V odôvodnení správneho orgánu potvrdenom ministerstvom sa uvádza, že navrhovateľ
nesprávne uviedol dátum spáchania priestupku o ktorom správny orgán v dôkazovom konaní zistil, že sa
nemohol stať v deň, ktorý navrhovateľ označil za deň spáchania priestupku. Argumentáciu navrhovateľa, že dátum spáchania priestupku - dátum doručenia infožiadosti povinnej osobe - presne nepoznal a poznať nemohol, ten sa dal zistiť jedine v spolupráci s povinnou osobou, ktorá mala na veci protichodný záujem, odvolací orgán odmietol s tým, že náležitosti žiadosti určuje zákon.
Neostáva teda, než zosumarizovať ponaučenia z tohoto 20 mesačného, neúspešného a relatívne nákladného úsilia.
1. Predovšetkým sa potvrdila pôvodne poplašná hypotéza, že utajený režim fungovania mestských podnikov nie je nedopatrenie, ani nedorozumenie. Preukázalo sa, že
za nezverejňovaním výsledkov hospodárenia a odmeňovania členov riadiacich a dozorných orgánov (typicky obsadených poslancami MsZ) je cielený zámer. Nejde teda o to, že "nás to dosiaľ nenapadlo", "zatiaľ sa nikto nespýtal", atď. Dotknutí štatutári miestami odvolávajúc sa na jediného akcionára odmietli poskytovať informácie celkom konkrétne a túto svoju pozíciu uplatňovali konzekventne aj voči správnemu orgánu v priestupkovom konaní a to aj po prvostupňovom rozhodnutí v ich neprospech.
2. Ukázalo sa tiež, že v prípade niektorých z týchto organizácií šlo o vôbec
prvý precedens, keď sa niekto "zvonka" zaujímal o ich hospodárenie.
3. Konanie bolo zo strany správneho orgánu zastavené a potvrdené s odvolaním sa na formálnu chybu napriek tomu, že existuje judikát najvyššieho súdu v podobnej veci (nesprávne uvedenie páchateľa), v ktorom sa konštatuje, že priestupkové konanie na úseku porušenia práva na informácie nemožno s takým odôvodnením zastaviť. Toto otvára určité možnosti do budúcnosti.
4. Odvolací orgán v predchádzajúcom konaní na základe odvolania obvinených rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, nevychádzal však z námietok obvinených. Naopak,
skonštatoval, že štatutári mestských podnikov sú povinnými osobami v zmysle Infozákona. Takisto poskytol "algoritmus" pre výpočet dňa spáchania priestupku, ktorý v Infozákone chýba. Toto takisto otvára určité možnosti do budúcnosti.
5. Ukázalo sa, že
domáhať sa informácií nemusí byť lacná záležitoť. Náklady za 20 mesiacov tvoria cca 120 Eur (poštovné cca 24 Eur, trovy konania 96 Eur) ale predovšetkým 10 dní času, stráveného účasťou na pojednávaniach, z ktorých sa obvinení občas na poslednú chvíľu ospravedlňovali. Pre úplnosť však treba dodať, že keď odvolací orgán združil priestupkové veci podľa firiem, znížil náklady i počet pojednávaní na polovicu.
6. Celé konanie sa nieslo v znamení paradoxu, že navrhovateľom bola súkromná osoba, kým odporcovia boli väčśinou poslanci MsZ. Tí, rovnako ako ich "nezainteresovaní" kolegovia v zastupiteľstve, mali v zhode s mandátom a poslaneckým sľubom presadzovať verejnú kontrolu hospodárenia mestských firiem, miesto jej sabotovania. Zdá sa, že
poslanci MsZ sú (alebo boli) na súčasnom systéme fungovania mestských podnikov zainteresovaní, alebo ho tolerujú s výhliadkou na budúce zapojenie do "hry"...
Oto Psenak 
13-09-07 
8,012 
