Nemecké humoristické časopisy široko cirkulovali aj v Uhorsku a Gusztáv Lauk sa v júli 1848 pokúsil o vlastný projekt s názvom
Charivari-Dongó (Ovad), ktorý ale existoval iba štvrť roka. Po porážke uhorskej revolúcie a v dobe Bachovho absolutizmu doba nepriala slobode tlače a ďalší humoristický časopis sa objavil až v novembri 1856 pod názvom
Nagy Tükör ( vychádzal do januára 1858). Jeho redaktorom bol Mór Jókai. Satirický týždenník
Figaro začal vychádzať vo Viedni v roku 1857 (zanikol v roku 1919). K menu Móra Jókaiho sa viaže aj ďalší maďarský satirický časopis
Üstökös, ktorý sa objavil v roku 1858 ( vychádzal do r. 1906 ). V rovnakom roku začali v Čechách vychádzať
Humoristické listy (pokračovali až do r. 1945) . V r. 1860 začal s vydávaním svojho časopisu
Bolond Miska Kálmán Tóth a napokon v marci 1861 vyšiel prvý titul v slovenčine
Černokňažník Viliama Paulínyho (tlačil sa do r. 1864). Nový impulz a rozmach tlačeného slova - i satirického - slova, nastal po rakúsko-uhosrkom vyrovnaní a uvoľnení cenzúry v r. 1867.