Pomerancev nám poskytne komentovanú exkurziu svetom fóbií ruského človeka. Rusi sa najviac boja o svoju ríšu a o svoje ženy. A oboje je ohrozované "čurkami" - imigrantmi z Kaukauzu. A tiež sa boja Západu, ktorý sa utápa v bažine homosexuality...

Rusi neveria tomu čo vidia. Predpokladajú že v pozadí je sprisahanie a to čo vidia, je inscenácia. Reflex prinesený zo Sovietskeho zväzu....

Pomerancev spomína svoju účasť na diskusii s Vladislavom Surkovom, ideológom Kremľa. Ten dovolil položiť prvú otázku na ktorú odpovedal 45 minút aby už žiadna ďalšia nemohla byť: demokratická rétorika zakrývajúca nedemokratický systém...

Pozastavuje sa nad tým, ako niektoré anglické slová začali v ruskom jazykovom prostredí žiť vlastným žiotom: konkrétny, efektívny, adekvátny, stabilita a pod. Vznikajú aj nové pojmy popisujúce realitu skrývajúcej sa diktatúry: riadená opozícia, riadená demokracia. Liberálne médiá vytvorené pre moskovských intelektuálov, za ktorými sa autoritársky režim skrýva. Pomerancv tento režim charakterizuje ako kombináciu spektáklu a krutosti.

Potom nasleduje príbeh Jany Jakovlevovej. Bohatú mladú Moskovčanku úrady uväznia v snahe vymôcť si úplatok, resp. prevziať jej biznis - odvetvie chemických čistiacich prostriedkov s ktorými Jana podniká. Čítame podrobný popis jej anabázy vo väzení a súčasne sme svedkami nečakaného sekundárneho príbehu akoby z Brigit Jonesovej - vo väzení sa ocitne v skupine žien podobného osudu. Začnú spolu cvičiť a navzájom sa podporovať. Vznikne pevná komunita ktorá dodáva svojim členkám silu. Jana sa rozhodne nezostať ticho a nezaplatiť výpalné ako jej to radí advokát. Zvolí samovražednú taktiku. Najme si právnika, ktorý má jedinú úlohu: pretláčať do médií jej príbeh a vytvoriť pre políciu čo najväčší reputačný problém. Predpokladá, že keď reputačné riziko dostatočne narastie, pustia ju na slobodu. Tak sa aj stane, hoci s trochou šťastia: jej prípadu sa ujme konkurenčný klan v bezpečnostných zložkách, ktorý odstránil prekážky pred publicitou Janinho príbehu. Bez toho by po nej v Rusku pes neštekol a zhnila by vo väzení. Ale takto sa stala symbolom policajného svojvôle a zanedlho sa ocitne na slobode...

Ďalšia časť knihy je introm do sveta moskovských nehnuteľností - starých monumentálnych blokov v centre mesta obývaných lepšími ľuďmi starého režimu i novozbohatlíkmi. Impozantné byty s opadanou omietkou a špinou v spoločných priestoroch. Chýba schopnosť spolupracovať. Individuálne stratégie končia za vchodovými dverami, láskaví blahosklonní obvatelia akonáhle vykročia do verejných priestorov, nasadia si masky bojovníkov... V menej luxusných štvrtiach vládne panika. Developeri si najímajú podpaľačov aby stará Moskva uvoľnila teritórium pre Moskvu novú, pre moderné mrakodrapy. Po večeroch štvrte križujú dobrovoľné skupiny obyvateľov strážiace svoje śtvrte. Pri chudobnejších ľuďoch fungujú kolektívne stratégie napočudovanie lepšie. Alebo treba vskutku veľký strach, aby si ľudia našli cestu k sebe.

Pomerancev popúisuje aj sociálny fenomén "improvizovanej dôvery": Ľudia v šedej ekonomike sú odázaní na seba ale súčasne si nikdy nemôžu byť istí, či ten druhý nie je podvodník alebo ešte niečo horšie. Človek má zlomok sekundy aby vyhodnotil či ten druhý je OK, alebo znamená hrozbu...

Ďalśím fenoménom ruskej spoločnosti je nenávisť voči cudzincom, umne nasadzovaná mocou na uzemnenie  frustrácie obyvateľov. Toho kto vidí hlavný problém v imigrantoch a moslimoch korupcia vládnej moci príliš netrápi...

Stretávame aj špeciálny typ korupcie, ktorý sa uplatňuje napr. pri odvodoch brancov. Právo skorumpovať generála si totiž musíte najprv zaslúžiť. Nemôžete len tak prísť z ulice s taškou peňazí. Tí čo na to právo nemajú, si môžu kúpiť iba dočansé riešenia a ruské mestá sú plné mladých mužov vyhýbajúcim sa odvodu a žijúcim roky v stave permanentného strachu, platenia úplatkov a neistoty.

Ďalší príbeh je o ruskej supermodelke Ruslane Koršunovovej, ktorá dva dni po svojich 22. narodeninách vyskočila z okna svojho apartmánu v NewYorku a zabila sa. Pomerancev postupne odokrýva temnú historku "tváre Nina Ricci", s malými odbočkami do životov vykorenených ruských modeliek a bohatých playbojov - pseudoromantikov, ktorí sa okolo nich točia. Dievčatá po ničom inom netúžia ako po rodine a normálnom živote, ale práve tam žiadna cesta zo sveta modelingu nevedie.... Potom sa zabije ďalśia modelka - Ruslanina kamarátka Anastasija Drozdovová z Kyjeva. Jej mama naďabí na osvedčenia o absolvovaní psychologických tréningov v agentúre "Ruža sveta", ktorých sa zúčastnili obe modelky. Exkluzívna agentúra sľubujúca sebazdokonalovanie funguje na spôsob sekty. Metódu samotnú vymysleli kedysiu v Amerike a volala sa Lifespring. Manipulovanie a ponižovanie účastníkov tréningov za ich vlastné peniaze, sľubujúc im zmenu, transformáciu, žiarivý život, efektivitu  a prevzatie zodpovednosti za svoj osud. Chcú aby účastníci prezradili svoje "najtemnejšie tajomstvá" a všetko "čo na sebe nemajú radi". Postupne získajú kontrolu nad osobnosťou účastníka, vtiahnu ho do ďalších drahých tréningov s teambuildingovými a dramatickými hrami a deštruujú jeho vlastnú vôlu a osobnosť.  Zbavia ho väzieb, tradícií a systému hodnôt. A potom nasleduje tragický koniec...

V ďalšej kapitole nás autor zavedie do sveta siekt, šarlatánov a hypnózy. Voľné pokračovanie sveta simulovanej reality v ktorej žil sovietsky človek s rozdvojeným "ja". Sovietsky človek dokázal prechádzať z reality do reality a vyvinul i niektoré nové kultúrne fenomény - napr. iróniu zaštepená strachom.

Predposledná kapitola sa venuje príbehu Borisa Berezovského a životu ruských oligarchov v Londýne. V príbehu sa mihne i Magnitský, právnik ktorý nahlásil na polícii finančný podvod na moskovskej daňovej správe a zaplatil za to životom.

V poslednej kapitole hovorí autor o svojej predtuche veľkej konfrontácie Ruska so Západom. 140-miliónová populácia masírovaná nočnými morami a geopolitickými bludmi stavia na dedičtve Sovietskeho zväzu...