Úvod
Medzi neodmysliteľnú súčasť štúdia regionálnej a miestnej histórie patrí nepochybne aj štúdium rodových fondov. V poslednom období v súvislosti so zmenami v nazeraní na históriu a s dopĺňaním poznatkov v oblastiach, ktorým sa doposiaľ nevenovala patričná pozornosť, vzrastá záujem aj o genealógiu.
Základným východiskom pre genealogické bádanie sú cirkevné matriky rôznych vierovyznaní, ktoré poskytujú najdôveryhodnejšie informácie o narodení, sobáši a úmrtí osôb. Popri matrikách pri zostavovaní genealógií šľachtických rodov dôležitým zdrojom informácií sú už spomenuté rodové fondy a
acta nobilita-ria, šľachtické spisy Nitrianskej župy. Tieto šľachtické spisy vznikli ako samostatne ukladané písomnosti. V kombinácii s hospodárskymi a daňovými súpismi z obcí a okresov majú svoju vysokú vypovedaciu hodnotu, dôveryhodnosť a využiteľnosť.
Pretože vyššie spomenuté evidencie boli svojho času vedené zodpovedne a dosť podrobne, dnes pre nás predstavujú dôležitý a jedinečný zdroj informácií. Dozvedáme sa z nich o povolaniach, bydlisku, ale aj príčinách úmrtí a pod.
Tvrdošovce boli od nepamäti cirkevným lénom a možno aj preto sa počas svojej dlhej histórie nemôžu pochváliť vlastným šľachtickým rodom. Zato zemiansky stav bol v obci vždy zastúpený v hojnom množstve. Dôkazy o tom nachádzame v súpisoch šľachty a zemanov už od polovice 17.storočia.
Prvý takýto súpis je doložený z roku 1640 a je v ňom uvedených deväť zástupcov zemianskeho stavu. V súpise z roku 1708 nachádzame nasledujúce štyri zemianske priezviská a v zozname z roku 1781 sú ďalší deviati zemania, pochádzajúci zo štyroch rôznych rodov. Pretože mnohé zemianske rody a rodiny sa časom z obce odsťahovali, schudobneli, vymreli, alebo sa na ne aj neprávom zabudlo, bolo by dobré pripomenúť si ich aspoň s odstupom času.
Rod Benke de Tardoskedd
Prvým zemianskym rodom, u ktorého dokázateľne vieme preukázať jeho pôvod aj erb, je rod Benke de Tardoskedd. Rod Benke pritom nepatril k starousadlíckym rodom obce. Zo 17.storočia poznáme mená iba dvoch príslušníkov rodu, ktorí preukázateľne bývali v obci a to: Marcusa Batha Benke a Caspera Benke. Do Nitrianskej župy sa rod prisťahoval pravdepodobne až začiatkom 17. storočia a jej predstavitelia boli hlavne vojaci. Dokazuje to aj ich jediný známy potomok, poľný maršal c. k. armády Adalbert Benke von Tardoskedd. Tento úspešný vojak sa aktívne zúčastnil 1.svetovej vojny ako veliteľ 51.Honvéd –Infantrie-Division, ktorej velil od 17.1. – 18.7.1918.
O jeho živote vieme len toľko, že sa určite dožil konca vojny a pravdepodobne zomrel v Rakúskej republike, kam sa rodina odsťahovala už koncom 18. storočia. Predok rodu bol povýšený do zemianskeho stavu a samotný erb rod získal najpravdepodobnejšie ešte počas tureckých vojen. Erb totiž pozostával z pelikána v žltom hniezde, v ktorom kŕmi svoje mladé. Nad erbom bolo ohnuté opancierované rameno s ohnutou žltou šabľou, na ktorom bola nastoknutá hlava Turka v turbane.
Nám sa ale zachoval odlišný erb rodu Benke de Tardoskedd. V modrom poli na zelenom podklade je na ňom vyobrazený červený jazdec na bielom koni. V pravej ruke drží meč, na ktorom je nastoknutá hlava Turka bez turbanu. Nad erbom je umiestnené ohnuté rameno držiace šabľu s nastoknutou hlavou Turka. Z vrchu helmy potom na jednej strane vystupujú a erb obklopujú červené a strieborné, na druhej strane modré a zlaté volány.
{jcomments on}