- Sme traja bratia Zoltán, Július a Jano. Naše prvé meno bolo 3+1 kde sme hrali s bratrancom, Kapela vznikla v roku 1975 v Srbskom Jermenovci. V roku 1983 dostala názov 3+2, keď sa knám v Temeríne pridal klávesák. Áno, viem že mám trochu smiešne meno, ale meno si človek nevyberá, rovanko ani príbuzných... V obci Bugyi sme dokonca vystupovali a som aj jej čestným občanom. Smiech.

- Ako je podla Vás možné, že na Vašej muzike sa zabáva dnešná mládež a študenti, hoci pesničky majú viac ako 30 rokov...

- Možno preto, lebo sme autentickí - zostali sme pri našej hudbe, nekopírovali zahraničné štýlov. Našim pesničkám, rovnako i našim emóciám rozumejú, melódie nestarnú - spievajú si ich spolu s nami...

- V Srbsku patria turbo-folkoví speváci medzi veľké hviezdy, je to podobné podľa Vás aj v iných krajinách?

- Podľa mňa áno, svedčí o tom počet predaných nosičov s naśimi nahrávkami v Rumunsku, Maďarsku a aj u vás na Slovensku.

- Bolo obdobie keď skupina úplne zmizla, nevystupovali ste a nekoncetovali. Boli ste na čiernej listine, alebo to malo inú príčinu? Čo ste vtedy robvili, čím ste sa živili?

- Keď v Juhoslávií vypukla vojna od roku 1991 až do roku 1999, krajina bola prakticky uzatvorená a izolovaná od sveta. Ale znova koncertujeme od 1999 a sme k dispozícii pre slovenské, maďarské i zahraničné publikum.

- Ako ovplyvnila kapelu balkánska kríza?

- Môj brat Július bojoval na chorvátskom fronte vo vojne. Preto sme istý čas nehrali, vyradilo nás to z trhu. Tento čas sme pre ľudí hrávali občas v pozemných bunkroch, s našimi piesňami si matky, otcovia, manželky, deti a rodiny rozlúčili s padlými, oplakávali príbuzných a rodiných príslušníkov. Hrali sme a padali slzy. Cez vojnu vedeli byť naše piesne i smutné.

- Čo by ste odkázali tým muzikantom ktorý kritizujú vašu hudbu a piesne?

- Asi toľko, nech si kúpia naše najnovšie CD-čko na na ktorom účunkujú tí najlepší srbskí muzikanti. Príliš sa kritikmi nezaoberám, nech si myslia čo chcú.

- A ako sa dá so zábavnou hudbou udrzať desaťročia na vrchole?

- Keď výjdeš na javisko a obecenstvo ťa má rád,  si jednoducho hviezda. Počty predaných nosičov svedčia o obľube u publika. Na našich koncertoch spievajú diváci spolu s nami a tie pocity a emócie sa podla mňa ani nedajú vyjadriť slovami, keď ťisícky ľudí s nami spievajú a po pesničke nasleduje frenetický potlesk. Vtedy vravievam synovi že v dnešnej dobe TV vyrába účinkujúcich Megastár  a Superstár ktorí síce vedia spievať, ale muzikantom sa musíš narodiť a mať to v krvi.

- Pred pár rokmi som položil otázku lídrovi kapely Senzus Dušanovi Hergottovi, či je zábavná hudba umenie, alebo len remeselná produkcia pre publikum. A teraz by som sa chcel tú istú otázku opýtať aj od Vás.

- Je to zaujímavá otázka, a sám som zvedavý na odpove´d dotyčného pána. Isté je, že naša muzika nie je Beethoven alebo Mozart, ale estráda určená na zábavu. A zabávať ľudí je umenie.

- Dušan vtedy povedal, že práve o tom sníva každá kapela či spevák, aby sa ľu´dom páčila ich produkcia, kupovali si lístky na koncerty...

- Na ktorú pieseň ste pyšní a či existuje pesníčka za ktorú sa naopak hanbíte a nezahrali by ste ju už viac v žiadnom prípade?

- Naše piesne ako Kicsiny falum „Dedinka moja”, Sárgul már a Kukoricaszár „Žltne už kukuričná stonka“ alebo Halvány őszi rózsa „Jemná jesenná ruža“ sú doteraz mojimi srdcovými záležitosťami, a nehanbíme sa za žiadnu našu pesničku. Piesne sú ako deti, sme ich rodičia.

- Vaša hudba sa skladá z viacerých verzií - svadobná, zábavná - ak sa k tomu pridajú gitarové pagáče, vzniká nový śtýl - "svadobný rock"?

- Tajomstvom našej hudby je asi v úprimnosti, v láske k publiku, ktoré sa nedá oklamať playbackom. Všade a vždy sme vystupovali na živo, podla mňa playback je niečo, ako keď kačica otvára zobák.

- Ako sa rodia slágre 3+2 skupiny. Píšete texty na hotové melódie, alebo je tomu naopak?

- 90% percent piesní sú prevzaté skladby, pri ostatných sme na text napísali hudbu.

- A čo je to za pesničku, v ktorej sa odhaľujú  tajomstvá ženských kombinačiek pod Margitiným mostom?

- Toto sme my nevymysleli, je to tak v originálnom texte, my sme ju len prevzali do svojho repertoáru. Pesničku som objavil v amatérskom divadle v Temeríne, kde ju spievali herci. Dostal som od nich pásku, kde ju hrala svadobná kapela, my sme ju trochu oprášili, dostala nový župan, hudobne sme ju prepísali na náš štýl, aby nevyčnievala z nášho repertoáru. Ke´d sme ju hrali prvýkrát, sami sme boli prekvapený nad jej úspechom...

- Kto je vašim hudobným idolom a kto vašu muziku najviac inšpiroval?

- Keď som bol mladý mal som rád Beatles a Rolling Stones, predtým sme hrávali takúto muziku. Nápad sa zrodil v hlave môjho otca - reku prečo by sme nemohli hrať svadobnú muziku, úspech ako rocková kapela sme nemali. Mám rád aj cigánsku hudbu - Lakatosa a Horváth Pistu.

- Počúvaťe vo svojom voľnom čase svadobný rock alebo ste zvykli počúvať aj inú hudbu?

- Počúvame aj inú hudbu, môj syn napr. vážnu hudbu. Iná vec je biznis a iná vec voľný čas. Relaxujem na Chick Korea, Shadows, Lee Return a podobných.

- Dočkáme sa digitálneho remasteringu originálnych albumov?

- Už ich máme, len sa zatiaľ nedostali do obchodov, verím že i tomu príde čas.

- Členovia kapely už dosiahli určitú vekovú kategóriu, z toho vyplýva moja daľšia otázka - dokedy sa dá v tomto pokračovať?

- Kým nám zdravie slúži a nebeské kráľovstvo nás neprivolá, budeme hrať, zabávať a rozdávať radosť.
Verím tomu, že v hudobnom kalendári skupiny 3+2 sa do konca decembra objavia ďalšie obce z naśeho i susedných regiónov...

Ďakujem za rozhovor Telek Lajos.
Foto archív Telek Lajos