Jedným z najdiskutovanejších tém súčasnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine je morálno-psychologický stav ruskej spoločnosti. Ako sa mohli obyvatelia obrovskej krajiny nečinne prizerať vojenskej agresii voči svojmu susedovi, s ktorým má toľko spoločných väzieb a ako môžu túto agresiu podporovať. Film Andreja Lošaka je dokumentom, v ktorom vystupujú členovia rodín ktorých rozdelil postoj k vojne. Plasticky ukazuje konflikty medzi rodičmi navzájom, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Rozčesnutá spoločnosť, kde menšina vedie svoj beznádejný zápas proti zhypnotizovanej mase. Mimoriadne poučný až katartický film.
Scény z filmu:
Otec (slepý invalid): Je mi ľúto týchto civilistov, ktorý tam umierajú... Ale kam sa podieť keď sa tam skrývajú? Veď z tých istých domov po nás strieľajú. Oni do teba strieľajú a ty budeš stáť a pozerať sa? Dcéra: A ako dlho to potrvá? Otec: No celé Československo sme obsadili za poldruha hodiny...
Natália - psycholožka, žije v zahraničí: Na základe skúseností s mamou som sa rozhodla pripraviť webinár o tom, ako ľudí odpútať od siekt (mamapover.com). Je to zamerané hlavne na ženy. Na ženy vyššieho veku. Veľmi jednoduchým jazykom vysvetľujem všetky tie bludy o nacistoch, o tom že Ukrajina by na nás napadla, keby sme ich nepredbehli, o tom, prečo OSN bombardovalo Srbsko a my nesmieme... Keď som zistila, že mama verí tej propagande, začala som s ňou pracovať. Trpezlivo, pomaly, nie každý deň... A viete že ku koncu rozhovoru sa začína meniť, začína pochybovať? Začína klásť otázky - a toto je ako, a tamto... Potom o niekoľko dní volám opäť, a začíname všetko od začiatku...
Detská lekárka Renata, Petrohrad: Mama sa jednoducho bojí prijať realitu, v ktorej žije. Uverila lžiam, ako aj mnohí iní ľudia a bolo by veľmi bolestivé prezrieť. Ona ma tiež chce zachraňovať, "nemysli tak, všetko bude dobré"... Lenže ja tak už nemôžem, lebo som precitla. Nevidím v tomto nič dobré. A ani neviem, či by som chcela, aby mama bola vo svojich rokoch konfrontovaná s realitou. Ale asi sa tomu tak či tak nevyhneme, si myslím...
Oto Psenak 
22-07-03 
1,615 
Jedným z najdiskutovanejších tém súčasnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine je morálno-psychologický stav ruskej spoločnosti. Ako sa mohli obyvatelia obrovskej krajiny nečinne prizerať vojenskej agresii voči svojmu susedovi, s ktorým má toľko spoločných väzieb a ako môžu túto agresiu podporovať. Film Andreja Lošaka je dokumentom, v ktorom vystupujú členovia rodín ktorých rozdelil postoj k vojne. Plasticky ukazuje konflikty medzi rodičmi navzájom, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Rozčesnutá spoločnosť, kde menšina vedie svoj beznádejný zápas proti zhypnotizovanej mase. Mimoriadne poučný až katartický film.
