Dôkazy o tom, že zemiansky stav bol v Tvrdošovciach vždy zastúpený v hojnom množstve, nachádzame v súpisoch šľachty a zemanov už od polovice 17. storočia. Prvý takýto súpis s deviatimi zástupcami zemianskeho stavu je doložený z roku 1640. V súpise z roku 1708 nachádzame nasledujúce štyri mená a v zozname zo roku 1781 figuruje zase deväť miestnych zemanov, z toho štyria boli nositeľmi priezviska Veres. O príslušníkoch tohto zemianskeho rodu sa zachovalo viacero súdnych i majetkových listín. Jeden z jeho príslušníkov, Ján Veres svojim nepremysleným činom roku 1849 zapríčinil smrť troch tvrdošovčanov a štyrom ďalším sa postaral o viacročné ťažké väzenie a nútené práce na budovaní opevnení v Olmüci.
Dňa 4. októbra 1714 Karol III. daroval armáles Štefanovi Vörösovi, jeho manželke Judite Mészárosovej a ich deťom Jánovi, Štefanovi, Alžbete a Ilonke. Nitianska župa vyhlasuje armáles dňa 26. júna 1715. Následne si rodina upravuje svoje priezvisko na Veres s prídomkom Tardoskeddi, odkiaľ aj pochádza. Roku 1754/55 pri celokrajinskom súpise šľachty župa opätovne potvrdzuje zemiansky stav po predložení armálesu Štefanovi Veresovi, jeho synom Jánovi, Štefanovi, Františkovi a Pavlovi, ako aj Jánovým synom Jánovi, Ondrejovi, Pavlovi, Františkovi a Štefanovým synom Antonovi, Ladislavovi a Štefanovi. Napriek tejto skutočnosti rodina chýba v konečnom župnom súpise šľachty. Ondrejovi, Jánovmu druhorodenému synovi a Štefanovmu vnukovi, následne dňa 13. novembra 1795 potvrdzuje jeho šľachtický pôvod Somogyská župa.
Erb z roku 1714 tvorí na modrom pozadí v zelenom poli stojaci zlatý lev, ktorý vo svojej pravici drží ohnutý meč. Nad erbom vystupuje z otvorenej vojenskej helmy a kráľovskej koruny ohnutá v červenom odetá pravica držiaca ohnutý meč. Z vrchu helmy na ľavej strane vystupujú a samotný erb obklopujú modré a zlaté, na pravej strane červené a strieborné stuhy a volány.
{jcomments on}