Ako problematické sa javí, že niektoré záznamy sú akoby požičané z chronológie M. S. Ďuricu, kým iné tu nemajú čo hľadať - hlavne medailóniky rôznych náhodných zaslúžilých dejateľov pripojené k údaju o ich úmrtí.
Určitým koncepčným problémom je akcent na dejiny Slovákov na Slovensku čím sa zhruba polovica témy - dejiny Slovákov mimo dnešného územia Slovenska i dejiny Neslovákov tu žijúcich - automaticky ocitá mimo záberu. V heslách sa zrkadlí aj ďalší bizarný rys slovenskej historiografie - spätné poslovenčovanie mien historických osobností. Niekedy sa autori netrafia do správneho mena ani na druhý pokus - meno uhorského primasa Jánosa Csernocha prepísali takto: Ján Černoch (Czernoch), z Károlyiho sa stal Károli (pritom ide o dva rôzne šľachtické rody).
Do chronológie sa naopak dostali akési podivné úvodné eseje k jednotlivým kapitolám, ktoré majú zrejme inštruovať čitateľa ako má nasledujúce fakty chápať, aké paralely nachádzať a aké radšej nie. Takto prísne
prírodovedecky je napríklad popísaná povojnová perzekúcia slovenských Maďarov - bez použitia pojmu "etnické čistky".
"Československá republika sa začala budovať ako národný štát Čechov a Slovákov. Nová politická a štátna reprezentácia, vychádzajúc zo zásady kolektívnej viny, sa chcela zbaviť neslovanských menšín. Ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. z 2. augusta 1945 stratili Nemci a Maďari československé štátne občianstvo. Na základe rozhodnutia Postupimskej konferencie šéfov vlád víťazných veľmocí (17. júl - 2. august 1945) sa uskutočnil transfer Nemcov. Západné mocnosti však nesúhlasili s analogickým prístupom k riešeniu maďarskej otázky, preto sa hľadali a uplatnili iné opatrenia, ktoré postihli maďarskú menšinu: výmena obyvateľstva, reslovakizácia a prevažne násilné presídľovanie do Čiech. Až v októbri 1948 sa príslušníkom maďarskej menšiny obnovilo československé štátne občianstvo."
Napriek rozsahu a významu projektu zostala publikácia prakticky nepovšimnutá tak zo strany odbornej ako i laickej verejnosti.
Oto Psenak 
17-03-29 
7,085 
Chronológia je výkladnou skriňou každej historiografie a súčasne aj indikátorom jej stavu. Nie náhodou sa slovenská historická veda bez nej - až donedávna - celkom dobre zaobišla. Je to delikátny žáner, kde sa toho veľa nenavymýšľa. Zoznamy faktov v časovej súslednosti poskytujú málo zákutí v ktorých by sa dalo donekonečna hrať s dejinami na schovávačku.