Ide totiž o paralelu, ktorú prakticky nemožno nevidieť.
V čom sa ponúka paralela:
- Veľký suse, ktorého hospodárske a vojenské kapacity sú mnohonásobné stanoví ultimátum menšiemu susedovi
- štátna existencia má iba niekoľko desaťročí
- príčinou resp. zámienkou agresie je ochrana svojich národných príslušníkov na území druhého śtátu
- menší štát má garancie od západných veľmocí, ktoré však nie sú ochotní ho brániť
- na exponovanej hranice bol vybudovaný obranný systém, ktorý je ale možné obísť cez susedné štáty (Rakúsko, Bielorusko)
V čom nachádzame rozdiely:
- ČSR mobilizovala pred Mníchovom, Ukrajina až po napadnutí
- v prípade nemecko-československého konfliktu iśto o civilizačný stret Germánov a Slovanov, v prípade rusko-ukrajinského konfliktu o stret dvoch slovanských śtátov
- ukrajinský prezident v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii nedezertoval
- ruskojazyčná menšina bola lojálna k Ukrajine, najmä potom, ako Rusko zaútočilo. Voči ČSR menśiny lojálne neboli a Slováci Mníchov využili na vyhlásenie autonómie
- ČSR bola nepriateľská voči veľkému slovanskému susedovi - Poľsku, Ukrajina nie
Zdá sa, že rusko-ukrajinský konflikt stavia do iného svetla aj rozhodnutia čsl. politikov počas mníchovskej krízy 1938, ale hlavne ukazuje, že s ČSR nebolo niečo v poriadku od samotného počiatku.