Navaľnyj sa 28. decembra prostredníctvom telekonferenčného hovoru z väzenia zúčastňuje na svojom súde. Rusko označilo jeho nadáciu za extrémistickú skupinu Foto: Evgeny Feldman-Meduza/AP

V jedno chladné novembrové ráno sa rodina Alexeja Navaľného, lídra ruskej opozície, vybrala na návštevu do Trestaneckej kolónie č. 2 nachádzajúcej sa v meste Vladimir. Cesta z Moskvy trvala asi dve hodiny, aj keď jej niektoré časti pripadali ako cesta späť v čase. Pri zjazde z diaľnice z hlavného mesta Ruska s vyspelými technológiami sa cesty stali vyjazdenými koľajami. Bytové domy ustúpili dreveným chatrčiam a pri ceste sa objavili staré dámy v ťažkých kabátoch a predávali zeleninu zo svojich záhrad. Pri bránach väznice Navaľného manželka a rodičia zaniesli niekoľko tašiek s potravinami do čakárne, kde prostredníctvom starodávneho telefónu nahlásili cieľ svojej návštevy dozorcom. Netrvalo dlho a väzňa im vyviedli v ústrety. Vyzeral vychudnutý. hlavu mal nakrátko vystrihanú, široký úsmev mal orámovanskou čiapkou. Od Navaľného uväznenia uplynulo desať mesiacov a viac ako rok odvtedy, čo zápasil o život po otrave chemickou bojovou látkou. Jej účinky na nervový systém sa už neprejavili; ruky sa mu prestali triasť. „Vyzeral dobre,“ povedala mi neskôr jeho manželka Julia Navalna. "Nezmenený."

Bolo to rozhodnutie samotného Navaľného. Pravda nie o pobyte v tomto zvláštnom väzení s mĺkvymi strážcami a oknami zalepenými papierom, čo navodzuje pocit - slovami Navaľného, ako keby ste boli v krabici od topánok. Keď sa rozhodol sa vrátiť do Ruska, plne si uvedomoval, čo sa sním stane.

Z dočasného vyhnanstva sa takmer presne pred rokom rozhodol vrátiť a vydať do rúk režimu, ktorý bol obvinený z pokusu o jeho vraždu. Jed ho nedokázal zabiť. Vlastne ho to ani nezmenilo.


Fotografická ilustrácia Neila Jamiesona pre TIME

I spoza múrov väznice je stále autoritou, ktorá vytvorila sieť disidentov, ktorí pracujú na zvrhnutí prezidenta Vladimira Putina. Jej najdôležitejší predstavitelia sú aktuálne na úteku pred ruskou justíciou, ale po ohlásení svojho úmyslu napísať článok nebolo ťažké sa s nimi skontaktovať. Niektorí ma stretli, keď robili zbierku v New Yorku, alebo lobovali vo Washingtone. Iní mi ukázali televízne štúdio, ktoré postavili vo východnej Európe, hneď za hranicami Ruska, aby tam vysielali pre milióny divákov. Prostredníctvom nich som začal dostávať sériu ručne písaných lístkov z Trestaneckej kolónie č. 2. „Prosím, nie príliš veľa otázok,“ odkázal mi Navaľnyj v prvom z nich vlani v októbri. "Nie je čas tu písať a proces písania týchto správ je vyčerpávajúci." Podľa objemu jeho následných odpovedí, asi dvoch desiatkov strán pokrytých uponáhľaným ruským písmom, by ste to však nespoznali. Prvá správa bola prerušovaná smajlíkom, ako keby Alexej stále pridával emotikony na blog, ktorý odštartoval jeho politickú kariéru.
 


Naša korešpondencia, ktorá prebiehala do polovice januára, sa prekrývala s napätým obdobím v Európe. Krátko po tom, čo Navaľného navštívila rodina, začal Putin zhromažďovať jednotky v blízkosti západnej ruskej hranice, čo sa javilo ako príprava invázie na Ukrajinu. Bidenova administratíva sa pokúsila odhovoriť Rusov, čo viedlo k patovej situácii nie nepodobnej obdobiu studenej vojny. Vyslanci dvoch svetových jadrových superveľmocí strávili týždne vyjednávaním a hrozbami a požiadavkami. Navaľnyj bol z toho predstavenia nešťastný. „Západ sa znova a znova chytá do Putinových jednoduchých pascí,“ napísal mi v liste, ktorý prišiel 14. januára. „Vyráža mi dych, keď vidím, ako to Putin znova a znova skúša na americký establishment.“ Stratégiou USA pri rozhovoroch s Putinom bolo ponúknuť Rusku „diplomatickú pomoc“ a zároveň objasniť, že invázia na Ukrajinu by si vyžiadala „vysoké a zdrvujúce náklady,“ povedal mi hovorca Národnej bezpečnostnej rady v r. v reakcii na Navaľného kritiku. Dodal, že USA považujú jeho uväznenie „za politicky motivované a za hrubú nespravodlivosť“. Len málokto študoval Putina tak dlho alebo tak obsedantne ako Navaľnyj. Vo svojich listoch sa snaží vysvetliť, čo motivuje ruského prezidenta a čoho sa Putin obáva.

Tvrdí, že to nie je rozmiestnenie amerických síl vo východnej Európe, alebo vstup Ukrajiny do aliancie NATO, čo prezidenta Putina trápi. „Namiesto ignorovania“ píše Navaľnyj, „Spojené štáty prijímajú Putinovu agendu a bežia organizovať nejaké stretnutia. Presne ako vystrašený školák, ktorého šikanoval jeden zo starších spolužiakov.
 

Stretnutie poriadkovej polície s demonštrantmi 23. januára 2021 počas protestu proti väzneniu Navaľného Sergey Ponomarev — The New York Times/REDUX

To, čoho sa Putin skutočne obáva, je to, o čo sa snaží Navaľného hnutie – o zmenu moci v Rusku, po ktorej bude nasledovať likvidácia skorumpovaného klanu oligarchov a špiónov. Nie je to NATO, čo nedá Putinovi spať - ale priestor pre demokratický nesúhlas, ktorý NATO otvára pozdĺž svojej hranice. Tento strach, tvrdí Navaľnyj, je dôvodom všetkých konfliktov, ktoré Rusko vedie so Západom. „Na konsolidáciu krajiny a elity,“ píše, „Putin neustále potrebuje všetky tieto extrémne opatrenia, všetky tieto vojny – skutočné, virtuálne, hybridné alebo len konfrontácie na pokraji vojny, ako to vidíme teraz.“
Namiesto zvolávania stretnutí, alebo ponúkania ústupkov, Navaľnyj chce, aby USA tlačili na Kremeľ zvonku, zatiaľ čo Navaľnyj a jeho priaznivci naň tlačia zvnútra. Verí, že táto kombinácia rozdelí elity okolo Putina, čo prinesie to, čo Navaľného prívrženci radi nazývajú „prekrásne Rusko budúcnosti“. Také, ktoré je slobodné, demokratické a pokojné so svojimi susedmi a Západom.

Tento slogan však zakrýva tragickosť toho, ako prebieha zápas s diktatúrami. Rusi nemusia chodiť pre príklady ďaleko. Začiatkom januára sa protesty prehnali cez susedný Kazachstan, autokratickej krajiny bohatej na ropu na juh od Ruska. Vládne budovy boli podpálené. Zahynulo množstvo policajtov a demonštrantov. Kazašský prezident svojim bezpečnostným silám vydal rozkaz strieľať a požiadal o pomoc Rusko a jeho spojencov. Putin v priebehu niekoľkých hodín vyslal tisíce vojakov, aby pomohli potlačiť povstanie. Zásah bol úspešný. Protesty utíchli. V našej výmene listov som sa Navaľného opýtal na perspektívu takéhoto násilia v Rusku a či to považuje za cenu zmeny po 21 rokoch pod vládou jedného muža. "Naša cesta," napísal, "nikdy nebola posiata ružami."
 

---

Navaľnyj sa narodil a vyrastal v posádkových mestách, sťahoval sa z jedného do druhého so svojím otcom, sovietskym dôstojníkom, ktorý systému, ktorému slúžil, príliš neveril. Tento systém sa rozpadol, keď bol Navaľnyj teenager. Po štúdiu práva prvýkrát okúsil politiku ako člen strany Jabloko, skupiny liberálov, ktorú podporovala jeho matka, ekonómka.

„Žili sme si dobre,“ povedala raz pre ruský časopis o Navaľného mladosti. „To znamená, že sme boli chudobní. Ako všetci ostatní."

Prvýkrát som sa s Navaľným stretol v Moskve pred 12 rokmi. Vysoký a zhrbený, s miernym bruškom a ľadovo modrými očami vynikal ako jediný organizačne zdatný a dostatočne populárny disident na to, aby predstavoval čo i len vzdialenú hrozbu pre Putinovu vládu. Jeho sídlom bola vtedy lacno zariadená kancelária v Moskve s nízkymi stropmi a ťažkými kovovými dverami.

Zamestnanci Nadácie boja proti korupcii, Navaľného aktivistickej skupiny, pracovali zhrbení nad notebookmi v jej tmavých miestnostiach. Organizáciu založil Alexej v roku 2011, aby využil hlavnú slabinu, ktorú videl v Putinovom systéme: neukojiteľnú chamtivosť jeho podriadených. Na sociálnych sieťach sa nadácia preslávila odhaľovaním krikľavého bohatstva týchto elít. Jeho správy boli často založené na forenznom účtovníctve a bankových záznamoch. V niektorých použili zábery z dronov na scenériu talianskych víl, ktoré vlastnili Putinovi ľudia. Inokedy vytiahli dôkazy z fotografií, ktoré títo úradníci alebo ich príbuzní zverejnili na sociálnych sietiach, na ktorých sa chvália jachtou alebo luxusnými hodinkami. Jeden technokrat mal vo zvyku lietať so svojím domácim miláčikom súkromným lietadlom na výstavy psov. Navaľnyj vo svojich videách prezentoval  tieto zistenia neúctivým štýlom, ako múdry detektív pre generáciu YouTube. Koncom roka 2011, keď vypukla masívna vlna pouličných protestov s požiadavkami na spravodlivé voľby, mal Navaľnyj dobrú pozíciu na to, aby ich viedol. Jeho videoblog mal obrovskú sledovanosť a získal si povesť mobilizačnými prejavmi v uliciach.

„Prehryzem tým zvieratám hrdlá,“ povedal v tú zimu pred davom v Moskve a ukázal na obyvateľov Kremľa ktorých nazýval „podvodníkmi a zlodejmi“. Jeho rétorika mnohých ľudí odradila. Ruských liberálov znepokojilo  flirtovanie Navaľného s krajnou pravicou na začiatku jeho politickej kariéry, vrátane dvoch videí, ktoré zverejnil v roku 2007, pričom jedno vyzývalo na deportáciu migrantov a ďalšie porovnávalo islamistických militantov so švábmi.

Strana Jabloko ho za takéto reči a iné „nacionalistické aktivity“ vylúčila zo svojich radov. Putinovi spojenci ho označili za pravicového radikála, dokonca aj za fašistu. V prvých rokoch Navaľného kariéry sme celé hodiny diskutovali o jeho názoroch, problém po probléme. Keď to zvážim, jeho agenda mi pripadala stredopravá: podporoval právo na zbrane, silné hranice, menej vládnych výdavkov – nič radikálnejšie ako typický republikán v Texase alebo kresťanský demokrat v Bavorsku. Ale Navaľného politika nebola riadená ideológiou. Chcel predovšetkým demokratickú zmenu. Štát to vzal na vedomie. Prvýkrát sa Navaľného pokúsili zavrieť do cely v roku 2012, keď ho prokurátori obvinili zo sprenevery pri obchodoch s drevom. Navaľnyj označil prípad za „čudný a absurdný“, ale polícii to poskytlo zámienku na prehľadanie jeho bytu, kancelárie, dokonca aj dielne pri Moskve, kde jeho rodičia vyrábali prútené košíky.

Skoro po jednom z týchto nájazdov ma Navaľnyj pozval do svojej kancelárie. Zamestnanci nadácie prehľadávali miesnosť na ploštice a našli kameru skrytú v stene, nasmerovanú cez dierku na Navaľného stôl. Keď mi to ukázal, pokrčil plecami. "Toto je vojna," povedal. "Tiež im chcem zobrať všetko, čo majú. Tak prečo sa čudovať, že mi chcú všetko zobrať?“
O niekoľko mesiacov neskôr prokurátori podnikli ďalśí pokus a obvinili Navaľného a jeho brata Olega z krádeže v dvoch spoločnostiach. Obaja muži boli odsúdení na tri a pol roka v prípade, ktorý Európsky súd pre ľudské práva neskôr označil za „svojvoľný a nespravodlivý“. Oleg strávil veľkú časť tohto obdobia na samotke a stal sa tým, čo jeho brat nazýval rukojemníkom ruského štátu. Alexej Navaľnyj obiśiel ľahšie; súd mu trest odložil.

Ako poznamenali jedny noviny orientované na Kremeľ, umiestnenie Navaľného za mreže „by z neho mohlo urobiť ruskú verziu Nelsona Mandelu“. Jeho oslobodenie však prinieslo aj riziká. Keď sa Navaľnyj v roku 2013 uchádzal o post primátora Moskvy, získal takmer 30 % hlasov. O niekoľko mesiacov neskôr revolúcia na Ukrajine pripomenula Putinovi, ako rýchlo môže režim padnúť. Potom prezident Viktor Janukovyč, jeho spojenec v Kyjeve, vydržal sotva dva mesiace, kým utiekol z krajiny na helikoptére, neschopný potlačiť vlnu demonštrácií proti nekontrolovateľnej korupcii.

Putin reagoval vyslaním jednotiek, aby obsadili Krym a začali separatistickú vojnu na východe Ukrajiny. Doma pokračoval v budovaní obrany proti podobnej vzbure. Zhruba 400 000 vojakov bolo najatých do novej policajnej jednotky, akejsi pretoriánskej stráže vycvičenej na potlačenie ľudových nepokojov. Jej veliteľ, dlhoročný Putinov osobný strážca, sa neskôr osobne vyhrážal Navaľnému a vo videu mu oznámil, že disidenta zmláti „na šťavnatý kus mäsa“.

Navaľného to neodradilo. V roku 2016 oznámil plány kandidovať na prezidenta. Úrady mu zabránili v účasti vo voľbách. Ale v rámci kampane vznikli jeho kancelárie po celej krajine. Jeho aktivisti potom kandidovali v miestnych voľbách, odhaľovali korupciu medzi regionálnymi elitami a šírili prísľub demokratického Ruska.

Navaľnyj trávil veľa času návštevami svojich regionálnych kancelárií po celej krajine, pričom často priťahoval obrovské davy ľudí. Počas jednej cesty do provincie vážne ochorel. V auguste 2020 odišiel Navaľnyj na Sibír natočiť video o korupcii. Počas letu domov do Moskvy povedal svojej tlačovej tajomníčke Kire Jarmiš, že sa cítil čudne, nedokázal sa sústrediť. V priebehu niekoľkých minút ležal bezvládny na podlahe lietadla, stonal v agónii a strácal vedomie. Piloti núdzovo pristáli v Omsku, kde bol Navaľnyj prevezený do nemocnice. Trvalo dva dni, kým pod tlakom verejnosti Putin dovolil nemeckým lekárom evakuovať Navaľného do Nemecka. Krvné testy tam potvrdili príčinu jeho choroby: bol otrávený Novičokom, chemickou zbraňou, ktorú prvýkrát syntetizovali sovietski vedci a ktorú medzinárodné právo zakázalo.

Odborníci mali podozrenie, že jed bol nanesený na Navaľného odev a cez kožu sa dostal do krvného obehu. Keď sa Putina pýtali na zločin na tlačovej konferencii, urobil si z toho srandu. "Už načo by komu bol?" povedal prezident o Navaľnom so smiechom. Ak by ho Rusko chcelo otráviť, dodal Putin, „pravdepodobne by sme dokončili prácu“.

Keď sa Navaľnyj prebral z kómy, mal problém spoznať svoju manželku a deti. Jed napadol jeho nervový systém a ovplyvnil jeho pamäť a motorické funkcie. Jeho manželka mi neskôr povedala o delíriu a halucináciách, pod vplyvom ktorh si povytrhal infúzne hadičky zo žíl a postriekal posteľnú bielizeň krvou. Prešli týždne, kým sa znovu naučil používať lyžicu, písať, chodiť a umývať sa. Niekoľko mesiacov po otrave sa Navaľnyj cítil dosť dobre na to, aby pokračoval vo svojich aktivitách. Jeho tím sa zhromaždil v Nemecku, aby útok vyšetril. Pomocou uniknutých telefónnych a cestovných záznamov sa im spoločne s londýnskym vyšetrovacím tímom Bellingcat podarilo identifikovať útočníkov, väčšinou ruských bezpečnostných dôstojníkov.

Sám Navaľnyj zavolal jednému z nich, vydával sa za vysokého predstaviteľa Kremľa, a žiadal o informáciu, prečo sa útok nepodaril a nezabili cieľ. Potenciálny atentátnik, zrejme v domnení, že telefonuje so svojím nadriadeným, podrobne diskutoval o zločine a vysvetlil, že agenti sa vkradli do Navaľného hotelovej izby na Sibíri a napustili mu spodnú bielizeň toxínom.

Ruské úrady Navaľného varovali, že po návrate do Ruska ho zatknú, pretože sa počas pobytu v Nemecku nehlásil u svojho probačného úradníka. Napriek tomu 17. januára 2021 odletel s manželkou späť do Moskvy.

Navaľnyj trvá na tom, že výber bol jednoduchý. "Neprebehli žiadne diskusie s mojimi priateľmi, žiadne emocionálne rozhovory s mojou manželkou," napísal mi. "Od chvíle, keď som otvoril oči, vedel som, že sa musím vrátiť." Na pasovej kontrole v Moskve sa k Navaľnému priblížilo niekoľko dôstojníkov a odviedli ho od manželky. Jeho spojenci mali od neho jasné pokyny, čo robiť ďalej. Po dvoch dňoch od jeho zatknutia zverejnili druhé vyšetrovanie, ktoré ich tím pripravil počas Navaľného pobytu v Nemecku. Zamierili sa priamo na Putina a na jeho tajný palác na pobreží Čierneho mora. Navaľného tím použil dron na natáčanie nehnuteľnosti, ktorá obsahuje podzemné klzisko, dve heliporty, arborétum, amfiteáter a kasíno.

Film nazbieral na YouTube za pár dní 100 miliónov videní. Putin poprel vlastníctvo kaštieľa; jeho kamarát z detstva z Petrohradu, teraz miliardár, tvrdil, že patrí jemu. Napriek tomu film inšpiroval desaťtisíce Rusov, aby protestovali v uliciach a skandovali: „Putin je zlodej!" pochodujúc po Moskve. Vo viac ako 100 mestách po celom Rusku sa počas tohto víkendu konali protikorupčné zhromaždenia. Reakcia Kremľa bola prudká. Tisíce demonštrantov boli zatknutí a desiatky nezávislých novinárov a spravodajských médií boli zaradení na čiernu listinu „zahraničných agentov“.

Každý, kto bol spojený s Navaľným, vrátane jeho právnikov, sa ocitol v priamom ohrození. Starší otec jedného z jeho spojencov bol poslaný do väzenia za polárnym kruhom. Jedného jarného rána v roku 2021 vojenská kontrarozviedka vtrhla do domu a kancelárie Ivana Pavlova, člena Navaľného právneho tímu, pričom zabavila spisy a elektroniku. „Všetko, čo súvisí s Navaľným, je teraz spojené s rizikom,“ povedal mi Pavlov telefonicky z Tbilisi v Gruzínsku, kam utiekol so svojou rodinou. "Hovoríme o Putinovom verejnom nepriateľovi č. 1." Vlani v júni súd v Moskve označil Navaľného nadáciu za extrémistickú skupinu. Podľa ruských zákonov bolo podľa tohto rozsudku zločinom spolupracovať alebo podporovať túto organizáciu, čo je právny štatút podobný ISIS alebo al-Káide. Regionálne pobočky nadácie boli zatvorené. Bezpečnostné zložky prenasledovali ich zamestnancov a niektorých obvinili z extrémizmu. Mnohí ďalší utiekli z Ruska z obáv pred zatknutím.


Kira Jarmish, Navaľného tlačová tajomníčka, v kancelárii jeho tímu vo Vilniuse 13. januára Rafał Milach— Magnum Photos for TIME

Čoskoro nato bol Navaľnyj predvolaný do kancelárie dozorcu v Trestaneckej kolónii č. 2. Vnútri našiel skupinu úradníkov sediacich pri konferenčnom stole. Na stene za nimi visel portrét mladého Putina. Neosobným hlasom strážca prečítal návrh na zmenu postavenia Navaľného vo väznici. Už sa s ním nebude zaobchádzať ako s väzňom náchylným k pokusom o útek. Namiesto toho bude považovaný za extrémistu, agresívneho a náchylného na indoktrináciu svojich spoločníkov. Zmena bola schválená jednomyseľným hlasovaním. Odvtedy bola k nohe Navaľného postele prilepená lepiacou páskou malá plastová dlaždica, ktorá pripomínala lacnú vianočnú ozdobu. Je nan nej nápis o tom, že trestanec je náchylný k zločinom teroristickej povahy - táto nálepka Navaľného rozhorčuje.

Putin je ten, „ktorý nariadil teroristický čin – zabiť politického protivníka,“ píše vo svojich listoch. "Ale je to moja posteľ, ktorá má nálepku o teroristovi."
 

---

Vlani v auguste, na prvé výročie otravy, USA uvalili sankcie na skupinu ruských bezpečnostných dôstojníkov za pokus zabiť Navaľného chemickou zbraňou. Väčšina z tých, ktorí boli identifikovaní pri vyšetrovaní Navaľného, ​​bola na zozname. Napriek tomu bol z americkej reakcie sklamaný. „Toto sú len agenti Putinovej vôle,“ napísal mi. "Všetci sme unavení z prevracania očí a pozerania sa, ako USA uvalili sankcie na niektorých plukovníkov a generálov, ktorí nemajú žiadne peniaze v zahraničí."

Oveľa efektívnejšie by podľa neho bolo ísť po Putinovom vlastnom bohatstve a nastrčených koňoch, ktorí ho pre neho držia v západných bankách. "Je to naozaj jednoduché," píše Navaľnyj. „Chcete ovplyvniť Putina, potom siahnite na jeho osobné bohatstvo. Je priamo pod vaśim zadkom." Navaľného nadácia poslala podobnú správu Bielemu domu začiatkom minulého roka a požiadala o sankcie proti 35 najvyšším ruským predstaviteľom a oligarchom blízkym Putinovi. Návrh má podporu oboch strán v Kongrese, kde bola čierna listina nazvaná Navaľnyj 35. Jeho najhlasnejším obhajcom bol americký predstaviteľ Tom Malinowski, demokrat z New Jersey a bývalý diplomat v Obamovej administratíve. Malinowski mi povedal, že Navaľného „ústredný pohľad je taký, že korupcia je dôvodom existencie Putinovho režimu a zároveň jeho najväčšou politickou zraniteľnosťou“.
 

Vo svojom televíznom štúdiu vo Vilniuse Navaľného spolupracovníci natáčajú vyšetrovania, ktoré sa vysielajú do Ruska Rafał Milach—Magnum Photos for TIME

Bidenova administratíva hlasne odsúdila útoky Kremľa proti Navaľnému a jeho hnutiu. Vyhýbala sa však vyjadreniu podpory jeho snu o politickej zmene v Rusku a neuvalila sankcie, ktoré navrhuje. Jeden zasvätenec Kremľa, ktorý má blízko k niektorým ľuďom na Navaľného čiernej listine, mi povedal, že ísť za nimi by bolo neúčinné, pretože žiaden z cieľov nemôže zmeniť Putinov názor na Navaľného, ​​NATO alebo Ukrajinu. „Vieš si vôbec predstaviť taký rozhovor? „Vladimir Vladimirovič, možno by sme sa mali upokojiť. Ide o veľa peňazí.
Nikto by za ním s niečím takým neprišiel,“ hovorí zdroj. "Musel by si byť idiot." Ale cieľom sankcií, povedal mi Navaľnyj, nebude presvedčiť ruských miliardárov, aby sa dohodli s Putinom. Ide o nátlak, aby sa obrátili proti nemu. Pri presadzovaní tohto cieľa si Navaľnyj dlho dával pozor, aby sa vyhýbal zahraničným sponzorom, pretože nechcel byť v Rusku vnímaný ako agent Západu. Táto politika sa stala spornou, keď štát minulý rok označil jeho organizáciu za „zahraničného agenta“. „Rozviazalo nám to ruky,“ hovorí Leonid Volkov, dlhoročný spojenec Navaľného, ​​ktorý teraz pomáha riadiť hnutie z exilu. Skupina teraz otvorene žiada o politickú podporu od zahraničných vlád a žiada peniaze od súkromných darcov. Keď sme sa v novembri stretli na večeri, Volkov bol vo Washingtone, aby pred Kongresom vystúpil v mene Navaľného a získal podporu. O niekoľko dní neskôr usporiadal prvú oficiálnu finančnú zbierku hnutia v New Yorku a pozval bohatých ruských emigrantov, aby podporili ich vec.

Objavili sa stovky ľudí, ktorí si robili selfie s Navaľného zástupcami, akoby to boli celebrity. Výsledný zisk od takýchto darcov pomohol zaplatiť ich nové prevádzkové základne vo východnej Európe. Keď som ich v januári navštívil, ich kancelária vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy, vyzerala skôr ako mediálny startup než revolučný brloh, hoci čerství aktivisti z exilu môžu využiť sprchu a odpočívať na sedacích vakoch, ktoré sa opierajú o steny. Technici boli zaneprázdnení zakladaním nového televízneho štúdia, kde Navaľného spojenci natáčajú vyšetrovania, ktoré sa vysielajú do Ruska, pričom bežne nachádzajú miliónové publikum. V kuchynke je na plagáte zobrazené červené X nad dvoma monitorovacími kamerami spolu s nápisom: Nevidia všetko.

Litva, člen NATO a EÚ, s radosťou hostil exulantov vrátane mnohých utečencov z Ruska a najmenej dvoch, ktorých Putinov režim označil za „teroristov“. Litovčania odmietli požiadavky Moskvy na zatknutie členov skupiny. „Naša história nás zaväzuje vítať takýchto ľudí,“ povedal mi nedávno vo svojom byte vo Vilniuse Vitautas Landsbergis, zakladateľ modernej Litvy. "Otázkou pre nás je, či dokážu oslobodiť Rusko od Putina tak, ako sme sa my oslobodili od KGB." Na jar 1990 sa Litva stala prvou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť od Moskvy. Landsbergis podpísal toto vyhlásenie a potom čelil sovietskym tankom vyslaným na potlačenie povstania v nasledujúcom roku. Viac ako tucet demonštrantov zomrelo, kým Kremeľ cúvol a nechal krajinu odísť zo ZSSR. 89-ročný Landsbergis už dávno odišiel do dôchodku. Jeho vnuk Gabrielius Landsbergis je teraz litovským ministrom zahraničných vecí. Počas rozhovorov so spojencami v NATO v januári mi povedal, že Litva je poctená, že môže ponúknuť „bezpečný priestor“ pre Navaľného organizáciu, aby bojovala za Rusko bez Putina.
 

V televíznom štúdiu vo Vilniuse sa Navaľného tím pripravuje na online reportáž Rafał Milach—Magnum Photos for TIME

Také Rusko však môže byť ešte mnoho rokov ďaleko. Podľa ruských zákonov môže Putin zostať pri moci minimálne do roku 2036, a to vďaka novele ústavy prijatej minulý rok. Ak však Západ chce politickú zmenu v Rusku, Navaľnyj radí: "V žiadnom prípade nemusíme čakať na Putinovu fyzickú smrť." Štátne represie by mohli vyvolať povstanie. Sankcie by mohli podnietiť palácový prevrat. Niekedy sa jeho listy zdajú byť dosť  netrpezlivé. Súri, aby bolo sa Putinovo Rusko označené za absolútnu diktatúru, pretože by to zvýšilo riziko kolapsu režimu, píše Navaľnyj, „keď sa kyvadlo vychýli opačným smerom“. Nedá sa povedať, kedy by sa to mohlo stať alebo koľko krvi by sa pri tom prelialo.

Napriek tomu je to najslávnejší ruský disident, kedysi otrávený a teraz uväznený, ktorý sa odvážil urobiť to najdôležitejšie. Paradox pomáha vysvetliť, prečo sa Navaľnyj rozhodol vrátiť. V exile by bol len ďalším gýčom, priľahkým a určeným na to, aby ho Putin ignoroval. Vo väzení je pripomienkou toho, čím sa Rusko stalo, a symbolom slobôd, ktoré krajina stratila. Na konci našej korešpondencie som sa Navaľného spýtal či svoje rozhodnutie neľutuje. Nie je pre Putina lepšie, keď je vo väzení a jeho hnutie v exile?

"Pohoršil si," odpovedal Navaľnyj. "Je jasné, že to bolo osobné, emocionálne rozhodnutie z Putinovej strany." Najprv som nezomrel po otrave. Potom som neostal paralyzovaný, ako sa lekári obávali. Potom som mal odvahu nielen sa vrátiť, ale v čase keď som v Rusku, aj uverejniť video o vyšetrovaní Putinovej korupcie...

Ak sa Rusko zmenilo, Navaľnyj nie. Jeho vyjadrenia stále sršia rovnakým málo úctivým humorom. Jeho nadácia zostáva odhodlaná zahanbiť Kremeľ a preskúmať jeho tajomstvá. „Je rovnaký,“ povedala mi jeho žena po tom, čo ho vlani v novembri navštívila vo väzení. „To, čím si prešiel za posledný rok, by stačilo na zlomenie normálneho človeka. Ale nie jeho. Nevzdáva sa. Ani na sekundu."

—Podľa správ Leslieho Dicksteina a Simmone Shah/New York; a Nik Popli/Washington