---

Zemedelské múzeum v Bratislave
Slovenské poľnohospodárske múzeum bolo založené 23.10.1922 rozhodnutím Zemedelskej rady pre Slovensko. Vtedy vznikol aj šesťčlenný prípravný výbor, ktorý sa podujal vypracovať scenáre plánovaných expozícií, získavať do nich exponáty a nájsť pre múzeum vhodné priestory. Tento výbor sa neskôr pretvoril na kuratórium múzea a jeho prvými členmi boli predseda Dr. Pavel Blaho, pokladník Pavel Hutta, Július Gašperík, Fedor Houdek, Anton Štefánek, Dr. Ludevít Okánik, arch. Dušan Jurkovič, K.A. Medvecký, Pavel Socháň, Anton Václavík a Jozef Babánek. Dohodlo sa, že múzeum bude pobočkou celoštátneho Československého zemédélského múzea a bude pod správou ministerstva poľnohospodárstva. Výstavba budovy múzea prebiehala v rokoch 1924-1928 pod vedením architekta Michala Milana Harminca a staviteľa V. Nekvasila na Vajanského nábreží v Bratislave. Budova je trojposchodová so suterénom a podkrovím, pre výstavné účely bolo vyhradené druhé a tretie poschodie. V súčasnosti tam sídli Slovenské národné múzeum. Prvou výstavou, ktorá sa v ešte nedokončenej budove uskutočnila a dala základ mnohým expozíciám v budúcnosti, bola Výstava slovenských žúp 21.8.-12.9.1927. V rámci tejto expozície sa vystavovali najmä poľnohospodárske exponáty ako pluhy, úle či predmety na spracovanie priadnych rastlín. Múzeum bolo slávnostne otvorené 4. mája 1930 pod názvom Zemedelské múzeum v Bratislave. Otvorenie sa uskutočnilo za účasti zástupcov vlády, krajinského úradu, poľnohospodárskych orgánov a mnohých občanov. Vtedajšie príslušné úrady totiž kládli na múzeum veľký dôraz a jeho činnosti prejavovali porozumenie. Najväčším podporovateľom múzea bol minister orby Dr. Milan Hodža, ktorý na otvorení predniesol slávnostný prejav. Táto slávnosť bola v priamom prenose vysielaná aj v rozhlase.


Ako vyzerali expozície
Muzeálne zbierky boli inštalované v 14 sálach na ploche 1785 m2. Prvé tri siene boli venované prírodným pomerom a rastlinnej výrobe.
I. Prvá sieň sa skladala z oddelení Pôdoznalectva, ktoré obsahovalo ukážky typov pôd, prístroje na mechanické rozbory pôdy a pôdoznalecké mapy; Agrometeorológie, vystavujúceho zariadenie agrometeorologickej stanice; Agrogeológie, vystavujúceho zbierku pôdotvorných hornín; Výživy rastlín, obsahujúceho zbierku umelých hnojív rôzne obrazy i modely; Obilovín, predstavujúceho botanické zbierky obilnín; Okopanín so zbierkou odrôd zemiakov a cukrovej repy a Chorôb rastlín s ukážkami chorôb a prostriedkov na ochranu rastlín.
II. Druhá sieň obsahovala oddelenia Pestovania tabaku; Lúk, tráv a pasienkov; Pestovania kukurice a Liečivých rastlín, ktoré vystavovali rôzne mapy a zbierky vzoriek z danej oblasti.
III. V tretej sieni sa nachádzalo oddelenie Ovocinárstva a Zeleninárstva, v ktorých bolo možné nájsť modely, obrázky a nástroje na spracovanie ovocia a zeleniny. V ďalšom oddelení Vinohradníctva boli vystavené mapy viníc a modely vinohradníckych nástrojov.
IV. Štvrtá sieň sa venovala zoológii s modelmi zvierat a vtákov rozdelených do skupín.
V. Piata, šiesta a siedma sieň sa venovali lesníctvu. V piatej sieni bolo oddelenie Lovectva a kynológie s vypchanými zvieratami, parohami, diorámami a rôznymi modelmi.
VI. Šiesta sieň obsahovala oddelenia Ťažba a doprava s modelmi a fotografiami rôznych spôsobov ťažby a dopravy dreva, Lesná výroba s rôznymi mapami, modelmi a zbierkou drevín, Ochrana lesa s ukážkami škodlivého hmyzu a húb.
VII. Siedma sieň mala oddelenia Pestovania lesa, v ktorom boli vystavené zbierky semien, šišiek, sejacích nástrojov, herbár drevín, zbierka húb a hornín; Spracovania dreva s modelmi nástrojov na spracovanie dreva, výrobkami z dreva a modelom horárskeho domu; Lesníckej osvety s obrázkami a fotografiami zo života lesníckeho školstva na Slovensku.
VIII. Ôsma sieň sa venovala poľnohospodárskej technike. V oddeleniach Úpravy tokov, Agrárnych operácií, Odvodňovania a zavodňovania, Zásobovania vodou, Hradenia bystrín a Hospodárskych strojov boli vystavené väčšinou modely poľnohospodárskych nástrojov, stavieb a postupov.
IX. Deviata a desiata sieň sa zaoberali živočíšnou výrobou. Deviata sieň pozostávala z oddelení Chov rožného statku a Chov koni obsahujúcich modely zvierat a štatistické mapy
X. Desiata sieň pokračovala oddeleniami Chov ošípaných, Chov oviec, Chov ostatných zvierat. Výživa domácich zvierat, Konzervovanie zeleného krmu a Hygiena maštale. Vystavovali najmä modely, fotografie diapozitívy a rôzne plány. Nasledujúce tri siene sa zaoberali národopisom (etnografiou).
XI. V    jedenástej sieni boli oddelenia Maľby a nábytok, Výrobky z kože, kovu a slamy a Formy drevené a s kovom kombinované.
XII. Dvanásta sieň pozostávala z oddelení Textílií, Keramiky a Výrobkov z dreva.
XIII. Trinásta sieň dopĺňala oddelenie Textílií. Posledná sieň niesla názov Retrospektíva zemedelskej práce a predstavovala vývoj jednotlivých odvetví poľnohospodárskej výroby. Skladala sa z oddelení Orebné náradie, Drobné hospodárske náradie, Spracovanie lanu. Mliekárstvo a salašníctvo, Chov domácich zvierat, Spracovanie obilia, Včelárstvo.
V    nich bolo vystavené príslušné náradie, modely budov aj literatúra.

V tomto období svojej existencie malo múzeum len štyroch stálych zamestnancov, a to jedného odborného zamestnanca, najprv vo funkcii asistenta, potom správcu; jednu kancelársko-účtovnícku silu, jedného stolára a jedného strojníka - kuriča. Väčšina prác sa vykonávala za pomoci brigádnikov a externých pracovníkov. Zbierky múzea boli prístupné každý deň vrátane nedele, vstupné bolo 1 Kč. Priemerne navštívilo múzeum 25 000 návštevníkov ročne. Od roku 1929 do r. 1955 sa v budove múzea konalo 154 výstav, ktoré navštívilo 678 264 návštevníkov. Okrem toho navštívilo zbierky múzea 412 830 návštevníkov.
Chod múzea výrazne narušili udalosti súvisiace s II. svetovou vojnou. Vznikali plány múzeum vysťahovať a v jeho budove umiestniť Slovenský snem, ktorý aj v slávnostnej sieni múzea niekoľkokrát zasadal. Nakoniec sa musela uvoľniť iba polovica budovy pre potreby Ministerstva zahraničia. Hoci si tak múzeum zachovalo svoje sídlo, nakoniec prišlo o svoju samostatnosť. 12.6.1940 bolo totiž zlúčené so Slovenským vlastivedným múzeom a Lesníckym múzeom a vytvorilo sa tak Slovenské múzeum v Bratislave. Poľnohospodárstvo tu splynulo do jedného odboru s lesníctvom a ľudovou tvorbou. Najväčšia katastrofa však prišla až v roku 1944. Budova múzea bola dvakrát, v júni a v októbri, ťažko zasiahnutá bombardovaním a v nasledujúcom roku podpálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Bola zničená takmer celá budova a množstvo exponátov, z toho 1026 poľnohospodárskych. Po vojne bolo múzeum znova opravené a v rokoch 1948-1951 boli rekonštruované poľnohospodárske expozície. V roku 1954 však bolo Slovenské múzeum zmenené na celoslovenské múzeum vlastivedného charakteru a z titulu zmeny náplne múzea sa demontovali poľnohospodárske expozície. Tým prestalo de facto fungovať poľnohospodárske múzejníctvo na Slovensku, a to až do roku 1960. Poľnohospodárske zbierky a príslušná odborná knižnica sa neskôr odovzdali do Poľnohospodárskeho múzea v Nitre.

Poľnohospodárske múzeum v Nitre
Poľnohospodárske múzejníctvo na Slovensku sa obnovilo od 1.1.1960 zriadením Poľnohospodárskeho múzea v Nitre z rozhodnutia Povereníctva školstva. V Nitre už predtým fungovalo poľnohospodárske oddelenie Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach a práve na jeho základoch, spolu s delimitovaním poľnohospodárskych zbierok a príslušnej knižnice Slovenského múzea, vzniklo Poľnohospodárske múzeum. Pred ním stála úloha získania priestorov a personálneho obsadenia, keďže budova a pracovníci pôvodného Zemédélského múzea sa nestali súčasťou nového pracoviska. Za sídlo bol múzeu pridelený bývalý františkánsky kláštor na Hradnej (neskôr Samovej) ulici, ale v nasledujúcom období podstúpilo ešte niekoľko delimitácií spojených so zmenou sídla a názvu múzea.
Riaditeľom múzea sa stal Ing. Štefan Rajnoha. Už v roku 1960 vypracoval organizačný poriadok a program práce múzea. Poľnohospodárske múzeum malo plniť predovšetkým dve základné úlohy, a to:
1.    Uskutočniť tematický výskum histórie vývoja poľnohospodárstva na Slovensku.
2.    Z výskumných materiálov vybudovať muzeálne expozície ako pravdivý obraz vývoja poľnohospodárstva na Slovensku.

Pri svojom obnovení malo múzeum tri organizačné úseky: Vedeckovýskumný, Úsek pre evidenciu a ochranu zbierok a Úsek hospodár-sko-technický a administratívny. Organizačné zloženie si vyžiadalo celý rad odborných pracovníkov z rôznych profesií. Títo pracovníci museli byť spočiatku riadne doškolení, ale aj sami vypracovať metodiky pre výskumnú prácu, vedeckú dokumentáciu a technológie pre konzervovanie. Dosiahli pritom takú úroveň, že v tomto období sa v múzeu zaškoľovali pracovníci iných múzeí a výskumných ústavov, napríklad v technológii konzervovania rastlín.

V    rámci úseku pre evidenciu a ochranu zbierok existovala aj Knižnica Poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Sústreďovala knihy z retrospektívnej odbornej poľnohospodárskej literatúry a dodnes ich poskytuje študujúcim v čitárni.

V    roku 1962 začalo múzeum vydávať vlastné periodikum- zborník múzea pod názvom Agrikultúra. Uverejňovali sa tu práce z dejín poľnohospodárstva a poľnohospodárskej muzeológie od popredných slovenských aj zahraničných odborníkov. Do roku 1991 vyšlo 23 čísel tohto zborníka, v náklade 500-1000 exemplárov. Ešte aj dnes je žiadaným študijným artiklom k dejinám slovenského poľnohospodárstva. Okrem Agrikultúry vydalo múzeum aj mnohé iné publikácie k dejinám poľnohospodárstva. Hneď v súvislosti so znovuobnovením múzea v roku 1960 vyšiel Program Poľnohospodárskeho múzea spracovaný riaditeľom Štefanom Rajnohom. V roku 1964 vyšiel pod názvom Náuka o poľnohospodárstve Bernolákov prepis prednášok Mateja Pankla.

V    roku 1968 pripravil v múzeu Otmar Gergelyi výstavu Stará slovenská poľnohospodárska literatúra, k čomu zostavil aj Sprievodcu po výstave. V tom istom roku vyšla aj bibliografia poľnohospodárskej literatúry od Miloša Jurkoviča Slovenská poľnohospodárska bibliografia od najstarších čias do roku 1918. V roku 1970 nasledovala jubilejná brožúra Juraj Fándly-Samuel Tešedík. V roku 1981 vyšla krátka brožúra od Petra Čižmárika mapujúca dejiny múzea Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre. Pri príležitosti 60. výročia múzea pripravil riaditeľ múzea Jozef Vontorčík brožúru 60 rokov Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. V roku 1983 vyšiel zborník referátov zo spomienkovej slávnosti Daniel Gabriel Lichard (1812-1882) zostavený Annou Zeleňákovou.

V    tomto období múzeum úzko spolupracovalo s Vedeckou radou československého poľnohospodárskeho a lesníckeho múzejníctva, československou a Slovenskou akadémiou vied, najmä Spoločnosťou pre dejiny vied a techniky pri ČSAV. Organizovala sa tak široká sieť spolupracovníkov z rôznych výskumných a vedeckých ústavov na Slovensku, čo uľahčovalo odbornú prácu múzea. Obojstranne prospešná bola aj spolupráca s Vysokou školou poľnohospodárskou, výskumnými poľnohospodárskymi ústavmi a inými múzeami na Slovensku.

Múzeum vo svojich začiatkoch bojovalo okrem iného s nedostatkom zbierkových predmetov, preto sa v nasledujúcich desaťročiach sústredilo na činnosť v teréne, prieskumy spojené so zberom pamiatok po celom Slovensku. V tomto období na našich dedinách neustále klesal počet poľnohospodárskeho náradia a strojov, preto pracovníci múzea zachraňovali čo sa dalo. Najrozsiahlejší prieskum spojený so zberom sa uskutočnil v júli 1967 v zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara. Len za prvé desaťročie existencie múzea bolo pracovníkmi nazbieraných 4064 kusov zbierkových predmetov. Do poslednej delimitácie v roku 1978 už múzeum vlastnilo 14600 zbierkových predmetov, 33000 knižných jednotiek, 23000 negatívov, 130 poľnohospodárskych filmov a 4000 rukopisných materiálov.
Expozície Poľnohospodárskeho múzea v Nitre boli prvýkrát slávnostne otvorené 11. mája 1964. Išlo o expozíciu „Dejiny poľnohospodárskej výroby od roku 1848 až do súčasnosti", ktorá bola rozdelená do viacerých tematických okruhov. Libreto a scenár expozície vypracovali riaditeľ Ing. Štefan Rajnoha a PhDr. Vojtech Štibraný. V roku 1966 bola doplnená o expozíciu „Praveké a feudálne poľnohospodárstvo na Slovensku ", ktorá zachytávala vývoj poľnohospodárstva od neolitu až do 19. storočia. Jej scenár pripravil v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV PhDr. Otmar Gergelyi. V roku 1970 boli sprístupnené expozície „Produkcia obilnín v minulosti" a „Ovčiarstvo a salašníc-tvo", ktorých autorom bol nový riaditeľ múzea Ing. Jozef Vontorčík. V roku 1971 bola inštalovaná pôvodne neplánovaná expozícia „Spracovanie priadnych rastlín" pod vedením Ing. Milana Petráša. V roku 1972 nasledovala expozícia „Vinohradníctvo a vinárst\'o na Slovensku" od Ing. K. Podolákovej a v roku 1973 bolo sprístupnené lapidárium vo dvore múzea, ktoré esteticky riešilo vstup do expozícií, pod vedením Ing. Petráša. Poľnohospodárske expozície boli v roku 1974 preinštalované a otvorila sa tak nová expozícia „Poľnohospodárstvo od praveku do stredoveku", ktorej autorom bol PhDr. Gergelyi. Poslednými expozičnými počinmi v tomto období boli dve expozície pripravené k 60. výročiu múzea v roku 1982 „60 rokov Slovenského poľnohospodárskeho múzea" a „Poľnohospodárstvo v starom umenŕ pod taktovkou Ing. Bereseckej a Ing. Petráša. Okrem týchto stálych expozícií sa počnúc rokom 1968 inštalovali aj krátkodobé tematické výstavy.

Návštevnosť múzea sa po počiatočnom poklese neustále zvyšovala, za prvé desaťročie si múzeum prezrelo priemerne 6000 návštevníkov ročne. Najväčšiu návštevnosť, takmer 18 000 návštevníkov ročne, múzeum dosiahlo v roku 1977.

Slovenské poľnohospodárske múzeum ako súčasť podniku Agrokomplex-Výstavníctvo
Spolupráca s Agrokomplexom začala už na výstave v roku 1974, keď múzeum pripravilo expozíciu zachytávajúcu vývoj poľnohospodárstva. V tomto období sa už v múzeu utvorilo oddelenie pre prípravu Slovenského poľnohospodárskeho skanzenu, ktorý mal byť súčasťou výstavného areálu.

V    roku 1978 bolo múzeum posledný krát delimitované a stalo sa súčasťou podniku Agrokomplex-Výstavníctvo, čo trvá dodnes. Múzeum tak získalo nové skladovacie a dielenské plochy, ktoré umožnili širší záber stvárnenia vývoja poľnohospodárstva.

V    tomto období sa už začalo s výstavbou skanzenu. Slávnostné položenie základného kameňa skanzenu pod názvom Technickej expozície Slovenského poľnohospodárskeho múzea v prírode sa uskutočnilo 2.septembra 1982 v rámci osláv 60. výročia múzea. Prvé objekty boli postavené v roku 1984. Pôvodný plán na vybudovanie 114 stavieb sa zredukoval na dosiaľ postavených 35, ktorých počet sa už bohužiaľ nezvýši. Nachádzajú sa tu väčšinou technologické objekty, drobné stavby a plochy drevín. Technológie v týchto objektoch sú funkčné a návštevník má možnosť zoznámiť sa s pôvodným postupom činností, ktoré sa v nich vykonávali. Objekty tu postavené sú vždy reprodukcie už existujúcich stavieb z rôznych obcí Slovenska doplnené funkčnými technológiami či dobovým zariadením. Nachádza sa tu škola z obce Divín, mliečnica z Čifár, pekáreň z Veľkého Bielu, pálenica z Moravského Lieskového, čistiareň osív z Rimavskej Seči, voštinársky záboj z Budikovian, valcový mlyn z Cakova a vodný mlyn z Frankovej, lisovne oleja zo Žirian a Nižného Lánca, stúpa na konope z Rimavskej Seči, vinohradnícky dom z Hontianskych Nemiec, valcha, včelíny a senníky z rôznych oblastí Slovenska.

Súčasťou skanzenu je aj Nitrianska poľná železnica. Predstavuje ju torzo úzkokoľajnej poľnej železnice s rozchodom 760 mm z okolia Želiezoviec. Táto slúžila na spojenie majerov z okolia Želiezoviec s cukrovarom a mlynom. Fungovala až do roku 1971. V roku 1984 bola časť jej pôvodne 64 km dlhej trate, výhybky a podvaly odstúpená múzeu, kde sa začal budovať prvý úsek trate Nitrianskej poľnej železnice. Okrem toho múzeum získalo kryté osobné vozne ktoré pôvodne premávali na trati Ružomberok - Korytnica a v neskoršom období aj železničnú točňu z Radošinej. Prvýkrát bola železnica spustená 23.8.1985 v rámci výstavy Agrokomplex. V roku 1986 sa trať rozšírila na okruh okolo skanzenu s dĺžkou 1,6 km. V roku 1990 pribudla trať spájajúca skanzen s centrom výstavného areálu s dĺžkou 1 km. V súčasnosti pohon železnice zabezpečujú tri parné rušne a jeden die-selektrický rušeň a na prepravu návštevníkov slúžia štyri vyhliadkové a dva kryté vozne. Súčasťou vozového parku sú zaujímavosti ako parný rušeň U 35.901 „Križko" zrekonštruovaný za pomoci doc. Ing. Ladislava Križana v r. 1990 či vozeň „Šaling" z Dobroče, ktorý premával počas SNP. Ročne sa na tejto najväčšej atrakcii múzea prevezú desaťtisíce návštevníkov.

Poslednou expozíciou, ktorá sa uskutočnila v bývalých priestoroch múzea na Samovej ulici, bola v marci roku 1984 pastierska expozícia „Pásli ovce valasi". Po roku 1989 sa múzeum presťahovalo do nových priestorov na Dlhej ulici v susedstve skanzenu, kde sídli dodnes. Tu boli nainštalované aj nové expozície na ploche až 7260 m2. V spolupráci s Archeologickým ústavom SAV pod vedením významného archeológa PhDr. Karola Pietu,CSc. vznikla expozícia najstaršie dejiny poľnohospodárstva". Otvorená bola v septembri 1995 a jej garantom bol neskorší riaditeľ múzea Ing. Marián Švikruha. Pri príležitosti 40. výročia znovuobnovenia múzea v Nitre boli v roku 1999 inštalované expozície „Zdrojov hnacej sily v poľnohospodárstve", „Sejby a zberu obilia" a ,Mlotby", ktorých autrmi sú Ing. Vontorčík a Ing. Waclaw Gidaszewski a expozícia „Poľnohospodárske letectvo na Slovensku " od Ing. Vontorčíka. V roku 2002 pri príležitosti 80. výročia múzea vznikli expozície „Ochrana roľníckych sídiel pred požiarom " od Ing. Švikruhu a „Spracovateľskýpriemysel a remeslá" od kolektívu autorov Ing. Gidaszewského, Mgr. Evy Kollárovej, Ing. Petra Majnu, Ing. Švikruhu a Ing. Vontorčíka, ktorá však bola oficiálne otvorená až v auguste 2003. Bývalá expozícia „Poľnohospodárske motívy v starom umení" z predchádzajúceho sídla múzea sa viackrát zúčastnila rôznych výstav a od roku 2003 je nainštalovaná v Salóne múzeí. Do roku 2010 bola v priestoroch vrátnice múzea inštalovaná aj expozícia keramiky reštaurátora Jozefa Kalinu, ktorej autorkou bola Mgr. Kollárova. K už neexistujúcim expozíciám patrí aj „Vedecká hračka " od Ing. Evy Bajlovej v priestoroch školy z roku 2002.

Okrem týchto expozícií v krytých výstavných sálach sa v exteriéri múzea zachovala aj agroexpozícia Vinohradu z roku 1995 .ktorej tvorcom je Ing. Švikruha. V súčasnosti sa postupne utvára aj zooexpozícia pod názvom Hospodársky dvor, ktorá je plynulou súčasťou skanzenu. Jej iniciátorom je súčasný riaditeľ Ing. Jozef Bučka. Vydavateľská činnosť múzea bola v tomto období veľmi bohatá. Okrem pokračovania vo vydávaní periodika Agrikultúra bolo vydaných množstvo ďalších neperiodických publikácií. V roku 1984 spracoval pracovník múzea Milan Petráš štúdiu o poľnohospodárskom rukopise Mateja Bela Matej Bel o poľnohospodárstve. V roku 1986 to bola štúdia o programe roľníckej politiky KSČ Nitriansky program taktiež od Milana Petráša. V roku 1990 vyšiel vo formáte novín Chýrnik Poľnohospodárskeho technického múzea v Nitre opisujúci jednotlivé expozície skanzenu. V súvislosti so skanzenom existujú aj brožúry v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku opisujúce históriu a funkciu jednotlivých objektov skanzenu. V roku 1995 sa v múzeu uskutočnila medzinárodná konferencia poľnohospodárskych múzeí, k čomu vyšiel aj zborník CIMA XI. The international conference of Agricultural mu-seums zostavený riaditeľom Jozefom Vontorčíkom.

V roku 1997 vyšla dosiaľ najväčšia publikácia mapujúca históriu múzea Slovenské poľnohospodárske múzeum 1922-1997 zostavená Jozefom Vontorčíkom a Branislavom Pavelkom. Bola opäť vydaná aj pri jubileu múzea v roku 2002. V novembri 1998 sa uskutočnila medzinárodná konferencia o agroexpozíciách, z ktorej vyšiel aj zborník Agroexpozície v múzeách pod otvoreným nebom zostavený opäť Jozefom Vontorčíkom. V roku 2004 vydalo múzeum biografiu významného poľnohospodára Život a dielo Miloslava Molocha od jeho syna Milana Malocha. O rok neskôr vyšlo v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou ďalšie životopisné dielo Spomienky na profesora Groma od Jozefa Rekoša. Okrem týchto najdôležitejších diel vyšlo v tomto období niekolko menších príležitostných brožúr.
Odborná a akvizičná činnosť múzea pokračovala v tomto období na vysokej úrovni. Výsledkom toho je v súčasnosti sa v múzeu nachádzajúcich vyše 29 000 zbierkových predmetov a vyše 43 000 knižných jednotiek. Od roku 2010 sa vykonáva ich evidencia elektronicky v systéme Bach-Promuzeum. V súčasnosti nastáva v živote múzeí nové obdobie, keď sa prestávajú orientovať na stabilné „kamenné" expozície, ale snažia sa byť viac interaktívne. V týchto líniách ide aj Slovenské poľnohospodárske múzeum, keď sa sústreďuje najmä na krátkodobé výstavy a prezentačné aktivity čerpajúce z kalendárnych a výročných zvykov, zamerané najmä na návštevníkov z radov predškolskej a školskej mládeže. Múzeum zvýšilo podiel prezentačných podujatí organizovaných mimo svojho sídla a rozšírilo svoju účasť na veľtrhoch a výstavách organizovaných na pôde Agrokomplexu. Výstavy múzea neboli len statické, ale hýrili zaujímavými živými ukážkami. K najobľúbenejším akciám patrili: Staviame my máje, Noc v múzeu, Traktorparáda, Tradičné senobranie, Dni európskeho kultúrneho dedičstva a Mikulášsky vlak. Tieto aktivity múzea sa prejavili v každoročne zvyšujúcej sa návštevnosti múzea, ktorá sa ustálila na počte vyše 25 000 návštevníkov.

---

Významné osobnosti z dejín múzea


Ing. Miloš Jurkovič
Prvým správcom Zemédélského múzea v Bratislave bol Ing. Miloš Jurkovič, po zlúčení do Slovenského múzea sa stal jeho riaditeľom. Miloš Jurkovič sa narodil 30.7.1900 v Kráľovej pri Modre v rodine evanjelického farára a osvetového pracovníka Vladimíra Jurkoviča. Bol pravnukom slávneho Samuela Jurkoviča, národného buditeľa a priekopníka v zakladaní
spolkov a družstiev. Po štúdiách na Vysokej škole technickej v Prahe sa stal poľnohospodárskym inžinierom. Jeho národné povedomie, vštepované rodinnou výchovou, sa tu prejavilo členstvom v známom študentskom spolku Detvan, v ktorom sa stal tajomníkom. Prípravou na jeho budúce poslanie sa stalo pôsobenie v Zemedelskom múzeu v Prahe, kde získal odbornú prax pod vedením profesora Dr. Josefa Kazimoura. Vtedy podnikal študijné cesty do všetkých významných poľnohospodárskych múzeí v Európe, z ktorých poznatky potom mohol využiť pri vytváraní Zemédélského múzea v Bratislave. Tu sa venoval najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. Po zlúčení do Slovenského múzea sa stal jeho riaditeľom a v tejto funkcii vytrval do jeho reorganizácie v roku 1955. Popritom bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Rozvíjal značnú publikačnú činnosť pozostávajúcu zo správ o činnosti múzeí, výskumu dejín poľnohospodárskej osvety a najmä z bibliografických prác. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na Filozofickej fakulte UK. Aj po odchode do dôchodku sa aktívne činil pri znovuzakladaní Poľnohospodárskeho múzea v Nitre, bol členom jeho vedeckej rady a predsedom redakčnej rady zborníka Agrikultúra. Zomrel 13. decembra 1987. Kedže bol dlhoročným riaditeľom, jediným odborným pracovníkom a v podstate tvorcom Zemedelského múzea v Bratislave, môžeme s čistým svedomím povedať, že toto múzeum zosobňoval.

---

PhDr. Otmar Gergelyi (1919-1995)
Pracoval v múzeu od roku 1965 do roku 1979 ako historik. Pôvodne vyštudoval kombináciu dejepis-nemčina a dlhé roky pôsobil ako archivár, ale bol všestranným znalcom a vypracoval sa na odborníka v mnohých odvetviach. Do múzea získal stovky cenných predmetov, pripravil množstvo expozícií, ale najcennejšie boli jeho vedeckovýskumné práce. Venoval sa najmä dejinám výroby poľnohospodárskych strojov a náradia, činnosti poľnohospodárskych spolkov a biografiám významných poľnohospodárskych osobností. Pozornosť zameral aj na dejiny Nitry a okolia, hospodárske dejiny Slovenska a historické charakteristiky obcí. Bol vedeckým spolure-daktorom a neúnavným prispievateľom do múzejného periodika Agri-kultúry. Jeho činnosť pomohla budovať obnovené múzeum a zaslúžil sa o jeho vzrastajúcu úroveň.

---

Ing. Štefan Rajnoha
Bol prvým riaditeľom Poľnohospodárskeho múzea v Nitre, od roku 1960 do roku 1967. Absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. S jeho osobou je spojené znovuobnove-nie múzea, má veľké zásluhy na získaní a renovácii priestorov pre múzeum. Je autorom Programu Poľnohospodárskeho múzea, organizačnej schémy a scenárov prvých expozícií. Ako odborný pracovník viedol oddelenie pestovania rastlín. V odbornej práci sa zameriaval na spracovanie vývoja poľnohospodárskej techniky. Po odchode z múzea vyštudoval Karlovu univerzitu v Prahe.

---

 

Ing. Jozef Vontorčík, CSc. (1937-)
Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku a pôvodne pracoval ako zootechnik. Od roku 1965 pracoval v múzeu ako odborný pracovník a v roku 1967 vystriedal na poste riaditeľa Ing. Rajnohu. Zapojil sa do budovania zbierkového fondu, zúčastnil sa viacerých záchranných zberov predmetov. Je podpísaný pod množstvom expozícií a výstav, nielen v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zaoberal najmä chovom hovädzieho dobytka, merinových oviec a včelárstvom. Bol predsedom poľnohospodárskej sekcie Spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV, členom predsedníctva AIMA (Medzinárodnej asociácie poľnohospodárskych múzeí), členom niekolkých vedeckých rád, externým pedagógom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite a samozrejme aj členom Redakčnej rady zborníka Agrikultúra, do ktorej bol činorodým prispievateľom. Inicioval výučbu muzeológie na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, pri ktorej sa snažil o tesnú spoluprácu s múzeom. V múzeu pôsobil do roku 2004.

---

Ing. Milan Petráš, CSc. (1941-)
Pôvodne vyštudoval Agronomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej a dlhé roky pracoval v tomto odbore. Do múzea sa dostal v roku 1970 a pracoval v ňom do roku 1990 ako vedúci dejín, neskôr zástupca riaditeľa. Je autorom mnohých expozícií, výstav a taktiež vedeckých prác z dejín poľnohospodárstva. Bol členom Redakčnej rady zborníka Agrikultúra. Neoceniteľné sú jeho zásluhy pri budovaní knižnice. Svojou odbornosťou a pedantnou prácou značne pozdvihoval úroveň múzea.