: Štastný Deň nezávislosti, Ukrajina!

Za tých šesť mesiacov sme zmenili históriu, zmenili svet a zmenili seba. Teraz už s istotou vieme, kto je naozaj náš brat a priateľ a kto nie je ani náhodný známy. Kto nestratil svoje meno a povesť a kto si robil starosti, že teroristi stratia tvár. Kto nás naozaj nepotrebuje a kde sú pre nás dvere skutočne otvorené.

Rozumieme, kto je kto. A celý svet zistil, kto sú Ukrajinci. A čo je Ukrajina. Nikto už viac nepovie: je to niekde tam, blízko Ruska. Začali sme si vážiť sami seba. Uvedomili sme si, že napriek akejkoľvek pomoci a podpore nikto okrem nás nevydrie našu nezávislosť. A zjednotili sme sa. Himarsy sme ešte nemali, ale boli ľudia, ktorí boli pripravení zastaviť tanky holými rukami. Nedokázali sme uzavrieť nebo nad Ukrajinou, ale mali sme ľudí, ktorí boli pripravení ochrániť svoju rodnú zem. Ukrajinský ľud a jeho odvaha inšpirovali celý svet. Dali ľudstvu novú nádej, že spravodlivosť úplne neopustila náš cynický svet. A nezvíťazí sila, ale pravda. Nie peniaze, ale hodnoty. Nie ropa, ale ľudia.

Včera svet nebol jednotný. COVID-19 jasne ukázal: každý bojuje sám za seba. O šesť mesiacov neskôr to Ukrajina zmenila. Vo všetkých učebniciach svetovej histórie bude kapitola „Doba, keď svet zjednotila Ukrajina“.

Keď má demokracia opäť ostré zuby. Keď tyrania dostane odpoveď v jazyku, ktorému rozumie. Niekto povedal: Európa už nie je hráč. Slabý, odpojený, pasívny, ospalý. Ukrajina rozveselila celý kontinent. Európa vstupuje na námestia. Európa zavádza prísne sankcie. Európa jednohlasne uznáva, že Ukrajina je budúcim členom Európskej únie.

Veľký biznis si uvedomil, že peniaze smrdia. Krv, výpary, smrť. Korporácie a značky opúšťajú ruský trh a ľudia sa stali dôležitejšími ako potenciálne straty. Ešte nikdy na svete nemala verejná mienka taký vplyv na politikov.

Ľudia dnes úradom diktujú trendy a pravidlá správania. Byť ľahostajný, nečinný, pomalý je hanba. Byť nerozhodný a príliš opatrný je škoda. Hovoriť mdlo, vágne a príliš diplomaticky je hanba. Je hanba nepodporiť Ukrajinu. A povedať, že sa dostavila únava z Ukrajiny, je škoda. Toto je veľmi pohodlná poloha: únava je kryt na zatvorenie očí. A dnes počujeme od vodcov sveta a od bežných občanov: budeme s vami až do konca, až do víťazstva.

Vážení priatelia!

Vždy sme si vážili všetkých bojovníkov za nezávislosť, nazývali tento deň hlavným sviatkom a modro-žltú vlajkou – svätyňou. Priložili si ruku k srdcu, spievali hymnu a hrdo vyhlasovali "Sláva Ukrajine!" a "Sláva hrdinom!".

24. februára sme boli prinútení potvrdzovať slová skutkami. V tento deň sa skutočne konalo druhé celoukrajinské referendum. Opäť hlavná otázka. Opäť rozhodujúca voľba. Tentoraz však bolo potrebné povedať „áno“ nezávislosti nie vo voľbách, ale v duši a svedomí. Nechoďte do volebných miestností, ale k vojenským komisiám, obrane proti teroristom, dobrovoľníckemu hnutiu, informačným jednotkám, alebo jednoducho na svojom mieste vytrvalo a svedomito pracujte s plným nasadením za spoločným cieľom.

Všetci sme sa zmenili. Niektorí sa narodili druhýkrát. Ako človek, osobnosť, občan, vlastenec, rovnako ako Ukrajinec. A to je, samozrejme, dobrá správa. Niekto zmizol. Nie mŕtvy, ale vyparený. Ako človek, osobnosť, občan, ako Ukrajinec. A to je vlastne tiež dobrá správa. Už si nebudeme navzájom prekážať.

Vybrali sme si. Pre niektorých je to Mariupol. Pre niekoho Monako. Ale vieme, kto je viac. A konečne sme sa skutočne zjednotili. Nový národ, ktorý sa zrodil 24. februára o 4. hodine ráno. Nie narodený, ale znovuzrodený. Národ, ktorý neplakal, nekričal, nebál sa. Neutiekol. Nevzdal sa.

A nezabudne.

Táto vlajka bude všade tam, kde by mala byť. Aj na Donbase. Aj na Kryme. Nepriateľ si myslel, že ho privítame s kvetmi a šampanským. Namiesto toho dostal vence a Molotovove koktaily. Čakal standing ovation, ale počuje výbuchy. Votrelec veril, že o pár dní bude korzovať v centre nášho hlavného mesta. Dnes môžete túto „parádu“ vidieť na Chreščatyku.

Dôkaz, že nepriateľské zbrane sa môžu objaviť v centre Kyjeva len v tejto podobe. Spálené a zničené. Nezáleží nám na tom, akú máte armádu, pre nás je dôležité, akú máme krajinu.

Budeme o ňu bojovať až do konca. Držíme sa šesť mesiacov. Je to pre nás ťažké, ale zaťali sme päste a vybrali svoj osud. Každý nový deň je novým dôvodom, prečo sa nevzdávať. Pretože keď sme toho prešli tak veľa, nemáme právo nedosiahnuť koniec.

Aký je pre nás koniec vojny? Hovorili sme: mier. Teraz hovoríme: víťazstvo.

Nebudeme hľadať porozumenie s teroristami. Aj keď rozumieme ruskému jazyku, ktorý ste prišli brániť. A zabiť tisíce ľudí. A Johnson, ktorý hovorí po anglicky, je nám oveľa zrozumiteľnejší a bližší ako vrahovia, násilníci a záškodníci, ktorí to všetko robili v ruštine.

A nesadáme za rokovací stôl zo strachu, s hlavňou pri hlave. Pre nás najstrašnejším železom nie sú rakety, lietadlá, tanky, ale reťaze. Nie zákopy, ale okovy. A ruky zdvihneme len raz, keď budeme oslavovať naše víťazstvo. Po celej Ukrajine. Pretože neobchodujeme s našim územím a našimi ľuďmi. Ukrajina je pre nás celá Ukrajina. Všetkých 25 regiónov, bez akýchkoľvek ústupkov a kompromisov. Tieto slová nepoznáme, 24. februára ich zničili rakety.

Donbass je Ukrajina. A my ho vrátime, nech už to bude akákoľvek cesta.

Krym je Ukrajina. A my ho vrátime. Nech je tá cesta akákoľvek.

Nechcete, aby vaši vojaci zomierali? Opustite našu krajinu. Nechcete, aby vaše mamy plakali? Opustite našu krajinu. Toto sú naše jednoduché a jasné podmienky.

Slobodní ľudia nezávislej Ukrajiny!

V tento deň oslavujeme na rôznych miestach. Niekto - v zákopoch a zemľankách, v tankoch a bojových vozidlách pechoty, na mori aj vo vzduchu. Boj za nezávislosť je najdôležitejší.

Niektorí sú na cestách, v autách, nákladných autách a vlakoch. Bojujú za nezávislosť a poskytujú ľuďom v prvej línii to, čo je potrebné. A niekto - v smartfóne alebo v počítači. A bojuje za nezávislosť – zbiera financie, aby tí, čo sú na cestách, mali čo niesť tým, ktorí sú v prvej línii.

Tento deň oslavujeme za rôznych okolností, podmienok a dokonca aj v rôznych časových pásmach, ale s jediným cieľom zachovať nezávislosť a víťazstvo Ukrajiny!

Zjednotili sme sa! Šťastný Deň nezávislosti, Ukrajina! Sláva Ukrajine!