Nie je tiež dobré, že obhajuje cudzie rozhodnutia ako keby boli jej vlastné. Ľahko sa môže stať, že práve na ňu zvalia svoju vinu za spackaný projekt tí, ktorí o ňom rozhodovali. Nijako nespochybňujeme prácu včeličiek-robotníčok na MsÚ, ale žeby o čomkoľvek rozhodovali, to nepredpokladáme. V miere svojich síl a v dobrej viere sa snažia hasiť čo príde - raz riešia spackanú rekonštrukciu kina, obhajujú cestu primátorovej sesternice do Japonska, vychovávajú mladých televíznych chválenkárov a práve teraz sa snažia pretlačiť stacionár pre bezdomovcov na miesto, ktoré určil zrejme p. primátor a voči ktorému sa vzbúrili obyvatelia okolitých sídlisk.
Ani keby chceli, by svoju prácu nevedeli robiť dobre, na to totiž nie sú na MsÚ vytvorené organizačné ani personálne predpoklady. Sociálne veci, rovnako ako školstvo či kultúra sú nezaujímavé pre tých, ktorí posledných 17 rokov všetok svoj fortieľ i čas venujú kšeftovaniu s mestskými pozemkami a drancovaniu mestských firiem...
Ešte predtým, než zreprodukujeme stanovisko p. Denisy, chceli by sme ju požiadať o jasné a zrozumiteľné odpovede na konkrétne otázky:
- Koľko je aktuálne v NZ ľudí bez strechy nad hlavou a ako sa vyvíja počet týchto ľudí za posledných 20 rokov? Kto sú títo ľudia? Koľkí z nich nepoberajú ani minimálnu sociálnu dávku (cca 68 Eur mesačne?)
- Koľko miest na nocľah a na akých adresách zabezpečuje Mesto pre ľudí bez strechy nad hlavou a ako sa vyvíja počet týchto miest za posledných 20 rokov? Má Mesto ambíciu zabezpečiť podobný nocľah pre všetkých núdznych? Koľko peňazí na to chýba?
- Aké množstvo stravy a na akých adresách zabezpečuje Mesto pre odkázaných ľudí, koľko je z toho bezdomovcov? Má Mesto ambíciu zabezpečiť stravovanie pre všetkých núdznych a vo všetky dni? Koľko peňazí na to chýba?
- Aký je aktuálny rozpočet Mesta na riešenie problematiky bezdomovcov a prečo nie je v rozpočte vyčlenená samostatná kapitola pre túto oblasť?
- Je normálne, ak je starostlivosť o ľudí bez strechy nad hlavou závislá od výziev a dotácií - t.j. z jednorázových príjmov a náhodnych faktorov?
- Aké presne kroky Mesto podniklo pre získanie objektu na Tyršovej ulici? Koľko presne je cena uvedeného objektu?
- Podniklo Mesto - alebo primátor, ktorý je poslancom NSK - nejaké kroky - ak áno, áké presne - vo veci bývalých útulkov v správe NSK na Kapistóryho a Wolkerovej ulici?
- Zverejnite prosím samotný projekt stacionáru. Kto ho spracoval, kto a kedy ho umiestnil na Šuriansku ul. kto a kedy rozhodol o presune na Bratislavskú cestu. Aké iné alternatívy Mesto skúmalo a prečo ich zamietlo - uveďte konkrétne.
- Prečo odb. soc vecí nevydáva každoročne správu o sociálnej situácii v meste? Prečo nebola doteraz založená FB stránka venovaná tejto oblasti? Prečo sa mesto nesnaží mobilizovať obyvateľov pre pomoc núdznym?
Veríme, že odpovede na tieto otázky nás priblížia k riešeniu. Vopred za ne ďakujeme.
A teraz už samotné stanovisko k článku z 19. marca
uverejneného tu...
Pán Pšenák,
pôvodne som na Vaše zavádzajúce a verejnú mienku účelovo manipulujúce články nechcela reagovať s presvedčením, že ako verejne činná osoba musím uniesť občiansku kritiku, hoc je aj neobjektívna či takú, ktorá moju prácu znevažuje.
Vzhľadom na to, že svojimi článkami už začínate znevažovať aj každodennú prácu iných ľudí, z ktorých mnohí sa sociálnej činnosti venujú aj nezištne, a celkovo sa o téme solidarity s ľuďmi bez domova začínate vyjadrovať nenáležito ironickým a pohŕdavým spôsobom, musím reagovať.
Z Vášho textu vyplýva, že mesto Nové Zámky nezabezpečuje „bezdomovcom strechu nad hlavou“. Nie je to pravda. Mesto celoročne prevádzkuje nízkoprahovú sociálnu službu - nocľaháreň s kapacitou 12 lôžok, vrátane výdaja stravy a potravín. Rovnako ľudia bez trvalého domova žijú celoročne aj v ubytovni na Považskej ulici.
Sprostredkovať možnosť zlepšiť aktuálnu sociálnu situáciu týchto osôb by malo aj plánované zavedenie systému prestupného bývania, s využitím štrukturálnych fondov. Práve ich efektívne, účelné, hospodárne a zmysluplné čerpanie nám dokáže výrazne pomôcť zrealizovať jednotlivé kroky.
Aktuálne vydávame v spolupráci s dobrovoľníkmi z Komunitného centra Kompas dvakrát za týždeň pre ľudí bez domova a pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii 50 porcií teplej polievky. Potravinová pomoc je obyvateľom poskytovaná taktiež v sociálnej výdajni potravín SoVA, opäť v rámci spolupráce s dobrovoľníkmi z Kompasu, na Pribinovej ulici.
Od roku 2014 mesto klientom ohrozeným sociálnym vylúčením poskytuje aj pravidelnú terénnu sociálnu službu krízovej intervencie. Terénne sociálne pracovníčky vytrvalo a systematicky mapujú rizikové komunity a identifikujú ľudí potrebujúcich pomoc. Následne je im poskytované sociálne poradenstvo, pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí či pri spisovaní žiadostí, podaní a taktiež pri hľadaní zamestnania.
Cieľom je podporiť čo najväčšiu samostatnosť klientov a pomôcť im prekonať nepriaznivú životnú situáciu.
Čiže nejde o žiadnu Vami uvádzanú „hru s bezdomovcami na schovávačku“, ale o systematickú sociálnu prácu smerovanú nielen k riešeniu problémov, ale aj k ich prevencii.
K Vami ironizovanému komunitnému plánu, o ktorom sa dehonestujúco vyjadrujete, že ho “zlepili úradníčky-včeličky“ si dovolím uviesť nasledovné.
Systematické plánovanie sociálnych služieb začalo v meste Nové Zámky v roku 2013. Výsledkom ročného pracovného procesu bol Komunitný plán sociálnych služieb mesta Nové Zámky na roky 2014 – 2020. Pri jeho tvorbe sa vychádzalo aj z výsledkov dotazníkového výskumu, množstva stretnutí pracovných skupín, ako aj z požiadaviek prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb na území nášho mesta. Išlo o náročnú prácu, ktorej výsledkom je práve súhrn cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb v meste, známy pod názvom komunitný plán.
Odkaz na komunitný plán: https://www.novezamky.sk/assets/File.ashx?id_org=700036...
Jednou z jeho prioritných oblastí sú aj sociálne služby, ktoré v meste, na základe indikovaných potrieb, absentujú a mesto je povinné v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečiť ich dostupnosť. Keď hovorím o povinnosti, nemyslím len tú právnu, ale hlavne ľudskú a sociálnu.
Vo Vašom texte ďalej uvádzate množstvo neoverených a nepresných informácii, buď účelovo alebo z nevedomosti, čo však neospravedlňuje jeho pohŕdavú formu.
Napríklad navrhujete zriadiť „rehabilitačné centrum“. Podľa formulácie predpokladám, že ste mysleli rehabilitačné stredisko, ktoré zákon o sociálnych službách definuje ako sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenie dôchodkového veku.
Avšak takáto sociálna služba nie je nízkoprahová a je prevažne určená pre úplne iných klientov.
Nízkoprahové denné centrum sa pritom nesústreďuje len na uspokojenie nevyhnutných potrieb, ale aj na sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, prácu s rozvojom pracovných zručností, rozvoj finančnej gramotnosti, nácvik zvládania krízových situácií a podobne.
Ani to však ešte nie je všetko, klientom bude ponúkané napríklad aj zapájanie sa do jednoduchých činností pri úprave mesta, získanie či obnovenie pracovných návykov a hľadanie práce so stálym príjmom.
Pokiaľ ide o umiestnenie nových sociálnych služieb, od roku 2015 sme hľadali možnosti v rôznych nevyužitých budovách vo vlastníctve mesta, prípadne v iných voľných objektoch na území mesta, žiaľ, aj v kontexte s podmienkami výzvy, žiadne neboli pre nízkoprahové denné centrum vhodné.
Vami navrhované objekty boli na predaj za znaleckú cenu, ktorá v prípade nehnuteľnosti na Tyršovej ulici bola vo výške niekoľko stotisíc eur a v prípade objektu starej nemocnice nad milión eur. Teda za žiaden „bagateľ“, ako píšete.
Záverom chcem zdôrazniť, že si uvedomujem citlivosť danej témy a som otvorená akejkoľvek objektívnej kritike, ktorú zároveň považujem za potrebnú.
Nemôžem však mlčať, pokiaľ sa verejná diskusia na takéto vážne témy vyvoláva a vyhrocuje do petícií zavádzajúcimi článkami, značnou neznalosťou problematiky a hlavne znevažovaním všetkých, ktorí sa tejto náročnej sociálnej práci venujú.
Ľudia bez domova a rovnako aj tí, ktorí riešia nepriaznivú sociálnu situáciu sú našimi spoluobčanmi, ktorí potrebujú našu pomoc. Napriek svojej inakosti si nezaslúžia nazývať „asociálmi“ a na mieste nie je ani strašenie „bezsennými nocami“ obyvateľov priľahlého sídliska.
Nízkoprahové denné centrum je krokom, ktorý môže týmto ľuďom vrátiť ich česť, pomôcť im v najťažších chvíľach a v čase, kým sa znova postavia na vlastné nohy im umožniť byť čistí, najedení a aspoň trochu potrební.
Verím, že sa nám na pripravovaných diskusných stretnutiach s občanmi podarí rozptýliť väčšinu obáv obyvateľov dotknutých ulíc a nájsť spoločné riešenia, aby tieto obavy neboli naplnené.
Osobne preto ja, ako aj desiatky pracovníkov a dobrovoľníkov v sociálnych službách, urobíme maximum.
S pozdravom
Denisa Felixová
Oto Psenak 
19-04-12 
3,141 
V pomerne obsiahlom príspevku odpovedá vedúca soc. odboru MsÚ p. Denisa Felixová na náš článok o petícii proti koncentrácii bezdomovcov v okolí železničnej stanice z 19. marca. Pôvodne nechcela na naše zavádzajúce tvrdenia vôbec reagovať, ale napokon sa rozhodla inak. Zvolila si pritom ale dosť nešťastnú formu, keď miesto vecného tónu používa emócie, ktoré sú azda prípustné v našom prípade - keďže my plesáme za vlastné - ale od úradníčky platenej z našich daní žiadne emócie nechceme. Úplne stačí, ak bude jasne a zrozumiteľne informovať.