Pred 70-mi rokmi bola podpísaná Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom

Oto Psenak

16-02-27

13,013

Jedna z najhanebnejších kapitol dejín Československa boli povojnové pogromy a vysídľovanie obyvateľstva. Benešova vláda pokorená kapituláciou v Mníchove, kolaboráciou obyvateľstva s nacistami a nelojálnosťou slovenskej reprezentácie ktorá vzápätí po Mníchove vyhlásila autonómiu, sa rozhodla prekryť vlastné zlyhania nájdením zástupného vinníka a zotročením, vyrabovaním a vyhnaním príslušníkov menšín anektovaných Československom v r. 1919.

Beneš v decembri 1943 počas návštevy Moskvy odovzdal sov. vláde memorandum o plánovanom povojnovom odsune národností z územia ČSR. Stratu občianskych a majetkových práv Nemcov a Maďarov zakotvil Košický vládny program v apríli 1945. V máji 1945 bolo z krajiny vyhnaných prvých 32 tisíc Maďarov, ktorí prišli na odstúpené územie po 2. novembri 1938. Napriek očakávaniam čsl. vedenia Postupimská konferencia v auguste 1945 neschválila celoplošný "transfer" Maďarov a odkázala strany na vzájomné rokovania.

Medzištátna dohoda o výmene obyvateľstva bola podpísaná 27. februára 1946 v Budapešti. Zaväzovala Budapešť prijať z ČSR toľko vysídlených Maďarov, koľko sa Slovákov z Maďarska dobrovoľne prihlási na presídlenie. Tých sa na však neprihlásila ani 1/4 z očakávaného počtu, preto sa čsl. politici pohrávali s myšlienkou ich "povinného presídlenia", k čomu však maďarská vláda nebola partnerom. Tá navyše odďalovala začiatok výmeny obyvateľstva poukazovaním na majetkovú disparitu medzi prihlásenými Slovákmi a vysídľovanými Maďarmi. V apríli 1946 začali Slovensko opúšťať transporty s karpatskými Nemcami, rokovnia s Budapešťou stále viazli na mŕtvom bode. Čsl. vláda v novembri 1946 začala s deportáciami Maďarov do Čiech a obsadzovaním ich domov tzv. dôverníkmi. Do februára 1947 bolo zo 400 obcí južného Slovenska za asistencie vojska vyvezených do českého pohraničia 44.000 osôb, z ktorých útrapy presunu počas silných mrazov neprežilo 1000 ľudí. Vzhľadom na silnejúce medzinárodné protesty vo februári 1947 čsl. vláda zastavila deportacie Maďarov do Čiech. V marci 1947 začala tzv. reslovakizácia, ktorá výmenou za zrieknutie sa maďarskej národnosti ponúkala vrátenie občianskych práv. Maďarská vláda vo februári 1947 v Paríži podpísala mierovú zmluvu, na jej základe boli ČSR odovzdané tri obce na pravom brehu Dunaja pod Bratislavou. Výmena obyvateľstva pokračovala až do polovice roku 1948. Na Slovensko z Maďarska repatriovalo 73.273 presídlencov, Československo bolo v r. 1945-48 nútených opustiť do 120 tsíc Maďarov, medzi nimi aj býv. zajatci zo sov. zajateckých táborov, ktorých ČSR odmietla prevziať. V októbri 1947 schválila vláda návrh št. tajomníka Clementisa na rozsídlenie zbytku Maďarov z kompaktne obývaných oblastí.

Po komunistickom prevrate sa situácia začala pomaly konsolidovať, hoci protimaďarská histéria doznievala ešte niekoľko mesiacov. Ešte v apríli 1948 vydali národné výbory vyhlášky zakázujúce používať maďarský jazyk na vejenosti. Okáliho akcia na premenovávanie historických názvov maďarských obcí prebieha v júni 1948. Začiatkom októbra sa slovenské orgány pokúsili o akciu "Juh" zameranú na vysídlenie maďarských "kulakov" s cieľom umiestniť do ich obydlí Maďarov vracajúcich sa z Čiech ktorých domy medzičasom obsadili "dôverníci". Koncom októbra Národné zhromaždenie prijíma zákon č. 245/1948 Sb. ktorým sa vracia štátne občianstvo osobám maďarskej národnosti...

Obdobie 1943-1948 v historickej chronológii na Watson.sk: