Ruská publicistka Júlia Latynina je redaktorkou denníka Novaya Gazeta. Niekoľkokrát sa za svoje komentáre stala terčom útokov. Má pravidelný sobotný program "Vstupný kód" v éteri opozičného rozhlasového kanála Echo Moskvy. Knižne publikuje o počiatkoch kresťansta a je hlasnou kritičkou hnutia proti klimatickým zmenám. Domnieva sa, že ide o antikapitalistické ľavičiarske hnutie, ktoré vzniklo na Západe ako reakcia na kolaps Sovietskeho Zväzu a stratu tradičnej ľavicovej agendy. K danej téme nedávno spracovala dva hodinové videodokumenty, obsahovo sčasti zhodné, v ktorých erudovane osvetľuje problémy zmeny klímy. V správaní sa klimatických aktivistov si všíma prvky náboženského fanatizmu.
V čase keď sa zápas proti zmene klímy stáva jednou z hlavných priorít Európskej Komisie je nanajvýš aktuálne si osvetliť podstatu sporov okolo klimatických zmien. Je minimálne podivné, ako mohol vzniknúť "politický konsenzus" o tejto téme bez toho, aby o nej prebehla poctivá diskusia.
Mnohí bojujeme proti klimatickým zmenám bez toho, aby sme poznali triviálne fakty. Napríklad tieto:
hrozbou pre našu civilizáciu boli v minulosti zmeny klímy vyvolané sopečnými erupciami, ktoré viedli k dobám ľadovým kvôli síre v atmosfére odrážajúcej slnečné lúče. CO2 hrozbou nikdy nebolo a v dávnych dobách ho bolo v atmosfére až 20 násobne viac než dnes
v predhistorickej dobe bola na póloch bujná vegetácia a dodnes tam po nej zostali zásoby uhlia a ropy.
napr. doba rímska bola oveľa teplejšia než súčasná a práve tým si možno vysvetliť ako mohli rímske légie pochodovať v sandáloch ma britských ostrovoch
CO2 uvoľnené spaľovaním fosílnych palív už raz kedysi dávno muselo byť v atmosfére, odkiaľ ho časom vegetácia "odobrala"
skleníkový efekt existuje, ale spolupôsobí s ďaľšími cyklickými zmenami klímy a v žiadnom prípade nie je ohrozením ľudstva. Naopak hromadenie odpadkov na súši a plastov v oceánoch ohrozeniami sú, ale ich príčinou nie je klíma, ale chudoba
ak sa neandertálci dokázali svojho času vysporiadať so zmenou klímy o 2 stupne Celsia, azda to dokážeme aj my
ľadovce topiace sa vo Švajčiarsku a Rakúsku tam narástli v stredoveku a pod nimi sa nachádzajú pozostatky ľudských obydlí
rovnako v Grónsku sa pod topiacimi sa ľadovcami objavujú pozostatky kamenných domov obyvateľov, ktorí tam kedysi žili
topenie ľadovcov a zvýšenie morskej hladiny nespôsobí katastrofu, ale naopak prinesie viac vlahy do suchých oblastí
otepľovanie nie je rovnomerné a netýka sa horúcich pásiem, ale miernych a chladných pásiem
O spôsobe pseudovedeckej argumentácie klimatológov-aktivistov Latynina prezentuje tieto grafy:
Prvý ukazuje zmenu globálnej teploty za posledných 200 rokov a je vskutku hrozivý.
Stačí však skúmanie rozšíriť na 2 tisíc rokov a graf odrazu vyzerá celkom inak:
Za posledných 10 tisíc rokov:
Za posledných 5 miliónov rokov:
Za posledných 65 miliónov rokov:
Žiaľ dokumety J. Latyny nie sú opatrené anglickými titulkami a jej úvahy sú zatiaľ obmedzené na ruskojazyčné auditórium.
Na konci prvého z dokumentov autorka v 8 bodoch zhrnula svoju message nasledovne:
Biosféra sa mení a tieto zmeny potenciálne môžu byť aj katastrofické pre život na Zemi
Klíma sa neriadi žiadnou vopred danou schémou. Jediná istota je jej neustála zmena. V minulosti to boli ochladenia klímy, ktoré mali katastrofické vplyvy na život na Zemi
Štrnáste až devätnáste storočie bolo jedným z najstudenších období posledných 10 tisíc rokov
Všetky oteplenia počas posledných 10 tisíc rokov sa týkali vysokých a stredných zemepisných šírok. Otepľovalo sa tam, kde bolo chladno a nie tam, kde bolo horúco. Tam kde bolo horúco, sa objavilo viac vlahy.
V teplé periódy ľudstvo prosperovalo, v chladných ho stíhali katastrofy. Pritom bolo dôležitým, ako sa ľudstvo vedelo prispôsobiť zmenám. Napr. ochadenie v Driáse zničilo klariskú kultúru v Amerike, kým na Blízkom Východe pomohlo vzniku poľnohospodárstva.
Klimaticke optimum je žiaľ dávnou minulosťou. Už 5 tisíc rokov planéta pomaly chladne, pritom zaznamenáva výkyvy kvôli 1000-ročným, 30-ročným a 12-ročným cyklom slnečnej aktivity. Posledných 200 rokov teplota na planéte rastie, pritom je zrejmé, že kolísanie teplôt počas posledných 50 rokov sa líši od predchádzajúcich 50 rokov. Mali sme rýchly rast teploty od 1970-teho po 1998-my rok, a minimálny pokles (alebo minimálny rast - podľa spôsobu merania) počas posledných 20 rokov. Tento rast bol spôsobený slnečnou aktivitou ako i skleníkovým efektom. V situácii, keď sa klimaktológia stala rukojemníkom ideológie a byrokracie, žiaľ nie je možné presne určiť vplyv týchto faktorov.
Napriek poplašným správam klimaktických alarmistov žijeme v klimaticky mimoriadne priaznivej dobe. Možno ju charakterizovať tromi procesmi, ktoré významne zlepśili stav biosféry na Zemi, zozelenali trištvriny planéty a práve vďaka uvedeným procesom v rozvíjajúcich krajinách nenastal hladomor, ktorý by bol nevyhnutný, ak by sme mali klímu ako v 14. storočí. Ide o tieto tri procesy:
rast teploty v miernom pásme
rast vlahy na Sahare a Kalahari
rast koncentrácie CO2 v atmosfére
U súčasného človeka nie sú žiadne dôvody báť sa zmeny klímy. Má dôvody obávať sa biedy, hromadenia odpadu, ničenia lesov, preľudnenia, znečistenia ovzdušia, nesprávnej poľnohospodárskej výroby. Ale nie otepľovania v miernom páse (a je pritom jedno, v akej miere sa na ňom podieľal 30-ročný cyklus a v akom skleníkový efekt) ktorého sme svedkami od 1970-tych rokov a ktoré - podobne ako objaviteľ skleníkového efektu - môžeme vnímať skôr pozitívne. Pritom je jasné, že každá zmena klímy prináša určitú traumu, ale je potrebné sa jej skôr prispôsobiť ako proti nej "bojovať". Ak lovci mamutov prežili raný Drias, tak súčasníci vyzbrojený počítačmi a mobilnými telefónmi si azda takisto poradia s návratom ku klimatickému optimumu golocéna. Takže ak vám znova zopakujú, že zvýšenie teploty o dva stupne roztopí Grónsko a spôsobí skazu sveta, vedzte, že to s vedou nemá nič spoločné, je to len ďalšie evanjelium s opisom apokalypsy...
Oto Pšenák 
19-12-15 
1,310 
Ruská publicistka Júlia Latynina je redaktorkou denníka Novaya Gazeta. Niekoľkokrát sa za svoje komentáre stala terčom útokov. Má pravidelný sobotný program "Vstupný kód" v éteri opozičného rozhlasového kanála Echo Moskvy. Knižne publikuje o počiatkoch kresťansta a je hlasnou kritičkou hnutia proti klimatickým zmenám. Domnieva sa, že ide o antikapitalistické ľavičiarske hnutie, ktoré vzniklo na Západe ako reakcia na kolaps Sovietskeho Zväzu a stratu tradičnej ľavicovej agendy. K danej téme nedávno spracovala dva hodinové videodokumenty, obsahovo sčasti zhodné, v ktorých erudovane osvetľuje problémy zmeny klímy. V správaní sa klimatických aktivistov si všíma prvky náboženského fanatizmu.
