Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  15-03-27   6,092  
0

Jaroslav Nemeš, docent Katedry histórie na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a rodák z Palárikova, publikoval v historickom zborníku Univerzity M. Bela v Banskej bystrici (ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 15, 2012) pozoruhodnú štúdiu o najstarších dejinách Palárikova. Predkladáme vaśej pozornosti s láskavým súhlasom autora.  


Po bitke pri Moháči (29. augusta 1526), v ktorej padol aj uhorský kráľ Ľudovít II., mali už osmansko-turecké hordy[1] možnosť priamo ohrozovať tiež územie súčasného Slovenska. Aj keď sa ich záujem o banské mestá zdal väčší, častými vojenskými výpravami ohrozovali i územie Podunajskej nížiny. Ich koloniálne panstvo počas jeden a pol storočia neustále menilo hranice. Domáce obyvateľstvo trpelo častými útokmi, drancovaním a rabovaním, či nadmerným daňovým zaťažením. Cieľom našej štúdie je na príklade troch obcí potvrdiť alebo vyvrátiť, do akej miery je táto predstava reálna, prípadne zistiť mieru jej pravdivosti. Na príklade vybraných obcí by sme chceli ilustrovať, ako prebiehal život na tureckom pomedzí a akým spôsobom tu ľudia prežívali. Môžeme sa o to pokúsiť, nakoľko toto územie je relatívne dobre archeologicky pre­skúmané a navyše k jeho osídleniu máme i dostatok písomných správ.
Začiatkom 16. storočia a počas celého jeho trvania sa v chotári dnešného Palárikova sústredil život obyvateľstva viac-menej na troch centrálnych miestach. Historicky máme potvrdenú existenciu obcí Palá­rikovo, Križovany a Svätý Jur, ktoré sa začiatkom novoveku spomínajú v písomných prameňoch. O obci Čiky, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1221, v tomto období už nemáme žiadne písomné správy, ako usadlosť sa obnovuje až v 18. storočí. Všetky obce sa nám prvý krát objavili v listinách takto: Čiky (villa O Cheke[2]) v roku 1221, Palárikovo (villa Meger[3]) v roku 1248, Svätý Jur 1423 (possessio Zenthgergh[4]) a Križovany 1424 (villa Kerezthur[5]). Mali rôznych vlastníkov, ale začiatkom 15. storo­čia sa všetky štyri dostali pod správu Šurianskeho hradu, ako to dokladá napr. listina z 24. februára 1457.[6]
Chotár dnešnej obce Palárikovo patril do južnej časti Nitrianskej stolice, nachádzal sa medzi riekami Váh a Nitra. Pôvodne stredoveké obce ležali na území dolného toku rieky Váh v jej inundačnom pásme. Vyššia vodná hladina a následné záplavy v tomto období výrazne ovplyvňovali život tamojších obyvateľov. Vysoká hladina Váhu na rovi­ne nemala okrem vyvýšených pieskových dún takmer žiadnu prekážku. Keďže prevažným zamestnaním obyvateľstva na tomto území bolo už oddávna roľníctvo a pastierstvo, hlavne na jar boli často skúšaní. Systém hrádzí, odvodňovacích kanálov a protipovodňových násypov, tzv. týte- šov, sa začal budovať až v 18. a 19. storočí. Problémy sa však definitívne zmenšili až po regulácii vodného toku rieky Váh.
Palárikovský chotár má rovinatý charakter, avšak v jeho východnej polovici sa tiahnu vlny pieskových dún orientované smerom SZ-JV. Celkovo ide o päť dún, z ktorých tri sú súvislé a do diaľky presahujú kataster obce. Ich reliéf vznikol v štvrtohorách (v kvartére), sú teda z geologického hľadiska pomerne mladé. V súčasnosti pozorujeme v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti, vplyvu vody a vetra proces ich erózie, mnohé duny zanikajú či už úplne viditeľne zanikli. Archeologické lokality sústredené na ich vrcholoch sa tak dostali do stavu ohrozenia.
Z archeologického hľadiska je v chotári dnešnej obce Palárikovo doložená existencia osídlenia zo 16. a 17. storočia na siedmich samostat­ných lokalitách. Najmä západná časť katastra bola pravidelne ohrozovaná záplavami a trvalejšie osídlenie na nej v dávnej minulosti až do 18. storočia nevznikalo. Pôda tam nebola na poľnohospodársku čin­nosť vyhovujúca. Dodnes o tom svedčia močariská, tzv. struhy, ťažké nivné pôdy a lužné lesy neďaleko Váhu. Osídlenie preto vznikalo iba vo východnej polovici katastra.
Lokalita č. 1 Vŕšok v obci - pozdĺžna piesková duna tiahnuca sa v centre intravilánu dnešnej obce Palárikovo, domami husto zastavané územie. Prieskumom Bélu Szokeho a Jánosa Nemeskéryho z roku 1952[7] a naším prieskumom zo 17. marca 1992 bolo potvrdené osídlenie v neskorom stredoveku až ranom novoveku. Ide o úlomky nádob, tanie­rov a misiek, väčšina črepov je glazovaná, prevažujú odtiene hnedej, zelenej, žltej a červenej farby. Zaujímavý je úlomok z tela nádoby s dierkovaním, asi cedidla alebo kadidla (priemer dierok 5 mm, červená keramika glazovaná zeleno-oranžovo). Správa v dokumentácii Archeo­logického ústavu SAV v Nitre hovorí o osídlení tejto lokality v piatich historických obdobiach.[8] Je takmer isté, že na tomto mieste stálo včasno- novoveké Palárikovo po tom, čo v 15. storočí spustla lokalita na tri kilo­metre vzdialených pieskových dunách - na „Čontoške" a „Šopách". Tu sa nachádza aj dnešné centrum obce.
Zaujímavý je i náhodný nález časti kamenného žarnova nami zdo­kumentovaný 12. novembra 1992. Boli sme privolaní k objavu spodného kameňa žarnova, tzv. ležiaka, miestnym obyvateľom pánom Ducho- ňom.[9] Vykopal ho na vlastnom dvore okolo roku 1982 v hĺbke asi dvoch metrov. Pôvodne okrúhly kameň s vonkajším priemerom 385 mm bol rozlomený na dve polovice, ktoré spolu vážili 16,15 kg. Materiálom bol ryolit ružovo-fialovej farby dovezený pravdepodobne zo Žiarskej kotliny. Nález dokumentuje dobové zamestnanie obyvateľstva.
Lokalita č. 2 Dolné Križovaný, naľavo od cesty - dlhšia piesková duna s dvoma vyvýšeninami, dnes pole a domy so záhradami. Prieskumom 4.
mája 1992 sme na dune našli úlomky glazovanej keramiky, sklenených nádob a tehiel zo 16.-17. storočia. Ide o jednu z usadlostí ranonovoveké- ho Medera ležiaceho na neďalekom Vŕšku. Zaujímavý je nález malej železnej podkovy rozmerov 67x62 mm z vojenskej obuvi, ktorý možno zaradiť k tomuto historickému obdobiu.
Lokalita č. 3 Kopcová remíza - mohutná duna dosahujúca výšku 119,07 metrov nad morom, najvyššie položené miesto v extraviláne obce. Tiahne sa vedľa železničných koľají idúcich do Tvrdošoviec. Výskumy Jozefa Paulíka[10] z rokov 1972 - 1973 a Leva Zachara[11] z roku 1974 doká­zali existenciu osady z konca 12. storočia najmenej do polovice 16. storo- čia.[12] Na najvyššom mieste tejto pieskovej duny bol zistený drevozemný strážny hrádok (palánka) postavený v časoch tureckej hrozby.[13] Na tom­to mieste predpokladáme jestvovanie stredovekých a ranonovovekých Križovian spomínaných až do roku 1608.[14] O lokalite sa ešte budeme bližšie zmieňovať.
Lokalita č. 4 Englové, pri železnici. Pri prieskume v marci roku 1992 sme na ukončení pieskovej duny našli časť stehennej kosti dospelého ľudského jedinca (caput ossis femoris). Pri jeho datovaní nám napomáha fakt, že sme ho objavili na samom konci pieskovej duny protitureckej „pevnôstky" a iné nálezy okrem ojedinelých úlomkov novovekých ná­dob odtiaľ nepoznáme.
Lokalita č. 5 Sv. Jur, juhovýchodne od dnešnej osady - mohutná piesko­vá duna tiahnuca sa dnes na obrábanom poli, zasahujúca aj do záhrad. Prieskum sme vykonali 16. marca 1992, na severozápadnom svahu tejto rozsiahlej lokality sme našli niekoľko úlomkov keramiky. Neprispeli však žiadnou informáciou k otázke vzniku a zániku osídlenia. Možno práve na tomto najexponovanejšom mieste stál neskorostredoveký Svätý Jur,[15] o ktorom máme prvú písomnú správu z roku 1423[16] a poslednú z roku 1572.[17]
Lokalita č. 6 Svätý Jur, duna pri Cergáte - dve sotva viditeľné vyvýše­niny idúce z oboch strán agátového lesíka smerom k Dlhému kanálu (tzv. Cergátu). Prieskumom dňa 7. marca a 1. apríla 1992[18] sme na zákla­de početného keramického materiálu nájdeného na povrchu pieskovej duny vymedzili existenciu osídlenia od konca 15. storočia. Objavilo sa tu aj viac úlomkov novovekej glazovanej a mramorovanej keramiky. Išlo však pravdepodobne o krátko obývanú lokalitu menšieho rozsahu, možno o viac usadlostí neskorostredovekého Svätého Jura.
Lokalita č. 7 Drahy, za novým cintorínom. Na mieste troch sotva vidi­teľných pieskových dún za tzv. Lesíkom a Novým cintorínom (smerom k železničnej trati) sme našli 7. marca 1992 zopár úlomkov glazovaných črepov. No najdôležitejší bol nález kamenného kresadla do stredovekej pušky vyrobený z dlhého retušovaného úštepu zo žltkastého priesvitné­ho kremičitanu. Úštep bol zosekaný do obdĺžnikového tvaru 30x40 mm a hrúbky 7 mm. Kresadlo nám dokazuje existenciu frekventovanej stre­dovekej cesty využívanej ešte v 19. storočí,[19] ktorá spájala drevozemný hrádok v Križovanoch s Novými Zámkami, možno tadiaľ šla aj jedna z vetiev tzv. Českej cesty.[20]
Aj zo zoznamu archeologických lokalít si môžeme vytvoriť čiastoč­ný obraz o polohe troch hlavných centier osídlenia v období raného no­voveku. Osada Palárikovo ležala na „Vŕšku" v intraviláne dnešnej obce,
Križovaný na „Kopcovej remíze" a niekoľkých vzdialených dunách a Svätý Jur sa rozkladal na vyvýšeninách v okolí dnešnej usadlosti.
Čo je však podstatné, že z obdobia 16. a 17. storočia sa nám zacho­valo aj veľa písomných dokladov. Na základe bohatého písomného ma­teriálu si dokážeme predstaviť vývoj osídlenia v palárikovskom chotári. V písomnostiach nájdeme odraz reálnej tureckej hrozby v živote miest­nych obyvateľov. Dokladajú nám nepokojnosť a neistotu časov.
O včasnonovovekých obciach Palárikovo, Križovany a Svätý Jur nachádzame hneď niekoľko správ. Najzávažnejšie svedectvo vydávajú portálne súpisy (resp. súpisy domov) Nitrianskej stolice, ktoré boli vy­konané v rokoch 1531, 1532, 1533, 1536, 1537, 1545, 1546, 1548, 1549, 1556, 1576, 1598, 1600, 1601 a 1608.[21] Neznamená to však, že v každom súpise musela byť zapísaná každá obec a v každom roku musel byť zapí­saný aj počet daňovníkov. Obce boli zapísané takto:
Palárikovo: 1533, 1576, 1598, 1600, 1601, 1608 Križovany: 1533, 1576, 1598, 1600, 1601, 1608 Svätý Jur: 1533
Ďalším prameňom boli urbáre feudálnych panstiev. V nich sme zistili iba jeden zápis pre všetky tri obce:[22]
Palárikovo: 1572 Križovany: 1572 Svätý Jur: 1572
Pre dejiny 16. a 17. storočia sú významným prameňom i zápisy z cirkevných kanonických vizitácií, ktoré však boli robené iba sporadic­ky. Ani jedna z troch obcí v nich ale zapísaná nie je.
Z tureckých historických prameňov boli zatiaľ vydané súpisy oby­vateľstva z rokov 1570 a 1664, a to vďaka Jozefovi Blaškovičovi, ktorého storočnicu narodenia sme si nedávno pripomenuli (podrobnosti o súpisoch ďalej). V oboch tureckých prameňoch sme našli iba Paláriko­vo.
Nepodaril sa nám zistiť pôvod informácie, že Križovaný boli Tur­kom poplatné od roku 1555 a Palárikovo od roku 1559.[23] V listinnej po­dobe máme ešte zachovanú zmienku o Svätom Jure z 8. januára 1521.[24]
Taktiež sme nepotvrdili ani nevyvrátili, že v súpise cirkevného de­siatku z roku 1604 sa uvádzajú v Palárikove viacerí obyvatelia, z ktorých dvaja mali mať slovenské mená.[25] Taktiež sa v roku 1617 Palárikovo spomína ako Pustý Meder.[26] Tieto informácie však kvôli komplexnosti uvádzame. Zoznam písomných zmienok o obciach sme spracovali for­mou tabuľky.
Palárikovo v písomných prameňoch:


Križovany v písomných prameňoch:

Svätý Jur v písomných prameňoch:


Na základe vykonaných archeologických výskumov a prieskumov a na základe zachovaných písomných správ si môžeme vytvoriť aspoň približný obraz o živote v Palárikove, Križovanoch a Svätom Jure v týchto pohnutých časoch. Osmanské nebezpečenstvo sa tu prejavilo v plnej miere.
Najprv si však pripomeňme dejiny skúmaného obdobia vo všeo­becnosti. Ohrozenie priestoru dnešného juhozápadného Slovenska Tur- kami môžeme rozdeliť do troch etáp. Prvú etapu vymedzíme rokmi 1530 až 1606, teda od prvého nájazdu do tohto priestoru, opakovaných nájaz­dov až po udalosti tzv. pätnásťročnej vojny. Toto bolo najničivejšie ob­dobie osmanskej expanzie a zanechalo na osídlení aj najväčšie škody. Po podpísaní žitavského mieru v roku 1606 až do pádu novozámockej pev­nosti 1663 nastali tzv. „mierové časy". A napokon v rokoch 1663 až 1685 spravovali Osmani kraj z dobytých Nových Zámkov, odkiaľ ohrozovali už predtým zdecimované široké okolie. V roku 1685 boli Turci v novozámockej pevnosti kruto vyvraždení, čím sa skončilo ich neslávne panstvo nad týmto krajom.
Prvé výpady do oblasti dolného toku rieky Váh začali už v roku 1530. Smederovský Mehmed beg s vojskom prekročil Dunaj a za podpo­ry uhorského protikráľa Jána Zápoľského smeroval do vnútrozemia. Oblasť, ktorá najviac trpela pustošením, bolo územie medzi riekami Váh a Nitra. V Nitrianskej stolici zostalo 80 úplne alebo čiastočne vypálených dedín.[27] Turci sa pri lúpení vyhýbali mestám a hradom, z podrobeného územia odvliekli zajatcov a dobytok. Udialo sa to za jeden týždeň, po­sledný septembrový tzv. michalský, no škody boli značné. Kronika Mi­kuláša Ištvánfiho (1538 - 1615) o tomto týždni hovorí[28]: „Z Vráblov, Čifár, Zlatých Moraviec, Komjatíc odvliekol všetkých obyvateľov, obce podpálil. Napo­kon sa dal iným smerom a tiahol až k Šintave, Hlohovcu a piešťanským kúpeľom a pálil, raboval a vraždil celý kraj ležiaci pri brehoch Váhu, ktorý má veľký počet obyvateľstva a oplýva hojnosťou všetkého ... To je smutná spomienka na pusto­šenie oblasti alebo územia rozprestierajúceho sa medzi Váhom a Nitrou oddávna pomenovaného Matúšova zem. Na Mehmedovo plienenie si obyvatelia aj dnes spomínajú s veľkým zármutkom."[29]
Spočiatku hordy iba rabovali, no neskôr nadobúdala ich činnosť tr­valejší charakter. Nevedno, kedy prvýkrát ohrozili osady Palárikovo, Križovaný a Svätý Jur, no od ďalšieho roku 1531 podnikali pravidelné prepady, výnimkou boli iba zimy, kedy obmedzovali svoj pohyb a sťahovali sa viac na bezpečný juh.
Rušné obdobie rokov 1530 - 1533 zachytáva portálny súpis vyko­naný v roku 1533.[30] Palárikovo a Križovany patrili Františkovi Ňárimu, vlastníkovi Šurianskeho hradu, Svätý Jur patril viacerým nemenovaným zemepánom. V Palárikove boli zapísané dve trvalo opustené usadlosti (porty),[31] takže tu v dobe príchodu súpiscov trvalo nik nebýval, resp. ak áno, nebol schopný nič zaplatiť. Vo Svätom Jure našli dokonca osem trvalo opustených usadlostí. Obyvateľstvo, ak nebolo vyhubené, prav­depodobne zutekalo. Výnimkou boli susedné Križovany, ktoré boli schopné zaplatiť tri zlaté.
Ako vyplýva z písomných správ, problémové majetkové vlastníc­tvo prevzali v roku 1533 do vlastných rúk Ňáriovci,[32] keď získali Šurian­sky hrad s okolím, konkrétne František Ňári. [33] Rod pochádzal z obce Bedeg v (dnešnom) Maďarsku, na začiatku 16. storočia si upevnil mo­censké pozície priženením sa k Pongrácovcom a usadením sa v Branči, ktorý sa stal ich hlavným sídlom. V tom istom roku získal aj grófsky titul, v roku 1632 barónsky.[34] Ani František Ňári však neposkytol obyva­teľstvu dostatočnú ochranu pred „pohanmi", hoci sa šuriansky hradný kapitán preslávil v boji proti Turkom, napr. v auguste 1544 víťazstvom pri Salke.[35] Pre zmenu spomenieme aj ich neúspech, Vavrinec Ňári sa dostal pri obliehaní Szolnoku do zajatia a bol odvlečený do Istanbulu. Z väzenia mu pomohol utiecť Štefan Husár.[36]
Osady v chotári dnešného Palárikova patrili Ňáriovcom iba krátko. Rod vlastnil šurianske hradné panstvo iba do roku 1565. Potom sa stal kapitánom hradu Šurany Štefan Deršfi, ďalej Ján Kružič, chorvátsky šľachtic, do roku 1569.[37]
Nová ťarcha bojov doľahla na obyvateľstvo po páde mesta a hradu Ostrihom v roku 1543. Turci obsadili nielen sídlo arcibiskupa, ale aj stra­tegické mesto. V roku 1546 už platili dane Turkom okolité obce Palári­kova - Ňárhíd (Letomostie, 3 km severne od centra dnešných Nových Zámkov), Ďorok (Gyorok, aj Gyorok) a Gúg.[38]
Ostrihomský arcibiskup Pavol z Várdy (1483 - 1549) sa preto v roku 1545 rozhodol vystavať prvú novozámockú pevnosť v chotári obce Lék na ľavom brehu rieky Nitry.[39] Jeho nástupca arcibiskup Miku­láš Oláh v stavbe pokračoval. Prvá drevozemná pevnosť mala obdĺžni­kový pôdorys so štyrmi nárožnými, tzv. ušnicovými baštami. Bola pa- lánkovou pevnosťou, jej hradby pozostávali z dvoch radov silných stĺ­pov spojených prúteným pletivom, medzery boli vyplnené hlinou. Steny drevených hradieb boli omazané ílom.[40] V roku 1546 bol lepšie opevnený aj Šuriansky hrad,[41] takže tu jestvovalo systematické opevňovanie dôležitého regiónu.
Je takmer isté, že práve v tomto čase bol postavený i hrádok pri Križovanoch, konkrétne na Kopcovej remíze. Keďže osada bola iba mi­nimálne osídlená, drevozemný strážny hrádok tu mohli postaviť iba „cudzinci". Mohli to byť obrancovia novozámockej pevnosti alebo rovnako vzdialeného Šurianskeho hradu. Ich zámerom bolo vybudovať akúsi strážnu „vartovku", veď Križovany stáli na dôležitej ceste, ktorú sme už spomínali.[42] V okolí Nových Zámkov sa nachádzali ešte ďalšie opevnené protiturecké polohy, drobné opevnenia, a to v Kolárove (Gu­te), Komjaticiach, Trnovci nad Váhom a Svodíne. Ich dôležitosť bola iba v ich hustote a početnosti, lebo ich obranný systém nemohol odolávať dlhšiemu sústredenému obliehaniu.
Na základe výskumu vykonaného pracovníkmi Archeologického ústavu SNM v Bratislave (Jozef Paulík v roku 1972 a 1973) si môžeme vytvoriť presnejšiu predstavu o podobe križovianskeho opevnenia. Hrá­dok bol postavený na navŕšenej mohyle z mladšej doby bronzovej. Mo­hol vzniknúť prestavaním staršieho zemianskeho sídla, ktoré bolo po prebudovaní začlenené do systému naddunajského protitureckého limi- tu.[43] Organickým spojivom medzi okružnou priekopou (spojenou azda s ďalšou zložkou vonkajšieho opevnenia - s valom a palisádou) a predpokladanou ústrednou budovou (vežou) bola vnútorná štvorcová palisáda, na existenciu ktorej sa dalo usudzovať na základe v profiloch zachyteného žľabu.
Druhú skupinu nálezových celkov, preskúmaných aspoň v spodných častiach detailne, reprezentovali na lokalite súveké sídlisko­vé objekty, rozložené na ploche ohraničenej vnútornou palisádou a vonkajšou priekopou, medzi ktorými sa dali rozlíšiť dve zemnice - obydlia (objekt č. I/72 a IV/73), zemnica - chata s pecou (II/72) a jedna pivnica (III/72).
Do tretej nálezovej skupiny sa dajú zaradiť obilné jamy predstavu­júce jednak osamotené objekty, jednak menšie, akoby do batérie zorade­né, ale i rozptýlené jamy (spolu 16 jám). Kým veľké osamotené obilné jamy boli akoby organicky včlenené medzi sídliskové objekty, čím sa i polohou podčiarkuje ich bezprostredná súvislosť so skôr vymedzeným nálezovým komplexom, menšie obilnice boli vyhĺbené aj do zasypanej priekopy a vyskytli sa tiež na priestore mimo priekopou ohraničeného areálu. Z tohto dôvodu však nemožno predpokladať ich spolupatričnosť s nálezovým celkom. Jamy akiste súviseli s okolitým osídlením, či už pred alebo po zániku opevneného priestoru.
Poslednú nálezovú skupinu tvorili na priekopou ohradenom pries­tore v jeho juhovýchodnej štvrtine sústredené hroby.
Štyri základné skupiny objektov, ktoré bolo možné datovať aj na základe keramiky približne do 16. storočia, predstavovali uzavretý nále­zový komplex, ktorého vznik a existenciu podnietili nezvyčajné dobové pomery na hraniciach tureckej ríše.[44] V datovaní doby funkčnosti opev­nenia pomohli hlavne dva údaje - nález mince kráľa Ferdinanda Hab­sburského z roku 1557[45] a nález tzv. srdcového zachycovača zo žoldnier­skeho výstroja s ťažiskom výskytu medzi rokmi 1550 - 1590.[46]
Nie je známa presná doba zániku križovianskeho strážneho hrád­ku, ale okružná priekopa bola zasypaná pomerne zavčasu. Miesto sa muselo ľuďmi ďalej využívať, o čom svedčia obilné jamy zapustené do už zasypanej priekopy. O niektorých objektoch, ktoré vznikli až po zni­čení opevnenia, sa zmienime neskôr. Ak uvažujeme o jeho postavení v rokoch 1545 - 1546, jeho zánik mohol nastať už v roku 1555, kedy sa stali Križovany Turkom poplatné.[47] Ale najpravdepodobnejšími rokmi jeho zániku a zničenia mohli byť roky 1575 alebo 1599, kedy sa uskutoč­nili dve veľké pustošenia okolia Nových Zámkov osmanskými silami. Plienenie bolo také ničivé, že Turci zbúrali aj opevnený hrádok v Trnovci nad Váhom.
V druhej polovici 16. storočia sa na juhozápadnom Slovensku zme­nila štruktúra sídlisk a sídliskových jednotiek. Obyvatelia v strachu pred Turkami dediny opúšťali, ale viacero obcí zaniklo v dôsledku priameho pustošenia, požiaru alebo jednoducho vymrelo. Turci pripojili Križova- ny v roku 1555 k Ostrihomskému sandžaku, Palárikovo v roku 1559, takže sa stali nepriateľovi poplatnými. Ostrihomský sandžak mal náhije (kraje) Ostrihom, Tekovské Lužany, Vráble, Bátovce a Ňárhíd (Nové Zámky), Križovany a Palárikovo boli začlenené k tomu posledne meno­vanému kraju. Zapísanie dediny do svojho daňového registra (tzv. defte- ra) považovala turecká strana za nepopierateľný dôkaz príslušnosti k Osmanskej ríši.[48] Zaradené obce museli platiť daň od každej domác­nosti, od hlavy (mužskej), desiatky z úrody, z dobytka, poplatky za pa­senie, za slamu atď. Položiek bolo mnoho a daňový systém bol pomerne zložitý.[49] Dôležitými sa stali i robotné dni odpracované pre tureckých sipahimov (jazdcov).
Z roku 1570 sa zachoval cenný turecký register pre obec Paláriko­vo, [50] ktorý je v ňom zapísaný ako Meďer falu. Vypočítavali sa iba mužskí potomkovia, ktorí boli zdaňovaní: Tomáš Rác a jeho syn Štefan, Juhás Jakob a jeho sluha František, Ján Hegeduš a jeho syn Tomáš, Kelemen Tót a jeho syn Jakub, Juhás Demeter. Počet domov bol tri, odvádzali ročne paušálne 1700 akče. Ako vidno, v Palárikove registrovali deväť mužov, ženy a deti do 15 rokov sa nezapisovali. Predpokladáme, že každý z nich mohol byť živiteľom rodiny, preto si môžeme vypočítať aj približný počet obyvateľov obce. Čo sa týka mien, v Palárikove sa minimálne dve rodiny živili pastierstvom, a to Jakubova a Demeterova rodina (boli pastiermi oviec - maď. juhász). Jedna rodina mala v priezvisku vyjadrený slovenský pôvod (maď. Tót). Suma, ktorú odvádzali Turkom, bola vyššia. Akče bola drobná strieborná minca s nestálou hodnotou,[51] v druhej polovici 16. storočia predstavoval jeden uhorský zlatý asi 66 akče,[52] teda mohlo ísť asi o 25 zlatých.
Turecký defter z roku 1570 nespomenul Križovany a Svätý Jur, ich osud nám nie je známy. Každý daňový súpis obyvateľov v tej dobe je však sporný, pretože obce mnohokrát platili na obe strany, tureckú aj cisársku, preto sa prirodzene daniam snažili vyhnúť opustením pôdy. Z opustenej pôdy sa ani tureckej ani uhorskej strane dane neplatili.
Región dnešného Palárikova vtedy ležal neďaleko pomyselnej hra­nice osmanského panstva, preto tu v určitých obdobiach vznikol systém tzv. kondomínia, spoločnej dvojitej vlády, keď ani jedna strana nemala dosť síl na to, aby presadila svoju nezávislú moc. Pri dvojitom zdaňovaní často obe strany znižovali svoje finančné a naturálne požiadavky na polovicu. O tom, že k takejto forme správy prichádzalo, svedčí i súpis príjmov Ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571 - 1573.[53] V roku 1572 sa medzi „árendovanými" (zálohovanými) dedinami spomínajú aj Palárikovo, Križovaný a Svätý Jur. Konkrétna zmienka je takáto: „Župe Komárňanskej a Rábskej, časti Nitrianskej, ktoré patria k dištriktu Komárno. Mimo vôd: ..., Križovaný, Meder, Svätý Jur Decka ... Medzi vodami: ... Obce zálohovali za 400 zlatých, kedysi 350 zlatých. Teraz ale vlastníctva (držby) medzi Dunajom a Váhom, ktoré sú zdanené desiatkami, nachádzame blízko záplav, zasiate polia úplne zničené. Však ktoré je možné zálohovať, nech sú zálohované, ak nie, môžu sa pozbierať..."[54]
Ako zo zmienky vyplýva, okrem tureckej poroby a nadmerného zdaňovania obyvateľstvo ohrozovali aj povodne. Preto vznikali problé­my so zásobovaním potravinami a pitnou vodou. Súpis príjmov arcibis­kupstva z roku 1572 je zaujímavý aj tým, že sa v ňom poslednýkrát spo­mína Svätý Jur, ktorý sa hneď potom vytratil z historických prameňov a jeho názov nachádzame až roku 1685. K jeho poslednému oživeniu však prichádza až v 18. storočí, kedy sa celý jeho chotár stal súčasťou majetku grófskeho rodu Károlyi.
Obyvatelia Palárikova a Križovian sa pravdepodobne v rámci po­vinnej práce (tzv. gratuitus labor) zúčastnili aj opevňovaní Šurianskeho hradu, alebo na stavbe novej novozámockej pevnosti v rokoch 1573 - 1581.[55] Je to možné o to skôr, že už v roku 1569 sa stal Šimon Forgáč vlastníkom Šurianskeho hradu a panstva[56] a po dostavbe novozámockej pevnosti prebral ako hlavný kapitán Preddunajského kapitanátu od Fridricha Žerotína aj túto hotovú stavbu.[57] Rod Forgáčovcov je zemepá­nom oboch obcí od roku 1569.
V roku 1576 sú v súpise port v 3. a 4. slúžnovskom okrese[58] obe ob­ce zaradené do kolónky Turcis subiecti. Palárikovo bolo rozdelené do vlastníctva viacerých uhorských zemepánov, dve sedliacke usadlosti zaplatili daň, ďalšie dve usadlosti neboli zapísané medzi zdanené. Tie boli zapísané ako condescens in sede, išlo o usadlosti poddaných, ktorí hospodárili na pôde, ktorú dostali od zemepána na základe dohody o podmienkach, za akých mali pracovať a akú protihodnotu mu mali poskytnúť. Ich povinnosti neboli rovnaké ako povinnosti iných, ale urči­te výhodnejšie. Takýchto ľudí nazývame kondicionálmi.[59] Ostatné usad­losti boli v Palárikove opustené (residua deserta). Križovany mali v tom istom čase spoplatnené tri a pol usadlosti, ďalších jeden a pol usadlosti obývali kondicionáli, zvyšné porty boli opustené (reliqua deserta).
V oboch obciach však počet obyvateľstva zrejme neprekročil číslo päťde­siat. Boli zaradené k tureckým, platili však obom stranám, uhorskému panovníkovi asi len polovicu.[60] Spôsob vyberania daní sa však často podobal lúpeniu. Turci sa mnohokrát neštítili vyrabovať ani obce, ktoré im boli poplatné.
Po ťažkých 70. rokoch 16. storočia prišlo koncom 80. rokov k uvoľňovaniu a oslabovaniu moci osmanského panstva. Vnútorná kríza rozľahlej ríše a začaté vojny s Perziou oslabili jej expanznú silu.
V Uhorsku sa to prejavilo v poklese počtu poplatných obcí, však dane ostatným zvýšili. V niektorých prípadoch to vyvolalo otvorený konflikt.
Na jeseň roku 1591 vyhlásila turecká vláda nový súpis Ostri­homského sandžaku, no asi sedemdesiatka obcí odmietla stretnutie s ich súpiscami, medzi ktorými boli aj blízky Šók (časť dnešných Selíc), Guta (Kolárovo) a iné na okolí.[61]
Pre domácich osadníkov boli roky pätnásťročnej vojny (1593 - 1606) veľmi ťažkými. Na juhozápade dnešného Slovenska mala vojna nedozerné následky. Na plieneniach sa spolu s tureckými oddielmi zú­častňovali aj skupiny Tatárov. Časť hôrd postupovala po oboch stranách rieky Váh až k Trenčínu. Južné údolie Váhu a Nitry bolo vyľudňované. Podľa kronikárov odvliekli v týchto rokoch až tridsaťtisíc zajatcov, čo sa zdá byť ale nadhodnotený údaj. Pravdou je, že v Nitrianskej stolici spus­tlo až 98 dedín.[62] Ukončenie dlhotrvajúcich vojen znamenal mier podpí­saný pri ústí rieky Žitavy v roku 1606, ktorý znamenal pre obe bojujúce strany potvrdenie existujúcich pozícií.
Ako sa udalosti pätnásťročnej vojny odrazili v živote ľudu spomí­naných dvoch obcí? Cenné poznatky čerpáme zo súpisov domov, ku ktorým sa prešlo od sčítavania port. Máme ich zachované z rokov 1598, 1600, 1601 a 1608. Obce boli zapísané takto:

Megyer: 1598 - 7 domov, 1600 - 6 domov, 1601 - 6 domov, 1608 - opustený Keresthwr: 1598 - 9 domov, 1600 - 6 domov, 1600 - 6 domov, 1608 - opustený
Zo zaznamenaných čísel vyplýva, že ak odvodzujeme počet obyva­teľov obce od počtu domov a v jednom dome počítame s deviatimi oso- bami,[63] tak sa počet žijúcich v každej obci pohyboval od 54 po 81, resp. 63 osôb. Obe obce preto patrili medzi menšie, väčšími v okolí boli podľa sčítaní Selice, Tvrdošovce a Ňárhíd. Zníženie počtu obývaných domov medzi rokmi 1598 až 1600 zapríčinil sám veľkovezír Ibrahim, keď v roku 1599 po prerušení rokovaní o mieri v Ostrihome znivočil celé okolie novozámockej pevnosti. Toto pustošenie bolo cieľom jeho vojenskej vý- pravy.[64]
Už spomínaná kronika Mikuláša Ištvánfiho o pustošení v roku 1599 hovorí: „Ďalšiu časť vojsk poslal s príkazom pustošiť územie po oboch brehoch Váhu. Potom rozdelil do dvoch silných šíkov Turkov a vydal im rozkaz, aby pustošili ohňom a mečom všetko, čo im príde do cesty. Sám postupoval me­dzi Novými Zámkami a Levicami, páliac a ničiac všetko až po mestečko Urmín ... Keď spustošili celý kraj, vracali sa naložení korisťou smerom na mestečká patriace Turzovcom, t.j. na Hlohovec, Prievidzu, Nitrianske Pravno, Bojnice, ďalej na Veľký Kýr a Ivanku pri Nitre a na priľahlé osady patriace k Novým Zámkom, t.j. Tvrdošovce, Ňárhíd a Čifáre. Posledné, hoci boli poplatné Turkom, veľmi kruto vylúpili a vzápätí zapálili hádzaním horiacich fakieľ. Odvliekli stáda dobytka a naznášali na hromady úrodu tohto veľmi bohatého kraja a obrá­tili ju na popol. Veľkým nákladom vybudované obydlia šľachty taktiež vydran­covali a podpáliliZ'[65] [66]
V kronike je zápis, ako sa domáci obyvatelia lúpeniu bránili, aj keď to Ištvánfi hodnotí ako neúspešné: „Tých obyvateľov, čo so svojimi ženami a deťmi prešli rieku Váh a strhli za sebou mosty v domnienke, že budú už v bezpe­čí, stihol rovnaký osud, pretože nepriateľ prebrodil rieku. Naši sa iba bezmocne prizerali z neďalekého tábora na dymiace strechy a na oheň, ktorý vyžaroval na všetky strany."66 Aj preto sa mohli Palárikovo, Križovaný a Svätý Jur na­chádzať v daňových zoznamoch ako opustené, ľudia sa totiž často ukrý­vali v močariskách, ktorých bolo severným a západným smerom v záplavovom území Váhu mnoho. Močariská sa dodnes v chotári obce Palárikovo zachovali, nebyť veľkých odvodňovacích prác za posledných dvesto rokov, no i teraz sú často na jar premočené obrábané polia.
Najzávažnejšie sú zápisy z roku 1608, kde sa obe obce spomínajú ako opustené (deserta). Tento termín vystihoval v staršej fáze zhorené alebo vysídlené usadlosti, ale približne od roku 1600 sa písalo k vypáleným obciam combusta. Či boli Palárikovo a Križovaný úplne ľudoprázdne, nie je celkom jednoznačné, ale skôr nie. Pojem deserta je široký - obec nemusela byť krátkodobo neobývaná alebo dokonca neo­bývaná vôbec. Mohlo ísť o obec, v ktorej sedliacke usadlosti nedosahova­li v období súpisu hodnotu majetku stanoveného na zdanenie, alebo v nich mohli žiť želiari a iní obyvatelia, ktorí neboli sedliakmi a podľa zákonného ustanovenia nepodliehali zdaneniu.[67] Prípadne obhospoda­rovali chotár z územia susednej obce. Termín deserta pomenovával aj obce oslobodené od poplatkov - po znovuobrobení už opustenej pôdy sedliaci tri roky neplatili dane. Takýto záznam nie je ojedinelý, lebo na konci pätnásťročnej vojny zostalo v Nitrianskej stolici zo 17909 danepop- latných domov iba 3962 domov, čo je len jedna pätina.[68]
Zápisy zo spomenutých rokov 1598, 1600 a 1601[69] dokazujú priamy život v obciach, kým zápis z roku 1608[70] navodzuje dojem ukončenia ich živej historickej epochy. Je to aj preto, že pramene zo 17. storočia o oboch obciach takmer mlčia. Do roku 1608 sa Palárikovo údajne spomína v súpise cirkevného desiatku z roku 1604, kde sa hovorí o niekoľkých obyvateľoch, z ktorých dvaja vlastnia slovenské mená.[71] Lenže po roku 1608 sa už obec v 17. storočí spomína iba ako opustená. Tento fakt nás oprávňuje vysloviť myšlienku, že pred rokom 1608, prípadne práve vte­dy, sa Palárikovo a Križovany rapídne vyľudnili (ak nie úplne).
V roku 1599 kúpil od Forgáčovcov Šuriansky hrad gróf Štefan Iléš- házi. Po tom, čo sa pridal na stranu povstalcov pod vedením Štefana Bočkaja, za čo bol potrestaný, odsúdený a musel emigrovať, hrad v máji 1605 dobyl Tomáš Bosniak, ktorý sa stal jeho kapitánom a po roku 1613 aj jeho majiteľom a vlastníkom celého panstva.
V roku 1617 je Palárikovo spomínané ako praedium Pusta Meger.[72] Názov môže predstavovať usadlosť alebo majer, ktorý obrábal jeho maji­teľ vlastnými silami, resp. „cudzími" ľuďmi. Prívlastok praedium (vlast­níctvo, držba) naznačuje, že obec mala svojho zemepána, ktorý mal z jej chotára nejaký finančný osoh.
Situáciu v tomto nejasnom období ilustrujú tiež archeologické ná­lezy J. Paulíka na Kopcovej remíze, ktorá patrila ku Križovanom. Po zániku tamojšieho hrádku a zničení jeho opevnenia asi v rokoch 1555 - 1559 (alebo v rokoch 1575 či 1599,[73] ako sme spomínali) nezanikol na tomto mieste život úplne. Dokazujú to nálezy obilných jám zapustené do zasypanej okružnej priekopy. Pozornosť si zasluhujú najmä dve z nich. Jama č. 11/72 bola vyplnená časťami ľudských kostier mužského pohla­via. Medzi rozsekanými a rozlámanými kosťami sa vyskytla aj železná súprava na upevnenie kordu[74] a gombík z vojenskej rovnošaty.[75] Vedúci výskumu nález vysvetlil ako prípad rozsekaných a do obilnej jamy na­hádzaných žoldnierov. Podľa neho išlo asi o vraždu niekoľkých hab­sburských žoldnierov, ktorých mŕtvoly boli ukryté. Podľa slov archeoló­ga tento nálezový celok zachytáva dobový obraz z tureckých čias v poslednom štádiu občasnej okupácie juhozápadného Slovenska.[76]
Spomenieme ešte obilnú jamu č. 3/72, v ktorej sa našla uložená kos­tra mladého muža (14 až 17 ročného). Pri pravom ramene sa objavila železná pracka z remeňa. Asi 30 cm pod jeho telom ležal brusiarsky ko­túč so štvorcovým otvorom v strede.[77] Nález opisuje krutosť doby a tienisté stránky vtedajšieho života.
Situácia v tejto „zemi nikoho" bola tak vážna, že je možné konšta­tovať, že neusporiadané pomery, keď pohraničné oblasti podliehali raz Turkom, inokedy boli majetkom „viedenského" kráľa, mali svoj adek­vátny odraz i v súvekom pohrebnom ríte. Vzhľadom na to, že v tomto období sa šíril protestantizmus, nehovoriac už o dvojitom zdanení oby­vateľstva, zdá sa, že pravidlo cuius regio eius religio možno pozmeniť na „zem nikoho - takmer nijaké náboženstvo".[78]
Cirkevná organizácia a cirkevná disciplína v tureckých časoch sku­točne upadala. Už v bitke pri Moháči v roku 1526 padli dvaja uhorskí arcibiskupi a piati biskupi. Cirkevná štruktúra sa začala postupne roz­kladať, väčšina biskupských stolcov v krajine zostala neobsadená a mnohé farnosti vakantné. Ani v Palárikove a Križovanoch nemáme v 16. a 17. storočí doloženého nijakého kňaza, ani existujúci kostol alebo farskú správu. Počas týchto storočí patrili obe obce k farnosti
Tvrdošovce (Tardoskedy), keďže stredoveký kostol na „Čontoške" zanikol ešte v 15. storočí a dnes sú pod zemou ukryté iba zvyšky jeho základov.[79] Turci nenechávali vo farnostiach pôsobiť kňazov, hoci niekoľkých rehoľníkov a niektoré rehole na svojom území trpeli.[80] V polovici 16. storočia máme vo vizitačnom protokole dekanátu Veľký Kýr (Districtus Ker) doložené na okolí iba farnosti Nyarhyd, Thardoskedd, Komyathy, Sok, Farkasd, Ghugh a Bankezy, pričom v rokoch 1560 bol kňaz iba v Gúgu.[81] V dekanáte Veľký Kýr bolo totiž z 21 farností len 8 obsadených kňazom. Obce Palárikovo alebo Križovany ani neboli spomenuté, ostatné susedné farnosti boli zapísané medzi uprázdnenými (vacantiae). Novoveký chrám bol v Palárikove postavený až po roku 1690, kedy sa majiteľom časti šurianskeho panstva stal gróf Dominik Andreas von Kaunitz.[82] Tento kostol bol však iba provizórny, postavený takmer celý z dreva.
Pravdepodobne neobývané dediny a neobrábaný chotár dostávajú v roku 1613 do rúk Bosniakovci, menovite Tomáš Bosniak (1580 - 1634), šuriansky, fiľakovský a novozámocký kapitán. Ako katolík bol rozhod­ným bojovníkom proti „pohanským" Turkom. Akiste sa Tomáš zaslúžil aj o podpísanie žitavského mieru v roku 1606, lebo bol medzi cisárskymi vyslancami účastný tohto aktu.[83]
Bosniakovci mali Šuriansky hrad v držbe až do roku 1663, do doby jeho obsadenia Turkami. Hoci v príprave jeho obrany urobil Tomáš ako vlastník všetko, čo bolo v jeho silách, hrad 12. augusta 1663 kapituloval. Jeho syn Tomáš mladší zahynul na bojisku a druhý syn Štefan, biskup a župan v Nitre, zomrel ako posledný potomok po meči v roku 1644.
Posledná fáza tureckých vojen začala v roku 1663. „Píseň o Nových Zámkoch" to vyjadruje takto: „Když se písal šestistý šedesátretí, přišel Turek, Tatár, nepřítel ukrutný, obsadil své vojsko pred Novými Zámky." Pri strate­gickej pevnosti Nové Zámky sa zozbierala 16. augusta 1663 vyše 50 tisí­cová armáda Turkov a Tatárov. Vojsko viedol veľkovezír Mehmed Ko- prtilti. Pevnosť obkľúčili od jej severu po juhozápad. Udalosti, ktoré sa tu udiali, zachytil turecký cestovateľ a kronikár Evliya Čelebi (1611 - 1682) vo svojej kronike Kniha ciest,84 preto poznáme podobu pevnosti,[84] [85] aj opis prebiehajúcich bojov.[86] Pred príchodom veľkej osmanskej armády sa vzdali obrancovia hradu Šurany a ešte predtým utiekla posádka svodín- skeho hrádku. V novozámockej pevnosti sa bránilo 3000 pešiakov a 500 jazdcov, ktorým velil Adam Forgáč. Robustná a moderná pevnosť kapi­tulovala 24. septembra 1663 po výbuchu vo Fridrichovej bašte, jej obran­com bol povolený voľný odchod. Kapitán Adam Forgáč bol ako zradca väznený v Rábe.
Dobytím Nových Zámkov sa dostalo pod tureckú nadvládu takmer celé juhozápadné Slovensko. Osmani na dobytom území zriadili novú provinciu - šiesty ejálet starého tureckého Uhorska (Eyalet Uyvar).[87] Miestodržiteľom ejáletu menovali pašu Kurda Mehmeda, za defterdára finančného úradu pašu Ahmeda a kádiho Mehmúda efendiho.[88] Ejálet sa skladal z náhijí (krajov)[89]: Ňárhíd, Komárno, Tekov, Nitra, Hont, Žabokreky a Šaľa. Už pri dobíjaní pevnosti bolo terčom vojenských výpadov aj jej okolie, priľahlé obce pustošili najmä tatárska jazda a kozáci, no prítomné boli i oddiely moldavského a valašského vojvodu, vazalov Osmanskej ríše. Tieto miesta boli pustošené ako prvé, lebo boli najbližšie.
Novozaložené administratívne orgány sa usilovali čo najskôr vy­budovať funkčný systém správy, lebo chceli vyrubiť zákonité dane a poplatky. Získané údaje zapisovali do zošita väčšieho formátu (defte- ra). Tak sa dostalo spolu 420 obcí v okolí Nových Zámkov na 143 folií defteru č. 115 v Archíve predsedníctva vlády v Istanbule.90 V defteri je aj údaj (v preklade)91: „Meďer, dedina patrí k Ňárhídu (Novým Zámkom), neo­bývaná, v blízkosti dediny Andód (Andovce). Príjem 1500 akče." Dediny zapí­sané v okolí boli „Ezgó, obec patrí k dedine Ňárhíd, neobývaná. Ostrihomský timár.[90] [91] [92] Príjem 2000 akče. Fedímeš,[93] [94] [95] ostrihomský timár." Chotár opustených dedín, ktorých bolo v okolí pevnosti mnoho, bol obyčajne pripojený k niektorej susediacej dedine.94 Defter nám potvrdil domnienku, že Palá­rikovo bolo po celé 17. storočie takmer neobývané, aj keď roku 1664 vy­kázali z neho istý príjem. Intenzívne rabovanie však okolité obce vyľud­nilo.
Turci hospodárili v Nových Zámkoch celých 22 rokov. Ako spra­vodliví majitelia si spísali svoj zákonník (Känunnäme). Podľa neho im odvádzaný desiatok pozostával z produktov zeme, obilnín, zelenín, ľa­nu, ovocia, muštu a medu.95 Zdôrazňovalo sa v ňom, že musí predstavo­vať iba desiatu časť, nič viacej. Proti zneužitiu zdaňovania výbercami obsahoval časti článkov s krutým postihom. Desiatok sa mal vyberať až po žatve a zbere. Produkty dodávané ako daň mala obec odviesť do sýpok sipahimov alebo dopraviť na najbližší trh. Dane platili aj tureckí občania. Zákony boli v tej dobe spravodlivejšie a tresty miernejšie, než ako si Turci stanovili pred sto rokmi.
Doba tureckého panstva sa ale nenávratne končila. K istému uvoľ­neniu prišlo hneď po podpise „hanebného" vašvárskeho mieru v roku 1664. Prímerie na dvadsať rokov nebolo i pod tlakom uhorskej šľachty dodržané. Šurany získal generál Adam Cobor až koncom októbra 1684. Turecká posádka Nových Zámkov sa postupne dostávala do izolácie, keď už predtým padlo aj Štúrovo (Parkan) a Ostrihom. Dňa 19. augusta 1685 vojvoda Karol Lotrinský zahubil so svojím niekoľko desaťtisícovým vojskom asi päťtisíc Turkov, ktorí zostali v pevnosti a vzdali sa. Turci pred 22 rokmi dovolili obrancom slobodne odísť, kým teraz ich žiadosť neakceptovali. Z celej tureckej posádky zostalo nažive popri ženách iba dvesto zajatcov.[96] Ženy potom predali po sto zlatých alebo po sto ríš­skych toliaroch.[97]
Tým sa definitívne ukončilo osmanské panstvo nad juhozápadným Slovenskom. Územie Podunajskej nížiny bolo ohrozené celých 155 ro­kov. Pôsobenie Turkov sa odrazilo aj v živote našich obcí. Podľa 92 stra­nového súpisu (tzv. Consignatio) obcí po vydobytí Nových Zámkov bola situácia v okolí žalostná. V šurianskom panstve našli súpiscovia v Križovanoch 12 vysídlených usadlostí a iba konštatovali, že v ich cho­tári sa nachádza orná pôda a lúky, ktorých hodnotu odhadli na 1800 zlatých.[98] Ešte horšie bol na tom Svätý Jur, o ktorom sa vyjadrili, že bol úplne spustnutý[99] a o Mederi (Palárikove) sa ani nezmienili.
Obce v okolí pevnosti to mali najťažšie, z okolitých boli vyľudnené osady Lék, Gúg, Ďorok, Ňárhíd (všetky na území dnešných Nových Zámkov), pevnosti a mestá Šurany a Kolárovo, ďalej dediny Kostolný Sek, Imeľ, Hul, Mojzesovo, Hurbanovo, ale aj neďaleké Andovce, Zemné atď.[100] Obyvateľstvo trpelo častými útokmi, preto sa buď skrývalo alebo opustilo svoje domy a odchádzalo do susedných obcí, či ešte ďalej. His­torička H. Markusková situáciu opísala takto: „Osmani pri svojich útokoch využívali psychológiu strachu, ich primárnym cieľom bolo donútiť obyvateľov platiť dane, keďže to bol jediný zdroj ich príjmu a preto dôsledne vyzývali obce, aby sa im podrobili. K vyľudneniu pohraničných oblastí prispeli nielen boje, ale aj zajímanie ľudí a ich odvlečenie do otroctva, istým percentom k tomu iste prispela aj migrácia ľudí a ich opúšťanie nebezpečných území."[101]
V roku 1694 sa Palárikovo znova spomína ako praedium Puszta Me- ger, teda ako kuriálny majetok zemepána alebo nejakej vrchnosti, na ktorom hospodárila. Chotár bol obrábaný a využívaný zo susedstva, preto bol považovaný za pustatinu. Pojem môžeme chápať aj ako villa Meger cum curia, teda nepoddanská osada so zvláštnymi povinnosťami, ktorej vlastníkmi boli viacerí príslušníci šľachty. Obec a hrad Šurany boli v roku 1685 vyľudnené, jeho panstvo sa rozdelilo medzi vzdialené prí­buzenstvo Tomáša Bosniaka v ženskej línii rodu.[102] Jednotlivé časti po­tom začal v roku 1690 skupovať gróf Dominik Andreas von Kaunitz, pán Slavkova a Uherského Brodu, ktorému bolo v Uhorsku udelené domov­ské právo dva roky predtým. Kaunitz odkúpil z bývalého šurianskeho panstva celkovo 5/12, a to podiely od grófky Forgáčovej a rodiny Kohá- riovej, ktoré ležali v obvode dnešného Palárikova. Zaplatil spolu 4400 zlatých a doviedol sem nových obyvateľov z Moravy, keďže také roz­siahle majetky neboli dostatočne zaľudnené. Prisťahoval sem svojich osadníkov, ktorí začali budovať novodobú tradíciu.[103] Obyvatelia, ktorí tu zostali, nestačili na obrábanie pôdy chotára. Obec gróf premenoval na Nové Kounice.[104] Definitívnym majiteľom Palárikova, Križovian a Svätého Jura až do roku 1945 sa však nestal, lebo v roku 1739 ich od­kúpil gróf Alexander Károlyi.
Čo možno o histórii troch obcí v tomto pohnutom období povedať na záver? Ich problematické susedstvo s Turkami začalo v roku 1530. Sporadické, ale intenzívne útoky mali za následok škody na obydliach a životoch, celkový pokles počtu obyvateľstva. Najničivejšie boli vpády v rokoch 1533, 1575, 1599 a iných, čo sa odráža aj v portálnych súpisoch. Najväčšie straty na životoch spôsobila pätnásťročná vojna, lebo v jej dô­sledku sa dve obce pred rokom 1608 vyľudnili. V druhej polovici 16. storočia zanikol aj strážny hrádok v Križovanoch. Osada Svätý Jur sa nám už koncom 16. storočia v prameňoch nespomína. Začiatkom 17. storočia Palárikovo a Križovany mierne ožili. V mierových časoch 1606 - 1663 však žiadny väčší príliv obyvateľov nenastal, obce boli malé a pád Nových Zámkov v roku 1663 dielo skazy úplne dokonal. Pozemky po­tom skúpil „cudzinec", ktorý si sem zo svojich moravských majetkov doviedol aj svojich poddaných.[105] Od príchodu moravských kolonistov datujeme moderné dejiny obce.
 






[1] Pri používaní termínu „turecký" musíme byť obozretní, lebo na expanzii Osmanskej ríše sa nepodieľali iba Turci, ríša bola viacnárodná. Súčasťou vojenských jednotiek boli napr. aj oddiely Tatárov.
[2] Codex diplomaticus Arpadianus continuatus : Arpádkori új okmánytár, tom. 11. Ed. Gusztáv Wenzel. Budapest : Eggenberger Ferdinánd Akademiai,1873, s. 160, č. 103; MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, tom. I. Bratislava : SAV, 1971, s. 197, č. 266.
[3] MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae, tom. II. Bratislava : Obzor, 1987, s. 219, č. 312.
[4] Zsigmondkori oklevéltár X (1423). Ed. Norbert C. Tóth. Budapest : A Magyar országos levéltár kiadványai, 2007, s. 604 [A Magyar országos levéltár kiadványai II. Forráskiadvá- nyok 43]. Odlišne prvú písomnú zmienku v roku 1424 uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Red. Miroslav Kropilák. Bratislava : Veda, 1977, s. 366-367.
[5] Delili sa na Horné a Dolné Križovany. Viac Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II, s. 366-367.
[6] Obce sa spomínajú ako Keresthur, Megyer, Zenthgewrgh a jedna usadlosť ako predium Chy- keweghaza. Magyar Országos Levéltár Budapest (MOL) DL 15127.
[7] SZÓKE, Béla - NEMESKÉRI, János. Archeologické a antropologické poznatky z výskumu v Bešeňove pri Šuranoch. In Slovenská archeológia, 1954, č. 2, s. 105-127. Podrobnejšie vý­sledky z prieskumu z Palárikova sú uložené v dokumentácii Archeologického ústavu SAV v Nitre pod heslom Palárikovo.
[8] Prieskum Bélu Szokeho a Jánosa Nemeskériho z roku 1952.
[9] Námestie padlých hrdinov č. 33, dvor pána Duchoňa, pri „Malom parku". Nález na základe našej správy publikoval Ing. Imrich Szabó (SZABÓ, Imrich. Kultúrna minulosť Palárikova. Nové Zámky : Crocus, 1997, s. 102).
[10] Výskum J. Pavlíka (1972 - 1973) bol publikovaný v PAULÍK, Jozef. Výskum Archeolo­gického ústavu SNM v rokoch 1972-73 v Palárikove. In Múzeum, 1974, roč. 19, č. 1, 4s; tenže. Výskum protitureckej opevnenej polohy v Palárikove. In Zborník SNM, 1990, Histó­ria 30, s. 85-107. Tam pozri i ďalšiu početnú literatúru.
[11] Výskum Leva Zachara z roku 1974 bol spracovaný v koautorstve: EGYHÁZY- JUROVSKÁ, Beata - ZACHAR, Lev. Príspevok k stredovekému osídleniu v Palárikove, okr. Nové Zámky. In Zborník SNM, 1987, História 27, s. 95-115.
[12] EGYHÁZY-JUROVSKÁ - ZACHAR, Príspevok k stredovekému osídleniu, s. 106.
[13] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 85.
[14] Magyar Országos Levéltár Budapest (MOL), Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Connumeratio humorum Comitatus Nitriensis a 1608. A 2650, fol. 385-392. Tu sa spomínajú Križovany už ako deserta - opustené.
[15] V 19. a 20. storočí bola táto usadlosť ľudovo nazývaná Svatoďurské.
[16] Zsigmondkori oklevéltár X (1423), s. 604, pozri aj Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II, s. 366-367.
[17] MARSINA, Richard - KUŠÍK, Michal (eds.). Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. Bratislava : SAV, 1959, s. 393-395.
[18] Výsledky všetkých prieskumov palárikovského chotára z roku 1992 sme odovzdali do dokumentácie AÚ SAV v Nitre. Za pomoc pri spracovaní keramiky ďakujeme PhDr. Mate­jovi Ruttkayovi, CSc.
[19] EGYHÁZY-JUROVSKÁ - ZACHAR, Príspevok k stredovekému osídleniu, s. 113.
[20] O ceste, ktorá „viedla cez močiare riek Žitava a Nitra a pri Ňárhíde (kde bol most) vy­stúpila na tvrdú pôdu, ďalej šla rovno k Váhu a pri Šintave a Seredi ho prekročila", píše podrobnejšie SZOKE, Béla. Brod na rieke Nitre pri Nových Zámkoch. In Študijné zvesti AU SAV, Janšákov zborník, 1957, č. 2, s. 105n.
[21] MOL, Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158).
[22] MARSINA - KUŠÍK (eds.), Urbáre feudálnych panstiev I, s. 393-395.
[23] MARKOVIČ, Karol. Dejiny Šurian do roku 1868. Nové Zámky 1943 [Edícia Slovenskej jednoty, sv. 16], s. 55.
[24] Ako possessio Zenthgyerg (MOL DL 95480).
[25] KOLEČÁNI, Karol. Pamätný spis k 725. výročiu prvej písomnej zmienky o obci Palárikovo. Autor úvodu Miloslav Kubenka. Nové Zámky 1973, s. 27.
[26] Tamže, údaj Kolečáni odpísal z kroniky obce Palárikovo (Slovenský Meder) 2. polovice 20. storočia.
[27] KOPČAN, Vojtech. Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986, s. 35.
[28] Latinská Ištvánfiho kronika vydaná v roku 1622 vyšla tlačou v maďarčine v nekomentovanom dvojzväzkovom preklade: ISTVANFFY, Miklós. Magyarország torténete 1490 - 1606, vol. 1-2. Prel. Gyorgy Vidovich. Debreczen : Csáthy, 1867-1871. Krátke citáty z kroniky v slovenčine: HORVÁTH, Pavel. Rabovali Turci. Výber z kroník a listov zo 16. a 17. storočia. Bratislava : Tatran, 1972.
[29] „Verebelum, Cifarium, Marotum, Comiatum, abductis incolis omnibus succendit. Conversus demum in alteram partem usque ad Sentaviam, & Galgocium ac Thermas Pesthenienses, eam omnem penes Vagi ripam regionem, oppidis, pagis, ac incolarum frequentia refertissimam, rerumque omnium abundantissimam, incendiis, caedibus, rapinis longe lateque devastavit.[...] Haec est pro­vincia seu regionis, quae intra Vagum & Nitriam sita est, ac ditio Mathusii veteri nomine vocatur, gravis ac memorabilis clades ac vastitas; quam incolae Mehemetis depopulationem, hac quoque aetate vocant, non sine multo maerore animi, eius memoriam prosequentes." (Nicolai Isthvanf Pannoni historiarvm de rebvs Vngaricis libri XXXIV. Coloniae Agrippinae : sumptibus Antonij Hierati, 1622, s. 172-173). Pozri aj HORVÁTH, Rabovali Turci, s. 25-27.
[30] MOL, Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Conscriptiones porta­rum Comitatus Nitriensis a 1533. A 2646, fol. 71-150.
[31] Pojem porta vysvetľuje KOHÚTOVÁ, Mária. Demografický a sídlištný obraz Západného Slovenska. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1990, s. 7-21.
[32] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II, s. 366-367.
[33] Hrad bol postavený asi v rokoch 1382 až 1403 ako majetok Ctiborovcov. O dejinách hradu najnovšie: ELIÁŠ, Miroslav. Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2006.
[34] NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku I. Bratislava : Osveta, 1980, s. 183.
[35] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 45.
[36] NOVÁK, Rodové erby I, s. 183.
[37] Šurany 1138 -1988. Šurany : Mestský národný výbor, 1988, s. 7.
[38] Všetky tri obce ležali na území dnešného mesta Nové Zámky. KOLEČÁNI, Pamätný spis, s. 17.
[39] SZOKE, Brod na rieke Nitre, s. 107; STRBA, Alexander. Nové Zámky : história v obrazoch 1545 -1691. Nové Zámky : Alexander Strba, 1991, s. 5.
[40] KOČIŠ, Ladislav. Nové Zámky v minulosti a súčasnosti. Nové Zámky : Okresný národný výbor, 1967, s. 15, tam aj prehľad staršej literatúry o dejinách mesta.
[41] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 104.
[42] EGYHÁZY-JUROVSKÁ - ZACHAR, Príspevok k stredovekému osídleniu, s. 113.
[43] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 101.
[44] Tamže, s. 86-87.
[45] Tamže, s. 89.
[46] Tamže, s. 98.
[47] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II, s. 366-367.
[48] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 168.
[49] Viac a podrobnejšie pozri KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 167-168.
[50] FEKETE, Lajos. Az Esztergomi szandzsák 1570. évi adóosszeírása. Budapest : Magyar Torté- nettudományi Intézet, 1943, s. 167. Za informáciu ďakujem žiaľ už nebohému PhDr. Voj­techovi Kopčanovi, CSc.
[51] KABRDA, Josef. Kánunnáme Novozámockého ejalétu. In Historický časopis, 1964, roč. 12, č. 2, s. 199.
[52] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 194.
[53] MARSINA - KUŠÍK (eds.), Urbáre feudálnych panstiev I, s. 278-409.
[54] „Comitatus Comaromiensis et Jauriensis partim vero et Nittriensis, quos vocant districtus Coma- romienses. Extra aquas: ..., Kerezthwr, Megier, Szent Georgi Deczka ... Intra aquas: ... Arendaban- tur fl. 400, aliquando fl. 350. Nunc vero possesiones inter Danubium et Vagum fluminis sitarum, quae eum decimantur, propter exundationis aquarum segetes sunt penitus deperditae. Quae si poterint arendari, arendentur, sin minus, possunt in spetie colligi." MARSINA - KUŠÍK (eds.), Urbáre feudálnych panstiev I, s. 393-395.
[55] KOČIŠ, Nové Zámky v minulosti, s. 16. Opevňovacie práce na Šurianskom hrade prika­zovali aj viaceré zákonné články z rokov 1556, 1559, 1567.
[56] Šurany 1138 - 1988, s. 7.
[57] STRBA, Nové Zámky : história v obrazoch, s. 7.
[58] MOL, Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Registrum portarum Comitatus Nitriensis a 1576. A 2650, fol. 115-158v. Aj KOHÚTOVÁ, Demografický a síd- lištný obraz, s. 119.
[59] KOHÚTOVÁ, Demografický a sídlištný obraz, s. 37.
[60] Tamže, s. 58.
[61] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 84.
[62] Tamže, s. 109.
[63] Deväť obyvateľov v jednom dome je prepočet Márie Kohútovej (KOHÚTOVÁ, Demogra­fický a sídlištný obraz, s. 73).
[64] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 105; podľa KOPCAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 100.
[65] „... aliam eorundem manum ad utramque Vagi ripam vastandam emitit Turcis quoque in duo praevalida divisis agmina, ferro & igni obvia quaeque absumenda committit; ipse facto inter Novam Arcem, & Levam itinere, populando ubique & urendo, ad oppidum Irmelium [...] Pervastata ea regione omni, praeda & sarcinis onusti redeuntes, obvia Turzonum oppida, Galgocium, Privigiam, Pronam, Baimocium, ac penes Nitriam Querium, Ivancam, & attigua Novae Arci municipia Tar- dosqueddium, Niarhidam, Cifariam, quamvis Turcis tributaria, infensissime direpta, mox iniectis facibus concremavere: abacti armentorum greges, congesti fertilissime regionis frugum acerui, in cineres redacti, & magnis sumptibus extructae nobilium aedes direptae & incensae." (Nicolai Is- thvanfi Pannoni historiarvm de rebvs Vngaricis libri XXXIV. Coloniae Agrippinae : sumptibus Antonij Hierati, 1622, s. 744-745). Pozri aj HORVÁTH, Rabovali Turci, s. 52-53. Za poskyt­nutie presnejšej informácie ďakujem Mgr. Pavlovi Miklovičovi.
[66]„... qui Vagum flumen cum coniugibus, & parvulis liberis transierant, disiectisque paulo post pontibus, tutos se fore crediderant, transnatato ab immani hoste fluvio parem cladis fortunam subierunt. Nostri e castris fumantia procul tectorum culmina, & ignes longe lateque; collucentes frustraprospiciebant." (Nicolai Isthvanfi, s.745). Aj HORVÁTH, Rabovali Turci, s. 53.
[67] Pojem deserta vysvetľuje KOHÚTOVÁ, Demografický a sídlištný obraz, s. 22-31 a 52-54.
[68] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 109.
[69] MOL, Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Conscriptiones porta­rum, A 2650, vydala ich KOHÚTOVÁ, Demografický a sídlištný obraz, s. 119.
[70] MOL, Kamarai levéltár, Conscriptiones portarum (sectio E 158), Connumeratio portarum Comitatus Nitriensis a 1608. A 2650, fol. 385-392.
[71] KOLEČÁNI, Pamätný spis, s. 27.
[72] Tamže, s. 17.
[73] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 105.
[74] Tamže, s. 96.
[75] Správa z výskumu v dokumentácii AÚ SAV v Nitre (tzv. malá nálezová správa).
[76] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 96.
[77] Správa z výskumu v dokumentácii AÚ SAV v Nitre (tzv. malá nálezová správa).
[78] PAULÍK, Výskum protitureckej opevnenej polohy, s. 103.
[79] Bližšie informácie o lokalite Čontoška uvádzajú HABOVŠTIAK, Alojz. Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1985, s. 303-304; HANULIAK, Milan. Síd­liskové objekty z Palárikova (okres Nové Zámky). In Z pravěku do středověku. Sborník k 70. narozeninám doc. PhDr. Vladimíra Nekudy, DrSc. Brno : Muzeální a vlastivědná společnost, 1997, s. 140-147.
[80] O politike Turkov k cirkvi, kňazom a misionárom najnovšie pojednáva TÓTH, István Gyorgy. Misszionáriusok a kora újkori Magyarországon. Budapest : Balassi Kiadó, 2007.
[81] Dnešné názvy Ňárhíd (Nové Zámky), Tvrdošovce, Komjatice, Selice, Vlčany, Gúg a Bánov. Spracované podľa Visitatio comitatus Nitriensis ex anno 1560, publikoval BUCKO, Vojtech. Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do roku 1564 : Reformatio in Archidiocesi Strigoniensi ad anno 1564. Bratislava : Unia, 1939, s. 192-193.
[82] Dominik Andreas I. gróf Kaunitz (1655 Brno - 1705 Viedeň).
[83] Šurany 1138 - 1988, s. 10.
[84] „Evliya ^elebi Seyahatnämesi." Preklad: KARÁCSON, Imre (ed.). Evlia Cselebi torok világutazó magyarországi utazásai 1660 - 1664. Budapest : Gondolat, 1985 (1. vyd. 1904 a 1908). Časti o Slovensku vyšli vo viacerých dielach: HORVÁTH, Rabovali Turci; MA- TUNÁK, Michal. Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí. [Pamäti a dokumenty, zv. 47] Bratislava : Tatran, 1983; ČELEBI, Evliya. Kniha ciest. Cesty po Slovensku. Ed. Vojtech Kop- čan. Bratislava : Tatran, 1978.
[85] Opis pevnosti viď prehľadne KOČIŠ, Nové Zámky v minulosti, s. 15-18; STRBA, Nové Zámky : história v obrazoch, s. 6-7; PISOŇ, Štefan. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin : Osveta, 1983, s. 247-248.
[86] MATUNÁK, Život a boje... Tam je opísané i zloženie armád, ktoré sa stretli pri Nových Zámkoch.
[87] KABRDA, Josef. Turecké pramene vzťahujúce sa na dejiny tureckého panstva na Sloven­sku. In Historický časopis, 1956, roč. 4, č. 2, s. 161.
[88] BLAŠKOVICZ, Jozef. Horné Ponitrie v čase osmansko-tureckej nadvlády. In Horná Nitra 14, 1990, s. 106; tam pozri i literatúru k tureckej administratíve.
[89] KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 178.
[90] BLAŠKOVIČ, Jozef. K dejinám tureckej okupácie na Slovensku. In Historické štúdie, 1963, č. 8, s. 95-116.
[91] BLASKOVICS, Jozef. Ersekújvár és vidéke a torok hódoltság korában. Budapest : Állami Gorkij konyvtár, 1989, s. 241. K tomu aj tenže. Az Ujvári ejálet torok adóosszeírásai. Pozsony [Bratislava] : Magyar Ifjuság Érdekeit Védo Szovetség ERDEM kiadója, 1993.
[92] Timár je všeobecné pomenovanie osmanských lén alebo lén s príjmom 2-20 000 akče (KOPČAN, Turecké nebezpečenstvo, s. 196).
[93] Uľany nad Žitavou.
[94] BLAŠKOVIČ, Jozef. Turecký daňový súpis Nitrianskej župy z roku 1664. In Agrikultúra, 1971, č. 10, s. 32.
[95] KABRDA, Turecké pramene, passim; tenže. Känunnäme Novozámockého ejáletu, pas­sim.
[96] MATUNÁK, Život a boje, s. 282.
[97] Tamže, s. 284. Rokom 1663 až 1685 sa vyčerpávajúco venoval prof. Blaškovič. Viď BLAS- KOVICS, Josef. Nové Zámky pod osmansko-tureckou nadvládou (1663 - 1685). 2. časť. In Castrum Novum, 1990, č. 4, s. 17-112; tenže. Nové Zámky pod osmansko-tureckou nadvlá­dou (1663 - 1685). 3. časť. Podrobný súpis Novozámockého ejáleta. In Castrum Novum, 1991, č. 5, s. 22-159.
[98] Keresztur 12 (unbewohnt sessiones). MOL, Urbaria et Conscriptiones, No 10 : 2, Consignatio, 1685, p. 47-48.
[99] St: Georg ist verwisstedt ganz ordt. MOL, Urbaria et Conscriptiones, No 10 : 2, Consignatio, 1685, p. 51-52.
[100] Niektoré menuje aj MARKUSKOVÁ, Helena. Sociálne pomery v novozámockom ejálete počas osmanskej nadvlády (1663 - 1685). In Acta historica Neosoliensia. Vedecký časopis pre historické vedy, 12/2009, Vol. 1-2, s. 36.
[101] MARKUSKOVÁ, Sociálne pomery v novozámockom ejálete, s. 35.
[102] Šurianske panstvo bolo rozdelené takto: 3/12 vlastnila grófka Forgáčová, 2/12 rodina Koháryová, 3/12 Žofia Balaššová, vyd. Motešická, 3/12 gróf Peter Esterházi a 1/12 Kristína Barkóciová. Pozri SZABÓ, Kultúrna minulosť Palárikova, s. 116.
[103] KOLEČÁNI, Pamätný spis, s. 27.
[104] NOVÁK, Jozef. Pečate miest a obcí na Slovensku. II. Zväzok N-Ž. Bratislava : FiF UK, 2008, s. 86.
[105] Naša štúdia má ešte jednu ambíciu - opravu textu vydania obecnej monografie SZABÓ, Imrich. Kultúrna minulosť Palárikova. Nové Zámky : Crocus, 1997, s. 90-115.
 
 

Posledné čítané / Legutóbb olvasott / Last seen:
12:27:02 Jaroslav Nemeš, Pohnuté osudy troch obcí v časoch tureckej nadvlády. Sonda do dejín katastra Palárik... [2015-03-27; 6,092 x]
12:26:49 Benkő Timea: Tanári (részlet a hamarosan megjelenő regényből) [2022-09-01; 1,394 x]
12:26:37 Krátka správa zo zastupiteľstva... [2020-11-26; 2,119 x]
12:26:11 Tvrdošovské šľachtické rody I. - Zemiansky rod Benke de Tardoskedd [2010-11-06; 4,745 x]
12:25:41 Ako by sa o histórii nemalo písať... [2012-03-03; 9,536 x]
12:25:10 Spomínate si ešte na cyklochodník, ktorý mesto muselo zaplatiť, hoci nemuselo? Vysvitlo, že v skutoč... [2018-08-01; 2,864 x]
12:24:37 Ako sa tri statočné ženy postavili mafii... [2024-06-22; 618 x]
12:23:58 Index daňovej spoľahlivosti novozámockých firiem a živnostníkov [2023-06-04; 3,295 x]
12:19:51 Ako Castrum Novum informuje o kapitulácii primátora pri schvaľovaní územného plánu... [2022-02-01; 1,707 x]
12:19:36 Kauza opatrovateľského centra na Andovskej: Spýtali sme sa umelej inteligencie čo si myslí o priebeh... [2024-07-13; 294 x]
12:18:20 Olgyay Csaba állandó diakónussá szentelése Rév-Komáromban [2016-11-07; 2,526 x]
12:15:26 Emlékezés Bornemisza Istvánra halála 10. évfordulóján Sároseperjesen [2017-02-02; 2,104 x]
12:14:46 Verejné diskusie á la Nové Zámky - alebo ako to vidím ja... [2016-02-05; 2,987 x]
12:14:11 Az Egy csésze kávé mai címlaplánya Nagy Viktória, a Felvidék Szépe 2016 első udvarhölgye és a Miss G... [2016-05-10; 5,513 x]
12:13:35 Zrekonštruovaný atletický štadión na Sihoti... [2024-06-18; 929 x]
12:12:49 Mojzes Tímea, Nyelvi kölcsönhatások vizsgálata egy „vérbeli" alternatív iskolában / Slovensko-maďars... [2010-12-26; 3,630 x]
12:12:23 Zákazníkom Jednoty, ktorí si nevyberú úspory z vernostných kariet do 30.06.2024, tieto prepadnú... [2024-06-29; 622 x]
12:10:34 Po stopách dávnych udalostí: Únos 66 čsl. príslušníkov v Angole v marci 1983 [2024-07-09; 232 x]
12:09:58 Egy csésze kávé virtuállis szépségverseny: Szőcs Annamária fitness modell [2017-09-27; 9,981 x]
12:09:21 Vo veci trestného oznámenia viceprimátora Štefánika: výsluch skončil, otázniky zostávajú...... [2018-11-20; 4,315 x]
12:08:42 Erdélyi Magyar Adatabank [2014-06-07; 6,736 x]
12:08:01 Novozámocká verejnosť je prvýkrát konfrontovaná s utečencami zo severnej Afriky [2023-06-10; 2,221 x]
12:07:41 Bizarné stavby regiónu - Hotel Gbelce [2018-04-07; 26,432 x]
12:07:05 Krátka správa o krátkej pamäti. Zastupiteľstvo rokovalo viac ako dve hodiny, budúcnosť hotela je via... [2020-05-29; 3,210 x]
12:06:38 Ako primátor so svojim krúžkom rozhodli o predaji dôležitej mestskej parcely, znemožnili výstavbu op... [2024-07-06; 1,023 x]
12:06:20 Zneužíval primátor právomoc verejného činiteľa? [2021-10-12; 2,523 x]
12:05:37 Tak predsa. Rodí sa nám priemyselný park? - alebo ako to vidím ja... [2015-11-13; 3,324 x]
12:04:52 Csemadok verzus Kultúrkorzo - Ako to vidím ja [2015-07-10; 5,253 x]
12:04:18 Prehľad pohrebných obradov v Nových Zámkoch / Temetési szertartások Érsekújvárban [2013-09-07; 19,958 x]
12:02:44 Sme za, aby mestskí činovníci cestovali na výlety. Ale nemohli by za vlastné? [2018-10-02; 5,295 x]
12:02:06 Eastern Sugar. Výstava Ilony Németh v bratislavskej Kunsthalle [2018-05-02; 2,549 x]
12:00:05 Katarína Habovštiaková: Ideové, spoločenské a jazykové základy Bernolákovej spisovnej slovenčiny (1... [2012-10-08; 4,172 x]
11:59:39 Ani tretí štátny orgán v poradí nezistil porušenie zákona v prípade ilegálneho znovuotvorenia mestsk... [2023-08-24; 923 x]
11:59:34 MsÚ nedovolil poslancovi prefotiť si stavebný denník zo ZŠ Mostná [2015-10-29; 5,695 x]
11:59:33 Expresná rekonštrukcia ZŠ Mostná. Prečo platíme rýchlostný príplatok, ak sa nikam neponáhľame?... [2015-07-28; 6,724 x]
11:59:27 Pat a Mat rekonštruujú kino, alebo Podivný dialóg na stránkach krajských novín [2018-10-01; 2,795 x]
11:58:50 Словакия. Нове Замки / Fotoreportáž ruského turistu o Nových Zámkoch / Egy orosz turista képes beszá... [2013-08-23; 3,245 x]
11:58:10 Čo zostane z novozámockej hádzanej? / Mi marad az érsekújvári kézilabdából? [2013-06-10; 2,645 x]
11:57:31 Mediálne púšte: vytráca sa lokálne spravodajstvo? [2024-06-21; 276 x]
11:56:53 Zasadať či nezasadať „ZADARMO“? - Ako to vidím ja [2015-08-15; 3,741 x]
11:56:16 Konečne sa podarilo zvýšiť plat primátora - alebo ako to vidím ja... [2016-06-15; 5,765 x]
11:55:37 Ruské prezidentské voľby: škriepka Ally Pugačevy a Vladimíra Žirinovského na 1. kanáli ruskej televí... [2012-02-29; 2,425 x]
11:54:58 Nové Zámky navštívil riaditeľ výstavby závodu Jaguar Land Rover [2017-10-10; 8,981 x]
11:54:57 Vianočný výpredaj mestských nehnuteľností na Hlavnom námestí... / A Fő-téri városi ingatlanok karács... [2013-12-26; 3,472 x]
11:53:05 Turczel Lajos: Holota János és Érsekújvár [2011-05-16; 12,519 x]
11:52:51 Rozhovor s kapelou 3+2, nekorunovanými kráľmi svadobného rocku zo Srbska [2018-10-15; 2,853 x]
11:52:27 Petíciu proti výstavbe denného stacionáru na Bratislavskej ceste podpísalo za týždeň takmer 2600 obč... [2019-04-05; 2,520 x]
11:51:46 Výsledky volieb do Európskeho parlamentu v Nových Zámkoch [2024-06-10; 721 x]
11:51:08 Kniha týždňa: Chris Clearfield, András Tilcsik, Kolaps (Lindeni 2019) [2022-09-02; 755 x]
11:50:41 Ako sa nestať kolóniou Západu... [2024-05-30; 681 x]

The index.php: SIZE[b]: 29,969 MODIFIED: 2024.01.09 22:06:48.MD5: a96b9c14c093fe1384de07847e3e01bc STATUS: FALSE  This window is : x