Čitateľ ČASu získa pomerne plastický obraz o vtedajšom dianí i jeho aktéroch. Všimne si, že najfrekventovanejšími pojmami sú také, ktoré sa tak či onak viažu k majetkovému prospechu. Veľmi často sa skloňujú slová ako "konfiškácia", "pozemková reforma", "parcelácia", "odsun obyvateĺstva", "výmena obyvateľstva", "dávky z majetku", a pod. Zdá sa, že hoci sa s národnostnými menšinami nepočítalo, s ich majetkom áno. Ako keby v tom čase ani tak nešlo o návrat k demokracii, ako o získanie majetku - vojnovej koristi v záujme získania elektorátu pred voľbami v r. 1946... Keď už nebolo čo rozdávať, demokrati sa s komunistami pustili do seba rovnako bezškurpulózne a s penou na ústach, ako prednedávnom spoločne búšili do "odvekých nepriateľov" slovenského národa. Pritom si režim paradoxne - až na úzku elitu - uchoval značnú kontinuitu s vojnovou republikou. Ostali zachované poltické, vzdelávacie, vedecké i kultúrne inštitúcie (i keď niektoré premenované - napr. autonómny Snem SR na SNR), bol prevzatý štátny a represívny parát, zachovali sa základné vzorce správania včítane devótnej servilnosti voči veľkému protektorovi a netrpezlivej brutality voči menšinám vyhliadnutým na vylúpenie. Boli tiež pokusy ponechať si Horný Spiš a Oravu získané v septembri r. 1939.
Zaujímavou a máloreflektovanou témou je otázka koexistencie troch slovenských elít - ľudáckej, "demokratickej" a komunistickej v nasledujúcich desaťročiach. Prvé dve 40 rokov zdieľali skromný emigrantský chlebík tak aj nenájduc spoločnú platformu.
* Od uzavretej plurality ku komunistickému monopolu moci 1945-1948. Dušan Kováč a kol. Kronika Slovenska 2. Slovensko v 20. storočí , Fortuna Print Praha 1999, s. 302
Bibliografia článkov uverejnených v denníku Demokratickej strany ČAS v rokoch 1945-1946: