Mám len lokálne skúsenosti na základe ktorých posudzujem svet okolo. Páči sa mi slovo SUSED, rád ho používam. A mám rád život vonku, s tým súvisí, že mi veľmi záleží na prostredí v ktorom sa pohybujem. To že máme nezodpovednú vládu, a mali sme pred ňou iné nezodpovedné a asi aj nekompetentné vlády, trochu súvisí s tým ako sme sa posledné desaťročia rozhodli žiť. Rozhodli sme sa byť individualistickou a konzumnou spoločnosťou, máme sa veľmi, no stratili sme cit pre kvalitu verejného. Príklad? Choďte sa pozrieť ako vyzerá areál pred novozámockou Nemocnicou, to je moja súčasná testovacia plocha nášho správania sa, chodím tam teraz okolo jednej lavičky čo to robiť aby to vyzeralo ako u ľudí ktorým záleží na ich mieste. Pokiaľ ste pobúrení ako to vyzerá v Bratislave v sídle vlády našej maličkej krajiny, spýtajte sa ako to vyzerá vo vašom meste. Je to tu v poriadku? Spravujeme naše mesto zodpovedne? Zveľaďujeme ho? Alebo sme to nechali tak, uzatvorili sa do vlastných malých veľmi komfortných svetov? Ja mám na tieto otázky nejaké odpovede, samozrejme nemusia byť rovnaké ako vaše. Neodškriepiteľným faktom ale je to, že spoločnosť je skladačka, je to LEGO stavebnica, spoločnosť pozostáva z mnohých dielikov a má tiež nejakú štruktúru, niečo je dolu a tvorí to základ, niečo je vyššie, viac na očiach.

Pri sťažnostiach týmto smerom je ale dobré položiť si otázku čo som spravil aby bol lepší a lepšie spravovaný svet priamo okolo mňa, aby bola lepšia moja ulica a moje mesto, krajina okolo neho a tak ďalej. Až potom keď som, alebo ste, niečo spravili v tomto smere, je možné a pravdivé klásť si tie veľké otázky. Mám osobnú skúsenosť a viem čo hovorím. Veľmi je možné meniť ten malý svet okolo nás. Ako k lepšiemu tak aj k horšiemu. Pokiaľ opustíme ten malý každodenný svet okolo nás, hneď sa ho niekto zmocní, zvyčajne preto aby ho využil vo svoj prospech. My tu máme v meste mnoho takýchto zlých príkladov. Máme tu našťastie aj zopár opačných a tie môžu vzbudzovať nádej.

Vrátim sa k slovu sused, to je dôležité slovo. Sused je ten sympatický chlapík čo býva vedľa nás, sused je aj domovníčka od oproti čo sa s ňou spolu staráme o parčík, sused mi je aj ten nesympatický starý chlap čo pozerá desať rokov z okna a fajčí, sused mi je dokonca aj Maďar čo ho stretnem keď sa bicyklujem v jeho krajine (a tam sa bicykluje dobre pretože oni na rozdiel od nás ich krajinu napriek všetkému zveľaďujú, nemusíte samozrejme súhlasiť s týmto tvrdením). Keďže sa rád pohybujem vonku, stálenachádzam nových susedov – naposledy sú to susedia z Bánova a Šurian ktorí sú pobúrení plánmi na výstavbu chemickej továrne priamo v ich susedstve. Toto je smutný príbeh, je to príbeh zlyhávania spôsobu akým je naša spoločnosť a naša krajina spravovaná. Ide tu o zásah do krajiny tak obrovského rozsahu, že v normálnej spoločnosti, podľa mňa, by malo byť úplne samozrejmé na úplnom začiatku pýtať sa na názor miestnych. Nie robiť veci poza ich chrbát cez miestnych slizkých hadov ktorých vždy možno nájsť. To čo sa deje a plánuje nejakých osem či deväť kilometrov od mieste kde teraz stojíme je hrozné, je to príklad obchádzania a ohýbania zákonov, nekompetentnosti štátnych inštitúcií, úradov a aj samosprávy. Mnohí kričia a mnohí sú ticho, tešia sa na leto a dovolenku pri mori. Byť ticho, na to možno nájsť asi mnohé ospravedlnenia, koho a prečo už má zaujímať nejaká krajina, však väčšina z nás z nej priamo nežije, je to len niečo rozmazané čo sa mihá za oknami auta (inak toto možno povedať aj o meste v ktorom žijete). Ibaže v tej krajine čo sa nevidená a rozmazaná mihá za oknami auta ktorým idete do Nitry, tak tam sa produkujú potraviny ktoré jeme, tam do pôdy vsakuje vsakuje voda ktorú raz bude niekto piť a tadiaľ tečie rieka na ktorej pod Novými Zámkami trénujú mladí kanoisti. Sme zodpovední za svet okolo nás, sme na ňom dokonca závislí – mali by sme sa preto správať rozumne a zodpovedne.
 
A ešte raz sa vrátim k slovu SUSED. Aj príbeh boja proti výstavbe chemickej továrne medzi Šuranmi a Bánovom je príkladom ako málo sa snažíme byť susedmi, teda dobrými susedmi. Dobrí susedia to podľa mňa znamená ľudí ktorí hľadajú čo ich spája, čo ich rozdeľuje nie je dôležité, dôležité je to čo spája. A pri téme chemickej továrne sa stalo veľmi dôležitým čo ľudí rozdeľuje. Už sa vie kto aký dres nosí, a ten čo má žlto-modrý dres ten ani za svet nebude stáť s niekým komu je možno nejaké radikálnejšie poňatie vlastenectva bližšie. A to je škoda. Pretože, môžem sa mýliť, našou úlohou je v prvom rade byť zodpovedný k tomu čo máme priamo pod nosom, to vidíme, tomu je ľahko rozumieť, a na tom čo je v takto malom meradle dobré alebo zlé sa možno aj ľahšie zhodnúť. Napríklad, ja s Jocom, máme dosť odlišný pohľad na svet ďaleko od nás. No, hádam sa nemýlim, viac-menej sa zhodneme na lokálnych témach a to je dôležité Každý z nás môže premýšľať nad veľkými témami súčasnosti a budúcnosti ktoré každý z vás môže nájsť v tých jeho obľúbených novinách, no to čo môžeme skutočne ovplyvniť, meniť, zlepšovať alebo ignorovať je náš malý svet tu okolo. Preto je dôležité snažiť sa byť dobrými susedmi, a vyžadovať zodpovedné spravovanie tohto malého sveta od ľudí ktorých priamo volíme, ktorých dokonca máme možnosť stretávať priamo na ulici.