---

- Začnime teda s tým, ako si sa dostal k postu managera, ako si začínal?
Už od malička som mal rád hudbu. Je jedno aký hudobný žáner to bol, trebárs vážna hudba, blues, jazz, jazz rock, pop, swing, rock and roll alebo rock. Najbližšia k môjmu srdcu je však rocková hudba. Tým som chcel povedať, že u mňa je na prvom mieste hudba, ktorú hrajú hudobníci na živo. To je hodnotná hudba, ktorú hrajú muzikanti z mäsa a kostí a svoju tvorbu odovzdávajú z pódia rovno obecenstvu prostredníctvom svojich nástrojov a hlasiviek. Je pravda, že som dávnejšie robil DJ-ja, organizoval som diskotéky, rôzne koncerty aj charitatívne podujatia. Bol a som v kontakte s rôznymi umelcami. Čo sa týka kapely MadDogX, na jednom stretnutí sme si sadli na kávu s basgitaristom Kristiánom Simonom - ktorého som už vtedy dlhšiu dobu poznal. Doniesol mi jedno demo, ktoré som si po krátkom čase vypočul. Tak sa mi zapáčilo, že som sa rozhodol osloviť chalanov a spoločne s nimi vymyslieť čo by mohlo byť ďalej. Takto začala spolupráca, ktorá trvá až do dnes.


- Onoho času si pomáhal štúrovskej televízii s akreditáciami na rôzne kultúrne aj športové podujatia, vybavoval si im rozhovory so známymi ľuďmi nie len zo Slovenska, ale aj z Maďarska. Aj do Štúrova si doniesol-vybavil mnoho umelcov. Aké ťažké bolo vybudovať si kontakty s týmito ľuďmi?
Áno, bolo to dávno a bolo to pekné. Strašne veľa kilometrov sme s kamarátom Róbertom Muszkom, riaditeľom štúrovskej televízie precestovali. Praha, Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť, Pécs a mnoho ďalších miest a obcí. Robili sme rozhovory, točili sme kultúrne aj športové podujatia. No ale budovanie každého jedného kontaktu potrebuje svoj čas a samozrejme si vyžaduje obojstrannú dôveru. Inak to nefunguje. Človek musí vždy dodržať svoje slovo, to je v tomto prípade to najdôležitejšie. Nič mi len tak nepadlo do lona. Za všetkou tou námahou je množstvo telefonátov, stretnutí a hlavne tvrdej práce. Dôležité je, aby vás ľudia s ktorými ste v kontakte prijali. Nestačí si dôveru vybojovať, treba si ju hlavne udržať.

- Ako si sa teda stal manažérom MadDogX a Gilotin,? Na základe čoho si vyberáš skupiny? Hovorí sa, že jeden manažér pocíti či je v skupine ten oheň, tá dravosť a hudobné zameranie, s ktorým môže byť skupina úspešná. Je to naozaj tak?
Vôbec sa nepovažujem za výnimočného managera, ani mi nestúpla sláva do hlavy. No musím povedať, že keď som na konci novembra 2009 počul tvorbu kapely MadDogX, okamžite som pocítil, že je v týchto chlapcoch talent, ich hudba je v mnohom iná, oko tá na ktorú sme na Slovensku zvyknutí. Spevák kapely Tibor " Ketch Up" Berek disponuje výnimočným hlasovým sfarbením. Toto moje vyjadrenie potvrdil osobne aj Kuly z Desmodu. Chalani hrajú presne, tvoria inteligentnú technicky náročnú muziku. Takže som sa ocitol zoči voči s tak povediac profesionálnou skupinou. Náš prvý spoločný koncert sme odohrali v januári 2010 v klube Aligátor v Bratislave. Od vtedy obrazne povedané tlačíme spoločne svoju káru. A kapela Gilotin? To sú mladí talentovaní muzikanti z Imela. S nimi spolupracujem od júla 2011.Je pravda, že musia ešte veľa cvičiť, učiť sa, no podstatné je, že majú elán a chuť na sebe pracovať a čo je najhlavnejšie, tvoria hudbu srdcom. To je obrovská devíza. Ešte z nich môže vyrásť kvalitná rocková kapela, len budú musieť vydržať ten tlak a hlavne mať veľkú trpezlivosť. Vlani vydali svoj prvý album s názvom Relative Perspective. Ešte na začiatku vlaňajšieho roka som oslovil klávesáka legendárnej skupiny Omega p.Benkő László-a a požiadal som ho, či by prijal post krstného otca. Po vypočutí materiálu Gilotin súhlasil. Moje pozvanie prijal aj primátor mesta Štúrovo p. Ján Oravec. Na tomto albume si v jednej skladbe zaspieval aj spevák kapely MadDogX.
- Takže v rámci Tvojich možností a kontaktov pomáhaš svojim zverencom. To musíš mať vybudované dobré vzťahy s médiami, , organizátormi festivalov, skupinami, vydavateľmi, rádiami Tv atd. Koľko času Ti zhltne táto práca?
Nakoľko som už dlhé roky v kontakte s rôznymi hudobníkmi a inými umelcami, tak je moja práca tak trochu ľahšia, ale mohla by byť ešte ľahšia, keby sa nám podarilo spojiť s veľkými hráčmi našej hospodárskej sféry, ako sú napríklad Slovnaft, SPP, US Steel,VÚJE a podobné spoločnosti. Oni by nás mohli podporiť svojou troškou a hodiť mi do hlavy tašku peňazí. :) Okamžite by sa nám ľahšie dýchalo. Na čo Myslím? Je všeobecne známe porekadlo, že "bez peňazí do krčmy nelez ", v tomto prípade do show business-u. Všade od vás niečo chcú, čakajú ako by sa na vás mohli priživiť. Kamkoľvek sa pozrieš, všade "cáluješ"! Ešte si ani nezarobil, no platiť už musíš. Najprv si kúp nástroje, píš hudbu a texty, zabezpeč si promo materiál, keď chceš hrať, zaplať! Vydaj album, keď nemáš sponzora, tak si to zaplať sám ( to je aj náš prípad a nie sme jediní. Žiaľ. Preto sa veľa talentovaných skupín nedokáže presadiť. Keď chceš hrať predkapelu, opäť zaplať. Tam, kde firmy pchajú peniaze, tam sa dá. No nech to skúsia bez, ja bviem, že aj veľké kapely museli niekde začať, no to bola ešte úplne iná doba. Keď budete známi, potom vás podporíme...veľakrát sme počuli už túto frázu. Je ťažké rozbehnúť vlak, no keď už sedíte v ňom, ľahko sa vám vezie. Pri rozbehu potrebujete pomoc. Tam, kde sa teraz nachádzame, sme došli vlastnými silami a tvrdou prácou. Takže sa nikomu nemusíme s vďakou klaňať až po zem.

- Vybudoval si si veľa kontaktov so známymi umelcami, doniesol si ich do Štúrova aj do iných miest ako som už spomenul, predsa sa vo viacerých prípadoch iní pýšili Tvojím perím. Prečo dovolíš aby oni zlízli smotanu?
To je zaujímavá otázka. Ako si sa dostal k takýmto informáciám? :) Ja sám viem, kto všetko, kde a kedy vystupoval vďaka mojej organizácii. S tým sa nemusím obzvlášť chváliť. To, že to niektorí ľudia vidia a vedia inak, to my vôbec netrhá žili. Nie to je dôležité kto, kedy, kde, čo a ako organizuje, najpodstatnejšie je to, aby fungovala samotná kultúra. Tým myslím hudbu, divadlo, šport a dokonca aj kultúrne vystupovanie nás samotných občanov. Na tom treba popracovať. Veď vidíme v akom svete to žijeme. samotní politici sa nevedia kultúrne správať. Tak potom čo čakáme od našej mládeže?

- Vedel by som si Ťa predstaviť v pozícii kultúrneho vedúceho, ktorý má na starosti kultúrny život a staral by sa aj o dobré meno svojho mesta. No Ty namiesto toho každý deň bojuješ v záujme svojich zverencov s organizátormi podujatí, riaditeľmi kultúrnych domov, aby vás akceptovali a pozvali na svoje akcie. Spomínal si napríklad aj to, že niektoré politické strany pozývajú na svoje kampane radšej oveľa drahšie zahraničné hviezdy namiesto aby pomohli aj týmto mladým talentovaným kapelám predstaviť sa pred masou ľudí. Vo veľa prípadoch sa tí protekční umelci neštítia ani play-back vystúpením. Ako viem, Ty si nikdy neponúkal organizátorom play-back koncerty, vždy si zabezpečil program na živo.
Tak je to, moje kapely vystupujú iba svojim živým programom, rocková hudba sa inak hrať ani nedá. Aj to ostatné čo si spomínal, je pravda. Je veľmi ťažká úloha robiť niečo úprimne a od srdca, Niektorí tú prácu napriek tomu nedokážu oceniť. Je veľa závisti, často si niektorí ľudia myslia, že chodím domov s plným vrecom bubákov. No nik z nich si asi neuvedomuje to množstvo peňazí, ktoré musí hudobník investovať, aby mohol vôbec začať hrať. Aparatúra, nástroje, výdavky spojené so skúšobňou a podobné maličkosti. Aj samotná kapela a jej koncert je svojim spôsobom produkt, ako napríklad chlieb. Ani ten nám v obchode nedajú zadarmo. Kým sa kompetentní v mestách, obciach, dokonca na najvyšších miestach nespamätajú včas a nezačnú podporovať kultúru, hlavne domáci produkt, domácich umelcov, budeme vo veľmi zlej situácii. Kto sa nazýva lokálpatriotom, ten by mal v prvom rade podporovať a zveľaďovať svoj región. Nič nemám proti zahraničným umelcom, aj oni chcú žiť, ukázať sa, len to je problém, že sú oveľa drahší ako domáci interpreti, často s menej kvalitným programom. Opakujem, len vtedy sa budeme vedieť rozvíjať, keď domáce financie zostanú a budú sa točiť doma. Musím povedať nahlas, že tu žije veľa takých ľudí, ktorí sa bijú do pŕs akí sú hrdí národovci (hlavne maďarské strany), pritom ani náhodou nedajú zarobiť domácim umelcom. Raz za štyri roky nás majú strááášne radi, no potom keď dosiahnu svoj cieľ, tak po nás ani pes neštekne a všetko sa opäť vracia do zabehnutých koľají. A pritom aj tu existujú kvalitné a dobré kultúrne programy, skupiny, umelci. Nie je dobré, keď chce politika ovplyvňovať a riadiť kultúru, pričom ju necháva napospas osudu bez finančnej podpory. Nad týmto mojim výrokom sa možno niekto zamyslí, aspoň dúfam.

- Vo viacerých prípadoch sa snažia usporiadatelia umelo znižovať rozpočet a nútia umelcov k nižším honorárom vyhovárajúc sa na zlú finančnú situáciu, alebo vás skôr pozývajú na dobročinné podujatia?
My neodmietame ani charitatívne projekty. Dokonca sme hrali na množstve takýchto podujatí. Veď človek musí pomôcť tak, kde je treba. Hrali sme napríklad na festivale ktorého výťažok išiel na podporu červeným bahnom zaliatych obcí v Maďarsku, Podporili sme svojim vystúpením hrad Krásna Hôrka, na pomoc postihnutým deťom, na akcii pre obnovu strechy škôlky v Silici, na záchranu kultúrneho domu v Búči a mohol by som ešte menovať. Už dvakrát sme hrali na najväčšom rockovom festivale na Topfeste, vďaka Dušanovi Drobnému, majiteľovi festivalu. Sú aj takí milí priatelia ako vinár Csaba Környi, usporiadateľ festivalu Pohronské otvorené pivnice v Kamenici nad Hronom. Tu sme hrali už dvakrát. Prvýkrát akusticky a druhý koncert rockovo. Za vďaku som pozval na prvý ročník speváka skupiny Omega p.Kóbor Jánosa, ktorý dal exkluzívny rozhovor štúrovskej televízii. Na túto akciu prijali pozvanie aj Trunkos András, textár skupiny Omega a Vlado Juhanesovič, ktorý je na Slovensku známou tvárou v hudobných aj mediálnych kruhoch.

- Doma je ťažké dostať sa na známy festival, ale v Maďarsku je to asi ešte ťažšie pre skupiny od nás. Svetlou výnimkou je možno skupina Rómeó Vérzik zo Slovenska. Im sa ako podarilo vybudovať si pozíciu v Maďarsku. Ako to vidíš Ty?
Trochu utopistická otázka. Ja nevidím do práce ich manažmentu ani do diania okolo kapely, teda neprináleží mi hodnotiť ich. V podstate si každý chráni svoje zdroje. Možno vďaka šťastiu, možno majú dobrého sponzora, vďaka peniazom, ale to už je ich šikovnosť. Toto sú však len dohady. Buďme radi, že sa vôbec kapela zo Slovenska presadila v silnej maďarskej konkurencii, nezáviďme im. Dokonca viem, že okrem Rómeó Vérzik aj skupina Konflikt má v Maďarsku dobré meno. Čím viac kapela hrá, tým sa stáva známejšou. To neznamená, že kto hrá málo, je menej kvalitný. Stali sa mi aj také prípady, že som dohodol účinkovanie na festivale tak, že som reklamoval daný projekt v mojom programe v rádiu, samozrejme bezplatne, no keď odznela reklama, potom sme boli už pre ten festival nezaujímaví. Dohoda odrazu neplatila. Dohoda bola . oni nás zaradia do programu a ja im za to poskytnem bezplatnú reklamu. Nebudem menovať dotknuté festivaly, Už som sa poučil a vyležal som sklamania. Život ide ďalej, už to nehrá rolu, ale je celkom isté, že títo ľudia si už u mňa do lopty nekopnú. Podraziť ma mohli iba raz.
- Viac veľkých festivalov je na Slovensku, Topfest, Bešafest, Hronfest, dokonca si Ty sám organizoval Rock Zone festival vlani v Štúrove.
Áno. Vlaňajší rok bol celkom slušný. Mali sme viac úspešných vystúpení s kapelami doma i v zahraničí. Aj festival Rock Zone v Štúrove bol vydarený. Ako v ozvučení, tak aj samotný program a účinkujúce formácie dali zo seba všetko pozitívne. Podarilo sa dohodnúť slušné podmienky s riaditeľkou kultúrneho domu pani Bernadet Szabóovou. Dostal som voľnú ruku, samozrejme bolo pár nedostatkov, no na to sme si už v Štúrove zvykli. Nie vždy hodnotia odvedenú prácu pozitívne, ako som už spomínal, je veľa závisti. Česť výnimkám. Catering festivalu zabezpečoval môj dobrý kamarát Zoltán Greksa. V prvý deň vysielalo rádio MotorosHang z Budapešti na živo rozhovory s prítomnými umelcami. Ako som už hovoril, na našu veľkú radosť poctil naše mestečko aj nás svojou prítomnosťou pán Benkö László zo skupiny Omega. Žiaľ, v tu noc sa stala aj malá nepríjemnosť, bez môjho vedomia jeden poslanec odviedol na sôkromnú party môjho osobného hosťa. Dlho sme ho s kolegami hľadali, márne som mu telefonoval. Mobil si zabudol v aute. Bolo to dosť nepríjemné. Takíto ľudia by nemali sedieť v poslaneckom kresle. Mňa však teší oveľa viac to, že sa ostatní umelci cítili u nás dobre, navštívili sme súkromné múzeum Parkan, ktorého majiteľom je pán Peter Sklenár. Aj on prispel voľnými vstupenkami. Nesmiem zabudnúť na skupinu Private Colt z Budapešti a jej speváka Jánosa "Elvis" Juhásza a jeho priateľov, ktorí ma za obdarovali krásnou basovou gitarou. Pozvanie ako hosť prijala aj skupina Flashback z Nitry so spevákom Gregorym Shaughnessym a basgitaristom Tonkom Jungom. Na festivale účinkovali kapely JS-Ystem, v ktorej hrá domáci basgitarista Jozef Hain, ktorý pôsobí ešte v levickej skupine D-Blues band. Domáci si ho pamätajú zo štúrovskej formácie Molmie. Po nich zahrala svoje show rakúska glamrocková skupina Easy. kapela Aces z Bratislavy. Nasledoval krst a potom koncert formácie Gilotin, ako hlavná kapela bola MadDogX a festival ukončila skupina Patriots rock band so svojim zznámym bubeníkom Glancz "Papa" Istvánom z Budapeštim, ktorej na živo sekundoval sám veľký klávesový mág Benkő László. Nikdy nezabudnem na tento nádherný deň a dúfam, že ani prítomní zahraniční turisti a ani domáci fanúšikovia dobrej hudby.

- Chlapci z MadDogX sa úspešne predstavili aj v súťaži X factor v Budapešti. Mali ste množstvo koncertov v Budapešti, predsa sa vám nepodarilo umiestniť sa na veľkých festivaloch ako sú VOLT, alebo Sziget. V čom vidíš príčinu?
Toto som už spomínal. Všetko má svoj čas. Nič netreba unáhliť. V X Factore sme boli úspešní, napriek tomu, že sme tam išli ako formácia a nie ako jedinec. Skupiny mali vždy menšie šance. Bola to výzva a zároveň skúška kvality. Vedeli sme, že nevyhráme, no dostať sa do piateho kola bol v celku úspech, ktorý sme nečakali. Odvtedy sme sa predstavili vo viacerých médiách doma aj v Maďarsku. Hrali sme vo viacerých kluboch, tvorcovia pólhodinového dokumentu o živote a kariére Arnolda Schwarzeneggera si vybrali album kapely MadDogX ako sprievodnú hudobnú tému do svojho projektu. To je pre nás obrovská pocta a dúfam, že aj pre Slovensko.

- Si spolupracovníkom rádia MotorosHang v Budapešti, kde si predstavil množstvo kapiel zo Slovenska. Vybudoval si si dobré vzťahy so skupinou Omega, poznáš sa s členmi kapely Olympic, Zúčastnil si sa na nakrúcaní dokumentu o veľkom stretnutí dvoch rockerov po 33 rokoch, Petr Janda a Benkő László. Pýtam sa, ako je možné, že sme tento film ešte nikdy nevideli?
Tak jest. V roku 2008 hrala slávna kapela Olympic v Komárne. Vtedy som si povedal, že som tak blízko k Budapešti, že môžem urobiť malé prekvapenie pre oboch hudobníkov. Zavolal som im a dohodol som si osobné stretnutie. Až do poslednej chvíle sa mi to podarilo udržať v tajnosti toto veľké prekvapenie. Títo páni sa naposledy osobne stretli v roku 1915. To znamená, že sa nevideli 33 rokov. Pre mňa je to obrovská česť, že sa mi podarilo uviesť tento počin do úspešného konca. Bol to pre mňa úžasný deň. Veľa sme sa smiali, prebehlo množstvo fotení, filmovaní a dlho dlho sme sa rozprávali. Celé to nakrúcala štúrovská televízia za výdatnej pomoci kameramana Zoltána Pézmana z Komárna. Producentsky som sa podieľal na projekte, bezplatne som hotový produkt odovzdal viacerým televíznym spoločnostiam. Prečo ho neodvysielali, neviem, avšak viem, že ho mala v programe štúrovská televízia, maďarská KTV v Ostrihome a aj Duna Tv. tento dvd disk sa dá objednať v kancelárii štúrovskej televízie.

- O Tebe je známe, že si zainteresovaný vo viacerých projektoch. Vedieš program v rádiu MotorosHang, organizuješ koncerty, festivaly, aj dobročinné, pomáhaš rôznym skupinám doma i za hranicami. V súčasnosti si aj producentom kompilačného CD. Ako si sa dostal k týmto projektom, aké skupiny dostali na kompilácii priestor?
V podstate sa jedná o vydavateľa z Bratislavy. Projekt zastrešuje agentúra Vision SD Pictures, ktorej majiteľom je Slavomír Bachratý. Nakoľko sa na kompilácii objavila aj formácia MadDogX, dohodli sme sa so Slavom, že mu budem pomáhať na ďalších albumoch. Začali sme spolu číslom päť a teraz už pracujeme na desine. Keď pôjde všetko ako má, v júni budeme krstiť album číslo desať na Topfeste a samozrejme aj v Maďarsku. Krstným otcom v Maďarsku bude známy hudobník Ganxsta Zolee(člen skupiny Sex Action a skupiny Kartel). O kompiláciách písali aj na známom americkom portáli Top40-charts.

- Na deviatej sérii Radio Hits dostali medzi inými priestor aj dve také skupiny zo Slovenska, ktoré sa rozhodli štartovať v súťaži Eurovision Song Contest. Vieš si predstaviť, že by niektorá slovenská skupina trebárs aj maďarského pôvodu reprezentovala Maďarsko v takejto súťaži?
Pravdaže, všetko sa dá predstaviť. Keby si kapely neverili, nepodstúpili by túto cestu. Samozrejme maďarskí súťažiaci majú určite väčšie šance, veď sú doma. Tým nechcem povedať, že tú šancu naši nemali. Žiaľ, museli sa prihlásiť cez Maďarsko, nakoľko sa Slovensko na tejto súťaži posledných niekoľko rokov nezúčastňuje. Ja osobne som Gilotinu aj Mészáros Tomimu držal palce. Už aj tak som na nich veľmi hrdý, veď za týmito kapelami nestojí žiaden silný mecenáš tak ako ani za skupinou MadDogX. Ako som už spomínal, tam kde sme teraz, sme sa dostali len vlastnými silami a pokorou.

- Aké máš plány na tento rok, na akých festivaloch by si sa chcel zúčastniť?
Pravdaže mám plány aj ciele. Hlavný zámer je, aby chlapi hrali čo najviac. Na ktoré podujatie sa ich podarí umiestniť je takpovediac vedľajšie. Dôležité je to, aby ich počulo čo najviac ľudí a aby si ich tvorbu obľúbili. A čo je najdôležitejšie, Oni za cenu vstupného odovzdávajú publiku živé vystúpenia.

- Viackrát sme už spomínali, že si aj redaktorom rockového rádia MotorosHang. Ako si sa k tomu dostal a s akými interpretmi si už robil rozhovory?
Raz dávno som oslovil pána menom Sándor Imre, On v tom čase viedol v Budapešti rockový klub Gitár Pont Cafe. Mal som takú víziu o kultúrnej spolupráci, ktorá by zastrešovala skupiny, kluby, festivaly, médiá z oboch krajín. Týmto počinom by sme mohli vyvrátiť tvrdenia niektorých politikov o márnosti obojstrannej kultúrnej-hudobnej spolupráce medzi dvomi susediacimi národmi. Neskôr prišiel nápad, aby kapely nie len hrali, ale sa aj predstavili v médiách. Šéf rádia MotorosHang, Pick Róbert vôbec nebol proti a tak som dostal príležitosť uviesť a tlmočiť v programe niekoľko zahraničných skupín. Veľmi srdečne ma prijali aj v rádiu Best Of Rock FM , kde bol vtedajším šéfom pán Spanyol Tibor. Jemu som nesmierne vďačný za ústretovosť aj za možnosť ktorú dal mojim kapelám nie len v rádiu ale aj na festivaloch jeho rádia. Spolupracujem aj s inými rádiami, Rockvilág, MR2 a iné. V mojom programe som predstavil viac skupín aj zo Slovenska, viacerí z týchto uvedených vôbec nevedeli po maďarsky : Grexabat-Marian Greksa, Henry Tóth, Metropolis-Jimi Cimbala, Bank Of Joe, Flashback, JS-Ystem, Mészáros Tamás, Revoltage, Aces, Konflikt, Stripless, Poison Candy, Persona Grata, Aylen´s Fall, Zakázaný Prístup, Ewelin, D-Blues Band, Nautilus, Ginger z CZ, Koblížci z CZ, Easy z A, Expand z D, samozrejme MadDogX, Gilotin a mnoho ďalších. Tak isto sme uviedli niekoľko maďarských rockerov u nás na Slovensku napríklad v rádiu Patria a to hlavne vďaka kamarátovi Puha Józsefovi. Aj touto formou sa pokúšam robiť dobrú reklamu slovenskej kultúre v zahraničí.

- Tak viem že je jeden rockový klub v Budapešti, kam často vozíš skupiny zo Slovenska.
Áno. Už som hovoril o tom ako vznikla táto spolupráca. V tom čase ako hosť vystupovala moja kapela MadDogX s veľmi slávnou maďarskou metalovou formáciou Stress. Na narodeninovej párty speváka kapely Stress, Tibora Lőrinca. Toto podujatie nakrúcal môj kamarát Róbert Muszka, moje pozvanie prijal aj redaktor rádia Patria z Bratislavy, Lacza Gergely, ktorému som dohodol mnoho rozhovorov s takými velikánmi ako napríklad basgitarista taktiež slávnej maďarskej skupiny Piramis. Žiaľ, ďalší pozvaný redaktor rádia Patria József Puha nemohol prísť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Ako som už bol spomenul, spolupracujem aj s ďalšími klubmí. Route66 Baráti klub, ktorého majiteľom je Nokta Lajos, alias Bátyus Seagal. Taktiež s vynoveným klubom Gitár Pont Cafe s novouvedúcou pani Bozsó Anett. Vrátim sa do klubu Route66, 7.marca sme tam krstili nový album mojej kapely Gilotin. Krstnými otcami boli už spomínaný Som Lajos zo skupiny Piramis a majiteľ exkluzívneho časopisu Lemezbörze...plusz pán Csabai Mátyás. Na túto zaujímavú akciu som pozval mnoho iných priateľov. Spomenul by som aspoň niektorých : Z Prahy to boli Lukáš Fousek a Marko Rybka, z USA sa práve vrátil Milan Špaňo. V tento deň sa nám podarilo dohodnúť na cezhraničnej spolupráci, ktorá sa týka českej talentovej súťaže Skutečná Liga. prítomní novinári a fotografi (Telek Lajos a Peter Hižňan) zdokumentovali tento pre nás pamätný deň. Na túto súťaž sa môžu prihlásiť len na živo hrajúce rockové kapely. Snžíme sa o rozbeh tejto súťaže na Slovensku v Poľsku aj v Maďarsku. Hlavný stan zostane v Prahe. Do hlavného kola sa dostanú kapely umiestnené na prvých troch miestach v národných predkolách. Práva na túto súťaž pre Slovensko som dostal ja, maďarskí majitelia budú Nokta Lajos, Sándor Imre a Soós László. Už len musíme dotiahnuť právne kroky a hor sa do súťaženia. Rockové kapely na Slovensku, chystajte sa.

- Komu ďakuješ túto Tvoju lásku a vášeň pre hudbu?
Hlavne môjmu starému otcovi z maminej strany. Veľmi často hrával na ústnu harmoniku počas dlhých zimných večerov a pamätám si, že mu k tomu spievala stará mama, ktorá žiaľ v novembri 2013 zomrela vo veku 93 rokov. Veľmi rád som bol s nimi, boli to nádherné časy, cítil som sa s nimi nesmierne dobre. Vždy to boli veselé chvíľky. Starý otec zomrel veľmi skoro. V roku 1981 ako 70 ročný. Veľmi veľmi mi moji starí rodičia chýbajú ako aj moji starkí z otcovej strany. Oni ma žiaľ opustili ešte skôr, taktiež mali radi hudbu a zábavu. Strašne som ich všetkých ľúbil.

- V rodine máte ďalšieho umelca, ktorý nielen spieva, ale aj hrá na viaceré hudobné nástroje, komponuje hudbu. Aj ty sa venuješ nejakému nástroju?
Hlavne niekedy skúšam zahrať na nervy mojej manželky. :) Nie vždy s úspechom. Radšej budem hovoriť vážne. Z viacerých strán nás osud obdaril hudobným cítením. Aj moja manželka Adelaida je našťastie milovníčkou rockovej hudby. Dokonca ovláda hru na klavír. Jej otecko spolu so svojim bratom hrali v mladosti v skupine so zameraním na žáner dixieland. Dokonca svokor aj maľoval, má množstvo obrazov, takže aj takáto forma umenia nám nie je cudzia. Aj jej mamička mala rada hudbu a milovala tanec. Ale vrátim sa k Tvojej položenej otázke, ktorá sa týkala Špaňo Milana. Do základnej školy aj do gymnázia chodil v Štúrove. Vysokoškolské roky strávil v Bratislave. Obrátil sa vo viacerých skupinách a je pravda, že hrá na viacero nástrojov. Pracoval na svojej tvorbe vo viacerých hudobných štúdiách od Miami po Los Angeles s takými hviezdnymi zvukármi ako je napríklad Chris Brooke. Spolupracoval a spolupracuje s množstvom domácich aj zahraničných hudobníkov. Spomeniem aspoň niekoľko domácich : Henry Tóth, Marian Greksa, Elán, Andrej Turok, Tomi Popovič, Patrik Vrbovský, Petr Janda, Karel Gott, Dušan Hlaváček, Pavol Hammel, Martin Karvaš, Peter Lipa, Palo Habera, Paľo Drapák, Marcel Palonder, Ivana Christová, Patrícia Vitteková, Tina, Love4Money, Vanilla Club a iní. Pracoval aj v takých štúdiách ako sú studio Propast v Prahe, Tom Tom stúdió v Budapešti, sám vlastní nahrávacie štúdio Ebony v Bratislave. Vo svojom portfóliu vlastné cca 80 piesní vlastnej tvorby. myslím si, že každý na Slovensku pozná ním naspievaný obrovský hit My na to máme, ktorý zľudovel pod názvom Nech Bože dá. Je to oficiálna hymna slovenskej hokejovej reprezentácie. Tento nosič vydal na vlastné náklady a venoval hokejovej reprezentácii a slovenskému športu zdarma. Ako štúrovský rodák robí dobrú reklamu svojmu rodnému mestu aj svojej krajine vo svete, o čo sa samozrejme snažím aj ja.

- Tak som informovaný, že máš aj dvoch synov. Aj u nich objavuješ náklonnosť k hudbe, alebo sa venujú inej záľube?
Mám viac detí, no umeniu sa venujú len dvaja z nich. Starší Patrik fotografuje a bol bubenikom v jednej levickej kapele, mladší René hrá na gitaru len tak pre vlastné potešenie a kreslí karikatúry. Mal už niekoľko samostatných výstav doma i za hranicami, predstavil sa aj v Slovenskej televízii, dokonca mali chalani aj spoločnú výstavu fotografií a karikatúr v Leviciach. Na moju veľkú radosť obaja milujú hudbu a umenie.

- Ďakujem Ti za rozhovor.
Aj ja Ti veľmi pekne ďakujem.

redaktor: Lajos Telek, použité fotky pochádzajú z archívu Jána Špaňa