Udalosti r. 1938-1944 sú v knihe popísané veľmi plasticky a s vysokou dokumentárnou hodnotou. Zaznamenané svedectvá pamätníkov sú cenné nezávisle od toho, že sú zostavovateľmi prezentované z perspektívy "rybieho oka" z ktorej by mohol vzniknúť mylný dojem, že postavenie slovenského obyvateľstva na arbitrážnom území bolo porovnateľné, alebo dokonca horšie, ako situácia väčśinového maďarského obyvateľstva tohoto územia po r. 1918 a 1945.
Tienistou stránkou relatívneho blahobytu a rastu existenčných možností na Slovensku v r. 1918-1938 bol fakt, že blahobyt nebol všeobecný a na rozdiel od hospodárskeho rozvoja v dobe dualistickej monarchie, sa netýkal celého obyvateľstva. Rast a rozširovanie príležitostí jedných sa diali na úkor iných, ktorí strácali sociálny status, živobytie, existenciu. Najbrutálnejšie sa prerozdeľovanie "životného priestoru" prejavilo konfiškáciami, pozemkovou reformou, arizáciou, povojnovým vyháňaním Nemcov a Maďarov, ale v menej kontrastných formách bolo prítomné počas celého trvania ČSR zabezpečujúc privilegované postavenie príslušníkom štátotvorného národa. Bez pochopenia tejto "vnútornej dimenzie" medzivojnovej a vojnovej slovenskej konjunktúry, nie je možné pochopiť procesy prebiehajúce v slovenskej spoločnosti pri demokratických pohyboch v r. 1945, 1968, 1989 ani uhol pohľadu, z akého sú napísané nasledujúce kapitoly.
Veľká faktografická bohatosť predkladaného materiálu preváži aj občasné omyly a nepresnosti, ktoré sa v texte vyskytujú - občas sa stane že i pamätník si pamätá veci inak, než sa udiali...