V rozpočte mesta na rok 2018 sa objavilo viacero položiek nad ktorými by sa dalo a aj malo dlhšie diskutovať, nad ich prínosom pre mesto a pre jeho obyvateľov a nad ich možnými alternatívami. Tu sa chcem venovať trochu hlbšie len  „investícii“ Garáže Lastovičia.

Vo vnútrobloku tvorenom ulicami Podzámska, Letomostie a Lastovičia, v areály školy v ktorej teraz sídli Maďarské gymnázium Petra Pázmáňa, má byť vybudovaný komplex šesťdesiatich garáží. Zámer a predstava MsÚ, ktorý rozpočet a „investíciu“ Mestskému zastupiteľstvu predložilo, je vybudovať garáže a ponúknuť ich na predaj, možno na prenájom. Suma ktorá bude predajom získaná bude (vraj) investovaná do opravy Lastovičej ulice v úseku popri pozemku školy. Na tejto časti ulice nie je funkčný odvod vody do kanalizácie a tento problém má byť vyriešený vďaka finančným prostriedkom získaným z predaja (prípadne prenájmu) plánovaných garáží. Zaujímavý nápad. Mňa prekvapil. Má zopár háčikov. Núka sa aj zopár otázok. Napríklad: naše Mesto je vraj vo výbornej finančnej kondícii - prečo teda musíme na opravu cesty na sídlisku získať finančné prostriedky predajom susedného pozemku. Ľudia ktorí tam bývajú neplatia Mestu dane a neodvádzajú prostriedky na jeho chod?

Alebo zásadnejší problém: vybudovaním garážového komplexu priamo v strede vnútrobloku, na zelenej ploche, by prišlo k obrovskému zásahu do prostredia tejto časti mesta. Čo na to hovorí pracovník mestského úradu zodpovedný za urbanizmus a architektúru mesta? Čo na to hovorí odbor zodpovedný za životné prostredie mesta? Čo na to hovorí pracovník zodpovedný za dopravné riešenia? Čo na to vraví príslušná komisia, v tomto prípade komisia Územného plánu, životného prostredia a (už aj) dopravy – je to správny rez do sídliska? Je tu rez stavebným skalpelom vedený citlivo a rozumne? Bude sa po operácii pacient cítiť lepšie? Zahojí sa jazva a prijme organizmus mesta nový objekt do svojho tela ako svoju organickú súčasť? Je vôbec nový objekt schopný sa stať sa organickou súčasťou mesta? Alebo bude navždy cudzím telesom s ktorým sa síce žiť dá, ale bude tlačiť pri každom pohybe? Dosť ale sarkazmu.

Nápad osadiť na pozemok školy šesťdesiat betónových garáží ma len dva ciele. Prvým je akože riešenie dostupnosti parkovacích miest. Predstava MsÚ sa ale môže rozchádzať s realitou. Zakúpia si garáže naozaj len ľudia z priľahlých ulíc alebo sa areál stane skladom pre ľudí bývajúcich v úplne inej lokalite? Druhý cieľ vyplýva z prvého – Mesto zarobí predajom a opraví kanalizáciu - čo je dosť pochybná logika spravovania mesta. Pochybnosť plánu „....predáme pozemky/garáže a zarobíme na kanalizáciu lebo inak sa nedá....“ je ešte výraznejšia v kontexte zámeru radnice na nákup nového automobilu za 27 tisíc eur určeného na jazdu medzi kúpaliskom a Hlavným námestím, na plány ako rekonštruovať zasadačku MsÚ za 60,000,- a celkovo v kontexte neustáleho opakovania informácie o výbornej a zlepšujúcej sa finančnej situácii mesta.

Skúsme sa na vnútroblok sídliska na Lastovičej ulici pozrieť inak, trochu sa uvoľniť a nemyslieť na rýchly ani na jednoduchý zisk, ale na riešenia ktorých cieľom bude skutočne zvýšenie kvality života ľudí ktorí tu žijú.

Určite hrá rolu aj dostupnosť parkovania. Ale vieme koľko parkovacích miest naozaj chýba? Vieme koľko by sa dalo vytvoriť jednoduchými a nenáročnými riešeniami ako napríklad rozšírenie komunikácie tam kde to je možné? Prebehol nejaký prieskum koľko parkovacích miest chýba. Asi nie. Skôr sa niekto pozrel na mapku a narátal koľko garáží sa na školský pozemok zmestí – najprv sa dostal k číslu 120, teraz skončil pri 60 gážach. A koľko miest chýba naozaj? V utorok 25.12.2018 večer, keď bola pravdepodobne väčšina obyvateľov doma, bolo problematicky zaparkovaných skutočne len zopár osobných áut, z toho väčšina bola zaparkovaná na miestach ktoré síce nie sú parkoviskom a ani spevnenou plochu (okraj cesty, čiastočne verejná zeleň) ale vzhľadom na množstvo verejnej zelene a logiku usporiadania vnútrobloku by sa mohli/mali stať spevnenými parkovacími plochami. Počas vianočných sviatkov je väčšina ľudí doma a tak je možné že ide o typický stav Lastovičej ulice. Je zrejmé, že parkovacích miest asi nie je prebytok, ale ani výrazný nedostatok.

A teraz funkcie o ktorých sa veľmi nehovorí a popri tom by mali mať trochu vyššiu prioritu ako parkovanie pre všetky súčasné a budúce autá: priestor vnútrobloku má a môže poskytovať priestor pre trávenie voľného času pre rôzne typy obyvateľov mesta, mal by tu byť vytvorený priestor pre rodičov a malé deti, pre deti ktoré sú samostatnejšie a odvážnejšie, pre dospelých ľudí ktorí si chcú posedieť vonku, možno sa porozprávať so susedmi, mohol by sa tu nachádzať priestor pre šport - napríklad opravené basketbalové ihrisko. A všetky tieto požiadavky a aktivity môžu byť vsadené do rámu udržiavaného verejného parku,  z časti možno komunitnej záhrady. A čo je dôležité - nie všetky tu popísané prvky musia byť realizované naraz. Mal by existovať plán ako má byť  vnútroblok usporiadaný a aspoň predbežne stanovený harmonogram realizácie.

A nakoniec, údržba mestskej infraštruktúry - v tomto prípade kanalizácie, by mala byť samozrejmou vecou. Nie niečím navyše čo je podmienené až predajom susedných mestských pozemkov.

Na poslednom mestskom zastupiteľstve podal náš poslanecký klub „Klub nezávislých poslancov a priateľov Nových Zámkov“ (spolupracujúci s niekoľkými ďalšími poslancami s podobným pohľadom na správu mesta) návrh na vyradenie Garáží na Lastovičej ulici z rozpočtovej kapitoly na rok 2019. Návrh ale neprešiel pomerom 13:12 hlasov a vybudovanie garážového komplexu na Lastovičej ulici stále figuruje v plánoch radnice.

Preto sme sa rozhodli spustiť petíciu proti výstavbe garážového komplexu na Lastovičej ulici, jej text je dostupný tu... 



 

A ak ste dočítali text až sem, pridám zopár poznámok ktoré s textom vyššie úzko súvisia.

Prvou poznámkou je citácia z fb-diskusie ktorá rozoberala aké sú dopravné priority súčasné, budúce a rozumné:

„Je to o nastavení si priorít a našej pohodlnosti. Bez auta sa to ľahko dá, no ak ho máme, ide často o pohodlnejšie riešenie. Sám niekedy sadnem do auta a odveziem sa, pretože je to najjednoduchšie.
Až to nebude najjednoduchšie, nájdeme si inú cestu. Treba však na chvíľu pustiť autá z hlavy. Posledných 60 rokov bola automobilová doprava dopravnou témou číslo 1. A výsledok vidíme. Dnes je na mieste zamyslieť sa a tento vzťah prehodnotiť.
Nepochybujem o preferencii automobilovej dopravy, na to anketu netreba robiť. Je však na mieste venovať sa teraz chvíľu iným formám dopravy.“ (Adam Berka, december 2018, fb-diskusia)
 
„Z toho, čo ale píšeš vyplýva, že je dôležité robiť zmeny smerujúce k preferencii MHD, cyklo a pešej dopravy bez ohľadu na pohľad odporcov týchto typov dopravy, pretože, ak dáš na prvé miesto osobnú potrebu pred spoločenskou, je to celkom pochopiteľné, ale neudržateľné a je dôležité, aby ľudia, ktorí pociťujú zodpovednosť sa spoločenský vývoj mysleli aj na spoločenské potreby nie len individuálne. Teraz som to napísal veľmi nediplomaticky. Je to ako keď ty ako mama nedáš svojmu dieťaťu každý deň na raňajky snickers, aj keď by to dieťa chcelo. Spravíš to proti jeho vôli, pretože veríš tomu, že tým dosiahneš, že bude zdravšie a tým pádom aj šťastnejšie. Tvoje dieťa si to ale v tej chvíli nedokáže predstaviť a tento argument má na háku a teba v tej chvíli možno nenávidí.
....a verím, že táto zmena vytvorí dopyt po nových prepravných službách, aby som nemusel jazdiť vlastným autom, no mohol si kedykoľvek objednať dodávku, rovnako ako si volám napríklad taxík... a kopec ďalších inovácií. Vlastníctvo auta má zmysel len ak nám poskytuje lepšie možnosti oproti jeho nevlastneniu. Ale to sa môže časom zmeniť.!“ (Adam Berka, december 2018, fb-diskusia)

A ešte jeden citát z múdrej knihy, trochu dlhší  a veľmi výstižný:

„....život v mestskom priestore bol živou súčasťou pokladnice skúseností a považovalo sa za samozrejmé, že sa mestá stavajú pre ľudí. Vo fáze búrlivého rozvoja miest sa začali ich rozvojom zaoberať profesionálny projektanti. Tradíciu ako základ nahradili rôzne teórie a ideológie. Postupne prišla na scénu nová skupina, dopravní projektanti so svojimi myšlienkami a teóriami ako zaistiť čo najlepšie podmienky – pre automobilovú dopravu.
V uplynulých 50 rokoch sa celý urbanizmus javil ako problematický. Dostatočne sme si neuvedomili, že celý život v meste sa odklonil od tradície a stal sa mestskou funkciou, ktorej dôležitosť si vyžaduje pozornosť a profesionálne plánovanie. Teraz máme rozsiahle informácie o tom čo sa môže a má urobiť. Súčasne začali byť mestá a ich obyvatelia veľmi aktívni a dožadujú sa urbanizmu ktorý sa orientuje na človeka. Všeobecne sa uznáva, že v plánovaní miest a zastavaných oblastí musí mať kľúčovú úlohu život mesta a úcta k ľuďom v ich priestore. Napriek tomu že bol tento sektor roky zle spravovaný, si dnes uvedomujeme akým dôležitým faktorom je pozornosť venovaná ľuďom v mestskom priestore ktorej výsledkom sú živšie, bezpečnejšie, trvale udržateľnejšie a zdravšie mestá. V 21.storočí je to cieľ zásadného významu.“ (Jan Gehl, 2010, predhovor k českému vydaniu knihy Města pro lidi).
 
Martin Vyžinkár
26.12.2018