---

K histórii krajiny v ktorej žijeme patria králi, vojvodcovia, učenci. Svätopluk k nej patrí, sv. Štefan nie. Štúr áno,  Kossuth nie. Janko Matuška áno, Sándor Petőfi nie. Mária Terézia áno, Bél Mátyás (Matej Bel) či Ferenc Liszt nie. Žijeme vo vysokoselektívnej krajine, alebo v paralelných svetoch, zdá sa.

Časová priamka. Pred Svätoplukom boli mamuti a po ňom Habsburgovci. Medzi Štefánikom a Svätoplukom chýba rovno 11 storočí.


Takto vyzerá "súčasné" územné členenie Slovenska, kde krajských predsedov ľudovo nenazývajú "precedami" ale "županmi".

Kultúrne regióny Slovenska (ľudovo nazývané župy) boli vytvorené na našom území už dávno.  Zakresľovať ich do dnešných hraníc a krajov  (ktoré vznikli celkom nedávno) je asi najfrivolnejší ťah autorov učebnice. Zvláštnu pozornosť si zaslúži slovenský kultúrny región Podunajsko (ľudovo nazývaný "Csallóköz").

Pozornosť venovaná nárečiam a ľudovej kultúre, je asi jedinou kladnou stránkou učebnice. Okrem nich sa na multikurtularite podielajú aj ... Američania.

Pokus vysvetliť výber daní na príklade úrody odovzdávanej zemanmi feudálom a feudálmi kráľovi je asi najextravagantnejší úmysel učebnice, ak uvážime, že zemania ani šľachta dane neplatili. Miesto vysvetlenia štruktúry stredovekej spoločnosti sa dozvedáme, že práve  "chudobní poddaní" vytvárali hodnoty. Nie je jasné, ako mohol na dnešnom území Slovenska začať stredovek už v roku 500, keď Nitrianske kniežatstvo založili až v r. 800.

Bratislava mala voľakedy na počudovanie až tri názvy a dnes má z nejakého dôvodu štvrtý.

Asi toľko o učebnici, ktorá určite nie je z najhorších. Neočakávali sme zázrak a nesklamali sme sa. Učebnica vlastivedy konzekventne mlčí o tom, že na Slovensku žili a žijú príslušníci rôznych národov, ako aj o tom, že v minulosti bola jazyková aj kultúrna pestrosť krajiny oveľa bohatšia. V tomto kontexte je ukazovanie ľudového folklóru a nárečí žalostne málo a iba  podčiarkuje nesvedomitú snahu po prezentácii krajiny ako jednonárodného štátu. Príslušníci iných národov sú konzekventne "vygumovaný" z histórie aj kultúry. O stredovekých mestách sa píše bez jedinej zmienky o nemeckých kolonistoch, ktorí ich  zakladali, o folklóre bez jedinej zmienky o maďarskom či rómskom ľudovom umení. Veľmi zaujímavá je aj absencia kľúčových pojmov, bez ktorých sa uplynulých 1100 rokov nedá popísať - cirkvy, šľachty a samozrejme uhorskej štátnosti.
Generácie vychované podobnými podvodnými učebnicami sú potom zákonite zdezorientované, blúdia po vlastnej minulosti a súčasnosti ako po labyrinte.  Je to obrovská škoda a súčasne obrovský hazard s ich budúcnosťou.

2012-06-25 05:46:40 natalia
Veľavážený pán Pšenák , odpisujem Vám s oneskorením, keďže som sa zdržiavala mimo územia našej vlasti.
Ale - čudujem sa Vašej reakcii a zároveň obdivujem Vašu mravenčiu prácu - priam detektívnu. Vy asi žijete vo vyšších sférach, keď je pre Vás cudzie, že existujú počítače, ku ktorým má prístup viacero ľudí .
Teda uzavrime to: áno, som Natália.
Zaujímavé - rôzni iní ako: komentátor, Attila a ďaľší Vám nevadia, nezisťujete z akého počítača píšu, pretože prevažne nahrávajú na Vašu strunu.
Len tak ďalej.

2012-06-22 14:50:51 Admin
Opäť ste ma dostal p. Rusnák. Takže učebnica vlastivedy sa snaží uviesť maličkých do omylu o tom, že na Slovensku žijú (iba) Slováci preto, lebo Kossuth či sv. Štefan neboli kodifikátori slovenčiny? Áno, toto by vysvetľovalo situáciu... Ale nemohol by tam byť potom miesto Svätopluka napr. Czambel? - čisto kvôli didaktickej postupnosti...

2012-06-21 18:32:07 Pavol Rusnák
Vážení páni, zbytočne sa sekáte o Kossútha, lebo, ako si pôžete sami overiť, Štúr tam nefiguruje ako politik, ale vedno s Bernolákom ako kodifikátor spisovnej slovenčiny.

Štefan I. ale ani taký Ludovít Veľký nemali svojho Porfyrogeneta, ktorý by na nich našil, sice vymyslený, ale zato poučný a nadčasový príbeh o troch prútoch, atď ...

Učebnicu si nestačí prečítať, ale je ju potrebné aj pochopiť. A samozrejme rešpektovať didaktickú postupnosť, lebo je jasné, že ani Pytagorovú vetu nie je možné preberať vedno so sčítaním a odčítaním ...

2012-06-20 18:16:45 Ladislav Moravík
V úvode predchádzajúceho komentára som napísal, že interpretácia historického faktu zavisí aj od to, ako uvedenú skutočnosť hodnotí spoločenstvo (národ), ktorý v toku dejín prešiel určitou historickou udalosťou. Nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj kolektívne vedomie.
Inak budú Napoleona hodnotiť Francúzi a inak Rusi. Kým u jedných bude národným hrdinom, u druhých bude dobyvateľ. Inak budú koloniálne obdobie hodnotiť napr. Portugalci a inak obyvatelia Angoly. Príkladov by bolo veľmi veľa.
Preto aj osobnosť Kossutha sa bude inak hodnotiť v Maďarsku a inak na Slovensku, či Rumunsku. Je to prirodzené a netreba v tom vidieť žiaden šovinizmus, či národnostnú revnivosť.
V tom, čo si napísal na adresu Kossutha sa dá plne súhlasiť. Kossuth voči Slovákom nemal naozaj žiadnu politiku. On ich jednoducho neuznával ani ako národ a na rozdiel od Štúra ich preto nemohol ani reprezentovať.

2012-06-20 17:53:58 Ladislav Moravík
Neviem Oti, nechápem ako si dospel k názoru, že môj príspevok poukazuje na to, že sa žiaci učia z podvodných učebníc.
To, že história krajiny nezávisí od toho komu je učebnica určená je platné len do určitej miery.
K základným kritériám, ktoré musí spĺňať je primerané podanie látky vekovej skupine percipienta. Nemožno desaťročným deťom ponúknuť komplexný výklad národných dejín na úrovni odbornej monografie. Ďalej učebnica musí zohľadňovať aj tematický výchovno-vzdelávací zámer.
Vlastiveda má oboznámiť žiaka so základnými informáciami o svojej vlasti o najdôležitejších osobnostiach, ktoré tu (na roli dedičnej) zanechali hlbokú brázdu a sme na nich podnes všetci pyšní. V neposlednom rade je úlohou Vlastivedy aj vypestovať v mladom človeku lásku k vlasti. Nie nacionalizmus, ale úprimné vlastenectvo. Myslím si, že túto základnú úlohu uvedená učebnica spĺňa.
Spolužitie Slovákov s inými národnostnými menšinami má byť cieľom iného predmetu - multikultúrnej výchovy.

2012-06-20 14:31:19 Admin
Milá Natália,
až sa ten "niekto",z Vášho listu, ktorý mi chce povedať niečo na rovinu, nakoniec rozhodne, kým v skutočnosti je - či Natáliou (2012-06-07 07:42), Václavom (2012-03-13 12:53), Árpádom (2012-03-07 11:56, 2012-03-06 13:19), Klaudiou (2012-02-01 12:08), Petrom Nelajom (2011-11-15 12:54), alebo Valériou Novotnou (2011-11-10 12:10, 2011-11-09 08:59, 2011-11-08 13:02) (pod týmito menami sa prihlasoval Váš počítač v uplynulých mesiacoch), potom sa azda môžeme o niečom baviť... Skúste si odpovedať na dve otázky: 1. ČO chcete povedať 2. KTO to chce povedať. :-)

2012-06-20 11:28:46 natalia
Pánovi administrátorovi tejto stránky - ako sám píše - vždy vyrazí dych, keď mu niekto povie na rovinu, zrejme na základe desiatok prečítaných príspevkov na tejto stránke, že nie je odborník v oblasti histórie.

Pýtam sa, či autorom na tejto stránke kritizovaných učebníc a tým, ktorých deti sa z nich s radosťou učia, pretože sú estetické a zrozumiteľné ,nemajú vyraziť dych bludy ktoré sú tu v neprospech učebníc preferované? Nože vstúpte do seba, vážený pán autor článku a popremýšľajte napr. nad riadkami pána Moravíka i ďaľších oponentov Vašich názorov.

2012-06-20 09:52:02 Admin
Milý Laci,
práve Tvoj príspevok ukazuje, kam vedie, ak sa deti učia z podvodných učebníc.
1. História krajiny nezávisí od toho, pre koho je učebnica určená. Len podotýkam, že aj maď. deti sa v SK učia podľa tejto istej učebnice (resp. jej prekladu) majú vśak predsa len viac informácií aby pochopili, že v učebnici píšu bludy.Slovenské deti sú v tomto oveľa bezbrannejśie - odkiaľ by sa mohli dozvedieť že na "našom Slovensku" žijú nejakí Maďari napríklad?
2. "Kossuthova politika voči Slovákom" ? Nemyslím si, že Kossuth mal nejakú politiku voči "Slovákom" (na inom mieste tvrdíš, že sám bol Slovákom). Že zrušil poddanstvo a reprezentoval (aj) slovenskojazyčné obyvateľstvo v neporovnateľne väčšej miere než Štúr je fakt.
3. R. Holeca obyčajne citujeme len ako ilustráciu zlyhávania slov. historiografie...

Milý/á Ľudo: vždy mi vyrazí dych, keď sa niekto snaží anonymne vynášať morálne alebo odborné súdy. Čo to je? Žeby nejaký malý mravný kaz, nejaká drobnučká chybička charakteru?

2012-06-19 12:58:33 ludo
Načo je nám recenzia inej učebnice? Kvôli nejakej neodbornej kritike majitela tohto blogu? Jeho kritiku kvôli neodbornosti nemožno brať vážne.

2012-06-17 20:11:40 komentator
poprosim o recenziu aj o madarskej ucebnice pre rovnaky rocnik pre rovnaky predment v madarsku. dakujem.

2012-06-16 19:41:33 Ladislav Moravík
Kossuth, Szálasi, Gottwald síce patria do slovenskej histórie, nie sú to však osobnosti, ktoré by mali s úctou obdivovať slovenské deti.

2012-06-16 19:35:12 Ladislav Moravík
Tento týždeň Ti zrejme na čítanie .týždňa nezvýšil čas, keďže si usilovne študoval štvrtácku Vlastivedu. Ak by si sa k článku bol dostal, dozvedel by si sa, nielen to, ako maďarský historik vysoko kladne hodnotí Ľ. Štúra, ale aj stanovisko historika Holeca (ktorého vo veľkej obľube na stránkach watsnon-u cituješ) k osobnosti Kossutha.
"Kossuthova politika bola voči Slovákom, ale aj Srbom a Rumunom národnostne netolerantná. Pred revolúciou mali Kossuthove názory voči Slovákom, Srbom a Rumunom podobu až vyslovene rasovej nadradenosti. Boli to tvrdé formulácie, dohoda s ním nebola možná."
Aj na základe tejto skutočnosti, nemôže byť Kossuth zaradený k najvýznamnejším osobnostiam žijúcich na slovenskom území tak, ako nebude Hitler patriť medzi plejádu (šiestich) najvýznamnejších Nemcov, ktorých bude ponúkať ako morálny vzor nasledovania učebnica pre nemecké desaťročné deti.

2012-06-16 19:08:00 Ladislav Moravík
Po určitom čase opäť na stránkach watson-u dochádza k recenzii ďalšej učebnice. Tentokrát Vlastivedy pre 4. roč.
Tvoju pozornosť Oti zaujal tematický celok "Krajina, v ktorej žijeme". Učebnica je určená pre žiakov ZŠ s vyučovacím jazykom slovenský. Túto skutočnosť je nutné zdôrazniť.
Vlastiveda ponúka deťom portréty šiestich (možno) najvýznamnejších osobností, ktoré žili na našom území. O výbere je možné samozrejme diskutovať, ale ak vychádzame z počtu, ktorý si zvolili autori učebnice (6) rozhodne nemožno medzi poltucet najvýznamnejších dejateľov zaradiť Petőfiho a už vôbec nie Kossutha.
V ostatnom vydaní časopisu .týždeň bol uverejnený rozhovor s maďarským historikom Józsefom Demmelom pod názvom Štúr nebol zradca. Je škoda, že hoci watson často cituje články z uvedeného periodika, hlavne tie, ktoré sa týkajú slovensko-maďarských vzťahov, spomínaný príspevok akosi ušiel Oti Tvojej pozornosti.