Najstarší z rodu Malíkovcov - Jozef bol nielen počas aktívnej činnosti, ale aj po jej skončení trénerom mladších bratov i svojej dcéry, ktorých zaúčal do tohto športu už v ich začiatkoch.
Veľmi úspešný bol Štefan, ktorý už v dorasteneckej a juniorskej reprezentácii nielen súperil, ale aj bol členom užšieho reprezentačného výberu vtedajšieho Československa s Pribilincom (olympijský víťaz), Blažekom, Kollárom, Mrázekom a ďalšími, vtedy známymi a úspešnými pretekármi zo Slovenska. Štartoval na dvoch olympiádach - v Atlante a v Sydney. Taktiež na Majstrovstvách sveta, Európy, svetových a európskych pohároch v chôdzi na 50km, prípadne na 20km.
Štefan bol držiteľom dorasteneckého československého rekordu na 10 kilometrov časom 42:58,2 sekundy. Štefan bol okrem iného viacnásobným majstrom ČSSR i Slovenska.
Nemenej úspešnou bola aj dcéra najstaršieho z bratov – Jozefa, Zuzana Malíková, ktorá na dvoch olympiádach v Aténach a v Pekingu štartovala v pretekoch v chôdzi na 20 km. Tiež štartovala i na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta či už v kategórii junioriek alebo dospelých ako i na európskych i svetových pohároch ako i na svetových univerziádach. Na Majstrovstvách sveta juniorov v Jamajke získala pekné 5. miesto. Ešte stále je držiteľkou slovenských rekordov dorasteniek na 5km, junioriek i žien na 10km a do minulého roku i na 20km. Majsterkou Slovenska bola 14 krát.
Peter, v roku 1995 štartoval na Majstrovstvách sveta v v chôdzi na 50 km v Gôttoborgu a na Svetovom pohári v Poděbradoch.
Ondrejova mladšia dcéra Klára, bola viacnásobná majsterka Slovenska v mládežníckych kategóriách a ako juniorka štartovala na európskom pohári na Majstrovstvách sveta junioriek.
Mnohí Šuranci mali možnosť za tie roky občas stretávať sa s Malíkovcami, ktorí ako rodení Podzámečári využívali na tréning cestu smerom na Nitriansky Hrádok. Trénovali denne aj dvojfázovo, pretože tento šport si okrem dobrej kondície vyžaduje najmä vytrvalosť a pevnú vôľu. Prípravu, okrem domáceho prostredia , absolvovali i na sústredeniach na Slovensku i v zahraničí.
Všetci bratia, ako nám povedal Štefan, vďaka tomuto športu spoznali mnoho krajín, ľudí, získali mnoho priateľov z ktorých s mnohými ešte aj dnes udržujú styky. A prečo práve chôdza?
-Je to šport, ak ho raz človek kúsi neodolá mu. Nachádza v ňom nielen uspokojenie, sebarealizáciu, ale je to šport v ktorom sa musí každý spoliehať sám na seba - dodal na záver našej návštevy najstarší zo ságy rodu Malikových, Jozef.
Milan Kupecký 
15-03-15 
2,553 
