---

Najstarší z rodu Malíkovcov -  Jozef  bol nielen počas aktívnej činnosti, ale aj po jej skončení trénerom mladších bratov i svojej dcéry, ktorých zaúčal do tohto športu už v ich začiatkoch.
Veľmi úspešný bol  Štefan, ktorý už v dorasteneckej a juniorskej reprezentácii nielen súperil, ale aj bol členom  užšieho reprezentačného výberu vtedajšieho Československa s Pribilincom (olympijský víťaz), Blažekom, Kollárom, Mrázekom a ďalšími, vtedy známymi a úspešnými pretekármi  zo Slovenska.  Štartoval na dvoch olympiádach - v Atlante a v Sydney. Taktiež na Majstrovstvách sveta, Európy, svetových a európskych pohároch v chôdzi na  50km, prípadne na 20km.
Štefan bol držiteľom  dorasteneckého československého rekordu na 10 kilometrov časom 42:58,2 sekundy. Štefan bol okrem iného viacnásobným  majstrom ČSSR i Slovenska.
 
Nemenej úspešnou bola aj dcéra najstaršieho z bratov – Jozefa,   Zuzana Malíková, ktorá na dvoch olympiádach v Aténach a v Pekingu  štartovala v pretekoch v chôdzi na  20 km. Tiež štartovala i na Majstrovstvách Európy  a Majstrovstvách sveta či už v kategórii junioriek alebo dospelých ako i na európskych i svetových pohároch ako i na svetových univerziádach.  Na Majstrovstvách sveta juniorov v Jamajke získala pekné 5. miesto.  Ešte stále je držiteľkou slovenských rekordov dorasteniek na 5km, junioriek i žien na 10km a do minulého roku i na 20km. Majsterkou Slovenska bola 14 krát.
Peter, v roku 1995 štartoval na Majstrovstvách sveta v v chôdzi na 50 km v Gôttoborgu a na Svetovom pohári v Poděbradoch.
Ondrejova mladšia dcéra Klára, bola viacnásobná majsterka Slovenska v mládežníckych kategóriách a  ako juniorka štartovala na európskom pohári na Majstrovstvách sveta junioriek.
Mnohí Šuranci mali možnosť za tie roky občas stretávať sa s Malíkovcami, ktorí ako rodení Podzámečári využívali na tréning cestu  smerom na Nitriansky Hrádok. Trénovali denne aj dvojfázovo, pretože  tento šport si okrem dobrej kondície vyžaduje najmä vytrvalosť a pevnú vôľu. Prípravu, okrem domáceho prostredia ,  absolvovali i na sústredeniach na Slovensku i v zahraničí.
Všetci bratia, ako nám povedal Štefan, vďaka tomuto športu spoznali mnoho krajín, ľudí, získali mnoho priateľov z ktorých s mnohými ešte aj dnes udržujú styky. A prečo práve chôdza?
-Je to šport, ak ho raz človek kúsi neodolá mu. Nachádza v ňom nielen uspokojenie, sebarealizáciu, ale je to šport v ktorom sa musí každý spoliehať sám na seba - dodal na záver našej návštevy najstarší zo ságy rodu Malikových, Jozef.