Úvod / Nyitóoldal
   
 
Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky - mestská skládka TKO Nové Zámky
Oto Psenak  24-09-25   360  
0
Medzi dokumenty o mestskej skládke o existencii ktorých sme sa dozvedeli ale dlho sme ich nevedeli získať, patrí aj Správa o monitorovaní enviromentálnych záťaží, ktorú pre lokalitu novozámockej mestskej skládky vypracoval Geologický ústav Dionýza Štúra v roku 2015. Z eurofondového programu OP Zivotne prostredie ústav získal 8 mil. Eur, za ktoré mal počas troch rokov pre vybrané lokality spracovať archívne materiály, vytvoriť geologický informačný systém, zostaviť koncepčný model, navrhnúť realizovať a vyhodnotiť monitorovanie spodných vôd a pôdy. Správa poskytuje pomerne úplný snímok skládky v roku 2015.  

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY GEOLOGICKÝ ÚSTAV DIONÝZA ŠTÚRA

Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, záverečná správa. Lokalita: MEZ č.136, Nové Zámky - mestská skládka TKO

Koordinátor lokality: Mgr. Katarína Fajčíková, PhD.
Spolupracovali: Koordinátor lokality: Mgr. Katarína Fajčíková PhD.
Spolupracovali: RNDr. Klement Fordinál PhD., RNDr. Peter Šefčík PhD., RNDr. Radovan Černák PhD., Mgr. Ivan Dananaj PhD., Mgr. Veronika Cvečková

ŠGÚDŠ Bratislava, 2015

Zoznam skratiek:

AOX - adsorbovateľné organicky viazané halogény
CMD – elektromagnetické merania "základný detailný CMD skríning", tiež nazývané dipólové elektromagnetické profilovania (DEMP)
ČSN – Československá štátna norma
DPZ – diaľkový prieskum Zeme
EC – merná elektrická vodivosť
ERT – elektrická rezistivna tomografia
EZ – environmentálna záťaž
HPV - hladina podzemnej vody
CHSKMn – chemická spotreba kyslíka manganistanom
CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom
IG – inžinierskogeologický
IS EZ – informačný systém environmentálnych záťaží
MEZ – monitoring environmentálnych záťaží
MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NELIR – nepolárne extrahovateľné látky stanovované v infračervenom spektre
NELui – nepolárne extrahovateľné látky stanovené ako uhľovodíkový index NELUV – nepolárne extrahovateľné látky stanovované v ultrafialovom spektre
OAR – objemová aktivita radónu (222Rn)
OÚŽP – okresný úrad životného prostredia
PAU – polycyklické aromatické uhľovodíky
PrAlU – prchavé alifatické uhľovodíky
PrAU – prchavé aromatické uhľovodíky
p. t. – pod terénom
RL – rozpustné látky
RL 105 °C – rozpustené látky pri 105 °C
RSO – register skládok odpadu SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav
SG - spektrometria gama
SP – stopové prvky
s.r.o. – spoločnosť s ručením obmedzeným
ŠGÚDŠ – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
STN – Slovenská technická norma
TKO – tuhý komunálny odpad
TOC – celkový organický uhlík
ZFCHR – základný fyzikálno-chemický rozbor

1. ÚVOD

Geologická úloha „Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky“ bola riešená v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo, Operačný cieľ: Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania. Cieľom projektu bol návrh a realizácia monitorovacích systémov pre vybrané environmentálne záťaže na Slovensku. Projekt napĺňa
programové ciele vlády Slovenskej republiky, ktoré sú definované v dokumente Štátny program sanácie environmentálnych záťaží 2010-2015. Projekt nadväzuje na výsledky doterajších rezortných úloh MŽP SR, najmä na projekty: systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR, regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje a projekt dobudovania informačného systému environmentálnych záťaží. Hlavným cieľom geologickej úlohy bol v rámci prioritnej témy „HT50 Ozdravovanie priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy“ návrh a realizácia monitorovacích systémov pre vybrané environmentálne záťaže na Slovensku.

Environmentálna záťaž Nové Zámky – mestská skládka je jednou z vybraných lokalít, ktorá bola v rámci geologickej úlohy riešená. Predstavuje potvrdenú, rekultivovanú environmentálnu záťaž evidovanú v informačnom systéme environmentálnych záťaží (IS EZ) v registri B a C pod identifikačným kódom SK/EZ/NZ/587.

Čiastková záverečná správa podáva súhrnné informácie o realizácií špecifických cieľov projektu na predmetnej lokalite, zahŕňajúc:
• súhrn doterajších poznatkov (geologická preskúmanosť, charakteristika a stav
lokality),
• zostavenie koncepčného modelu,
• vybudovanie monitorovacej siete,
• návrh programu monitorovania,
• realizácia monitoringu – odbery vzoriek, terénne merania a laboratórne práce,
• vyhodnocovanie výsledkov monitoringu.

Uvedené činnosti sú v súlade so štandardnými postupmi uplatňovanými v krajinách EÚ a v súlade s Rámcovou smernicou o vodách, resp. s Dcérskou smernicou o ochrane podzemných vôd, ktoré predstavujú základný právny rámec pre realizáciu predkladaného projektu.

2. MIESTOPISNÉ VYMEDZENIE ÚZEMIA

Environmentálna záťaž – mestská skládka sa nachádza v extraviláne okresného mesta Nové Zámky, v priemyselnej zóne situovanej na jeho severnom okraji, cca 300 m od najbližšieho obydlia. Zo severnej strany hraničí s miestnou komunikáciou „Vinohrady“. Na druhej strane miestnej komunikácie nad skládkou sa nachádza malá záhradkárska kolónia, trafostanica (trakčná napájacia stanica) a poľnohospodársky využívané územie – orná pôda (severovýchodný okraj). Trafostanica je v súčasnosti registrovaná v REZ SR ako pravdepodobná environmentálna záťaž (SK/EZ/NZ/1911). Zo západnej a južnej strany vedie okolo skládky železničná trať. V blízkosti západného okraja skládky, oddeleného železničnou traťou sa nachádza areál ďalšej environmentálnej záťaže, spoločnosti REAL - H.M. s r.o. (bývalý Benzinol Nové Zámky). Zo severnej a západnej strany je skládka oplotená betónovým múrom, z ostatných strán pletivom. V južnej časti skládka hraničí so záhradkárskou oblasťou a s areálom prekládky odpadu prevádzkovaným spoločnosťou Brantner s.r.o. Nové Zámky. Na východnom okraji sa nachádza areál spoločnosti VOLVO. Administratívne údaje k predmetnej environmentálnej záťaži sú v prehľadnej forme uvedené v tab. 1. Mestská skládka Nové Zámky sa z administratívneho hľadiska nachádza na početnom množstve parciel s rôznymi vlastníkmi, resp. s neevidovanými listami vlastníctva. Situačná mapa environmentálnej záťaže je znázornená na obr. 1. Tabuľka 1:



Obrázok 1: Situačná mapka monitorovanej lokality environmentálnej záťaže

3. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÝCH POMEROV SKÚMANÉHO ÚZEMIA

3.1 Geomorfologické pomery

Širšie okolie skúmaného územia spadá podľa geomorfologického členenia územia (Mazúr a Lukniš 1978) do centrálnej časti Podunajskej nížiny (časť Novozámocké pláňavy), patriacej do subprovincie Malej Dunajskej kotliny, ktorá je súčasťou provincie Západopanónskej panvy prináležiacej podsústave Panónskej panvy, tvoriacej časť Alpskohimalájskej sústavy.

Samotné skúmané územie sa nachádza v južnej časti Podunajskej roviny s reliéfom rovín a nív, s negatívnymi, mladými poklesávajúcimi morfoštruktúrami, s agradáciou a nadmorskou výškou cca 100-140 m. n. m (Tremboš a Minár in Atlas krajiny SR, 2002). Monitorovaná environmentálna záťaž sa nachádza v území typického nížinného charakteru s nadmorskou výškou okolo 115 m n. m. (0° - 3°).

3.2 Geologické pomery

Územie v okolí mesta Nové Zámky patrí v zmysle regionálneho geologického členenia Západných Karpát (Vass et al., 1988) do komjatickej priehlbiny podunajskej panvy. Na geologickej stavbe tohto územia sa podieľajú sedimenty vrchnopliocénneho veku - kolárovské súvrstvie a usadeniny kvartérneho veku (pleistocén a holocén) reprezentované fluviálnymi a eolickými sedimentmi.

Kolárovské súvrstvie je na študovanom území tvorené stredno- a hrubozrnnými pieskami, v ktorých sa nachádzajú vrstvy drobnozrnných, ojedinele strednozrnných štrkov a vápnitých ílov. Piesky tvoria hlavnú zložku súvrstvia. Sfarbenie pieskov a štrkov kolárovského súvrstvia je sivé až zelenosivé (Janáček, 1969). Charakteristickým znakom pieskov je ojedinelý výskyt valúnov dosahujúcich priemer až 15 cm. Valúny sú tvorené kremeňmi, rohovcami, pieskovcami, vzácne kremencami a kryštalickými bridlicami. Ďalším typickým znakom je lokálne konkrecionálne spevnenie pieskov vápnitým tmelom (Buday, 1959).

Íly v kolárovskom súvrství sú faciálne stále a ich hrúbka dosahuje 10 až 40 m. Sú
svetlosivej, sivej a svetlozelenosivej farby, len miestami sú uvedené íly hnedoškvrnité. Pestrosfarbené íly sú zriedkavé a ich hrúbka je malá.

Sedimenty kolárovského súvrstvia ležia transgresívne a s miernou diskordanciou (Janáček, 1969) na íloch volkovského súvrstvia vrchnomiocénneho až spodnopliocénneho veku (Kováč et al., 2011).

Kvartérne usadeniny sú na študovanom území zastúpené fluviálnymi a eolickými sedimentmi (spraše, viate piesky) vrchnopleistocénneho veku a nivnými holocénnymi usadeninami.

Fluviálne sedimenty nachádzajúce sa v nadloží sedimentov kolárovského súvrstvia patria k usadeninám nízkej terasy rieky Nitry vrchnopleistocénneho veku. Zrnitostná skladba uvedených sedimentov je pestrá (štrky, piesky, piesčité hliny). Najhrubšie usadeniny sú reprezentované stredno- a drobnozrnnými piesčitými štrkmi s ojedinelým výskytom dobre opracovaných balvanov až do priemeru 25 cm. Vyššie uvedené sedimenty prechádzajú do sivých fluviálnych pieskov a terminálna časť fluviálneho cyklu je tvorená nivnými
sedimentmi (Vaškovský, 1970).

Spraše pokrývajú relatívne veľkú plochu územia mesta Nové Zámky. Ležia na fluviálnych terasových sedimentoch rieky Nitry. Hrúbka sprašových pokryvov je v širšom okolí študovaného územia rôzna. Najväčšiu hrúbku dosahujú sprašové komplexy v
priúpätných častiach svahov s terasovými stupňami. Menšie, ale pomerne rovnomerné hrúbky spraší sa nachádzajú v okolí Nových Zámkov, Nesvád a Hurbanova. Sfarbenie sprašových súvrství sa na študovanom území značne mení. Najčastejšie sa stretávame so svetložltým s odtieňmi do svetlo až tmavohnedej farby. Na stavbe sprašových pokryvov sa okrem vrstiev spraší podieľajú i vrstvy rytmicky zvrstvených pieskov, hlín a fosílnych pôd. Uvedená heterogénnosť stavby sprašových pokryvov sa odráža v ich zrnitostnom zložení (Vaškovský, l970).

Viate piesky nachádzajúce sa na území mesta Nové Zámky patria v zmysle členenia výskytov viatych pieskov na území juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny (Vaškovský, 1970; Vaškovský a Vaškovská, 1970) do I. skupiny nazvanej Viate piesky dolnej časti medziriečiska Nitry a Žitavy. Uvedený úsek výskytu viatych pieskov sa tiahne od Nových Zámkov cez obce Nesvady, Imeľ až po Abov kopec a do okolia Kotelnice. Hrúbka presypov kolíše a dosahuje v priemere 3-5 m, v oblasti Abovho kopca až 14 m. Presypy pozdĺž toku Žitavy boli zreteľne vplyvom bočnej erózie meandrujúceho toku Žitavy porušené, resedimentované, príp. popretrhávané, často vytvárajúce navzájom od seba oddelené kopce.

Holocénne nivné sedimenty reprezentujú povrchový kryt piesčitých štrkov vrchnopleistocénnej dnovej litofácie. Uvedené sedimenty tvoria litofaciálne veľmi pestré a plošne rozsiahle akumulácie reprezentované prevažne ílovitými hlinami a ílovitými jemnozrnnými pieskami.

3.3 Hydrogeologické a hydrogeochemické pomery

Podľa hydrogeologickej rajonizácie (Šuba et al., 1984) leží záujmové územie v hydrogeologickom rajóne Q 072 „Kvartér Nitry od mesta Nitra po Nové Zámky“. Podľa rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES a nariadenia vlády č. 282/2010 Z. z. patria kvartérne sedimenty do útvaru medzizrnových podzemných vôd kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov južnej časti oblasti povodia Váh - SK1000400P. Predkvartérne podzemné vody popisovanej oblasti patria do útvaru medzizrnových podzemných vôd Podunajskej panvy a jej výbežkov oblasti povodia Váh – SK2001000P (Kullman et al. 2005).

Prehľad o hydrogeologických pomeroch širšieho okolia záujmového územia poskytuje hydrogeologická mapa v mierke 1:200 000 (Franko et al., 1976). Širšie okolie záujmovej lokality sa nachádza na rozhraní 3 hydrogeologických rajónov: 1. Nitrianska pahorkatina (severná časť), 2. Dolný tok Nitry a Žitavy (východná časť), 3. Kvartér Podunajskej nížiny (južná časť). V širšom okolí územia boli charakterizované kvartérne sedimenty - štrky, piesčité štrky (južne od Nových Zámkov) a neogénne sedimenty - štrky a piesky s preplástkami ílov (centrálna časť a bezprostredné okolie lokality). Oba typy sedimentov sa vyznačujú medzizrnovou priepustnosťou s koeficientom prietočnosti 1.10-2 – 1.10-3 m2.s-1. Koeficient prietočnosti kvartérnych štrkov sa smerom na východ zvyšuje (1.10-2 m2.s-1). Hladina prvého zvodneného horizontu (fluviálne sedimenty holocénu) je prevažne voľná. Koreluje viac menej s povrchovými tokmi. Vzhľadom na rovinný charakter územia dominuje na režim podzemných vôd vplyv zrážok. Na doplňovaní podzemných vôd
fluviálnych sedimentov Nitry sa okrem zrážok podieľa samotný tok – rieka Nitra (Vaškovský et al., 1982).

Ročné zrážky sú v širšom okolí Nových Zámkov v porovnaní s ostatným územím Slovenska pomerne malé. Povrchová pôda je na väčšej časti územia pomerne málo priepustná, sú to v rôznych kombináciách piesčité hliny, hlinité piesky, spraše, sprašové hliny, viate piesky. Charakter povrchu len v obmedzenej miere umožňuje odtok zrážkovej vody (charakter roviny) do povrchových vodných tokov, zväčša len pri veľmi výdatných dažďoch a pri jarnom topení snehu. Odtekajúca voda robí len asi 5% z ročného úhrnu zrážok, kým prevažná časť sa vyparuje. Do zeme vsiaka menšia časť, väčšinou ju spotrebuje rastlinstvo, kým malá časť doplňuje zásoby podzemných vôd. Rieka Nitra má režim nížinných riek.

Najvýdatnejší býva marec, najchudobnejšie jesenné mesiace. Alúvium rieky Nitra v okolí Nových Zámkov má pomerne priaznivé hydrogeologické pomery vzhľadom na možnosť využitia podzemných vôd. Jeho hrúbka dosahuje miestami až 15 m, výdatnosť na 1 vrt až 20 l.s-1 (Seneš et al., 1962). Charakteristické pre širšiu oblasť záujmovej lokality je prítomnosť neogénnych štrkov v podloží kvartérnych sedimentov. Fluviálne sedimenty rieky Nitry v oblasti Nových Zámkov majú hrúbku 11 – 10 m a pod mestom lokálne až 26 m. Náplavy v tejto oblasti sú aj infiltračnou oblasťou vrchnoeocénnych kolektorov v okolí Nových Zámkov, ktoré tu vytvárajú významnú aj keď nie veľkú artézsku nádrž.

Podzemná voda je v skúmanom území viazaná na priepustnejšie polohy štrkov a pieskov kvartéru a neogénu. Kolektory podzemných vôd sa vyznačujú medzizrnovou priepustnosťou. Z hľadiska zvodnenia sú najvýznamnejším kolektorom podzemných vôd v skúmanom území fluviálne sedimenty (prevažne piesky, piesčité štrky, štrky), ktoré tvoria I. zvodnený horizont. Neogénne piesky a štrky tvoria II. zvodnený horizont. Od I. zvodneného horizontu, fluviálnych pieskov a štrkov, sú oddelené neogénnymi ílmi (vrstva ílov menšej mocnosti, do 1 m). Oba kolektory podzemných vôd sú navzájom v bezprostrednom okolí skládky hydraulicky prepojené vzhľadom na šošovkovitý charakter neogénnych ílových sedimentov (Ulč a kol. 1985).

Geologická stavba skúmaného územia podmieňujúca hydrogeologické pomery lokality je považovaná za značne variabilnú. Dochádza k striedaniu rôznych litologických vrstiev malej hrúbky (0,3 do maximálne 4,5 m) a rôznej priepustnosti. Polohy silno priepustných pieskov s rôznou zrnitosťou a polohy drobného štrku sa striedajú s málo priepustnými zaílovanými jemnozrnnými pieskami. Pokryvné vrstvy kvartérnych spraší sa vyznačujú nízkou priepustnosťou. Podložné neogénne íly tvoria hydrogeologický izolátor. Neogénne šošovkovité íly tvoria nepriepustnú vrstvu sedimentov oddeľujúcu priepustné piesčité sedimenty kvartéru a neogénu (Bališ et al., 1994). Neogénne íly nachádzajúce sa v podloží neogénnych pieskov, ktoré plnia funkciu izolátora sa nachádzajú v hĺbke cca 15 m (Ulč a kol. 1985). Hĺbka hladiny podzemnej vody sa v skúmanom území pohybuje v rozmedzí 5,3 – 7,7 m pod terénom. Hladina podzemnej vody je voľná až slabo napätá s JJZ a JZ smerom prúdenia (Gajdoš et al., 2012). Režim podzemných vôd v skúmanom území je v hydraulickej závislosti od povrchového toku Nitra.

V rámci monitorovacej siete kvality podzemných vôd daného útvaru) sa v širšom okolí skúmaného územia nachádzajú 2 vrty základnej siete SHMÚ v kvartérnom útvare, lokalita Nové Zámky – JUH (37990) a lokalita Bánov (602190) a 1 vrt základnej siete SHMÚ Monitorovanie EZ na vybraných lokalitách SR –  v predkvartérnom útvare, Bajč (22690). Tieto objekty sú však značne vzdialené od skúmaného územia.

Z hydrogeochemického hľadiska sa podzemné vody v skúmanom území vyznačujú prevahou Ca2+ a Mg2+ katiónov a HCO3- aniónu. Podľa Palmer - Gazdovej klasifikácie sú podzemné vody v útvare SK1000400P prevažne základného výrazného až nevýrazného Ca-HCO3 typu, prípadne Ca-Mg-HCO3 typu. Zo stopových prvkov sa vo zvýšených koncentráciách nachádza v podzemných vodách skúmaného územia Fecelk. a Mn2+. Z pohľadu celkovej mineralizácie charakterizujeme podzemné vody v skúmanom území ako stredne až
vysoko mineralizované. Hodnoty celkovej mineralizácie sú podmienené charakterom geologického prostredia a vo veľkej miere charakterom skúmaného územia – husto osídlená mestská aglomerácia s rôznymi priemyselnými prevádzkami a poľnohospodárskymi aktivitami. Znečistenie podzemných vôd sa odráža najmä vo zvýšených obsahoch NO3-, SO4 2- a Cl-.

Podzemné vody predkvartérnych sedimentov – útvar SK2001000P sa vo všeobecnosti vyznačujú dominantným zastúpením Ca2+ a HCO3 - Zo stopových prvkov sa vo zvýšených koncentráciách nachádza v podzemných vodách skúmaného územia As, Fecelk. a Mn2+. Z pohľadu celkovej mineralizácie charakterizujeme podzemné vody tohto útvaru ako vody so zvýšenou až vysokou mineralizáciou (SHMÚ 2014).

3.4 Klimatické pomery

Na základe mapy klimatických oblastí (Lapin et al., in Atlas krajiny SR, 2002) patrí dotknuté územie do teplej klimatickej oblasti (T1). Najteplejším mesiacom je júl s priemernými teplotami nad 20 °C s viac než 50 letnými dňami a maximálnymi teplotami presahujúcimi 25°C. Najchladnejší mesiac je január s priemernými teplotami -2°C. Okrsok možno charakterizovať ako veľmi suchý s miernou zimou. Priemerné ročné teploty sa v
južnej časti Podunajskej roviny v období rokov 1961 až 1990 pohybovali okolo 9 - 10 °C (Šťastný et al., in Atlas krajiny, 2002).

Priemerný ročný úhrn zrážok v období 1961 až 1990 dosahoval hodnoty 500 - 550 mm (Faško a Šťastný in Atlas krajiny SR, 2002).

Z hľadiska výskytu hmiel patrí územie do oblasti rovín a nížin so zníženým výskytom hmiel s priemerným ročným počtom výskytu hmiel 20 – 45 dní (Minďáš a Škvarenina in Atlas krajiny SR, 2002). Z hľadiska zaťaženia územia inverziami je skúmané územie situované v priemerne inverznej polohe (Lapin a Tekušová in Atlas krajiny SR, 2002).

Podrobnú charakteristiku klimatických pomerov širšieho okolia skúmaného územia nám podávajú záznamy z blízkej meteorologickej stanice Hurbanovo, s dlhodobým klimatologickým programom pozorovaní. Na obr. 2 sú znázornené základné charakteristiky vybraných meteorologických prvkov za obdobie rokov 1951-2007 (Zdroj údajov: SHMÚ).


Obrázok 2: Dlhodobé priemery a extrémy niektorých charakteristík meteorologických prvkov nameraných na klimatologickej stanici Hurbanovo v období rokov 1951-2007

Na obr. 3 sú znázornené vybrané klimatologické charakteristiky zo stanice Hurbanovo pre rok 2014 (Zdroj údajov: SHMÚ).

Výkyvy počasia a výskyt klimatologických extrémov v období posledných rokov na Slovensku dokumentujú aj záznamy meteorologickej stanice v centre Nových Zámkov, ktorá je situovaná v bližšom okolí monitorovanej environmentálnej záťaže. V tab. 2 uvádzame rekordy sledovaných meteorologických charakteristík nameraných na tejto stanici (www.inpocasie.sk).


Obrázok 3: Vybrané klimatologické charakteristiky namerané na klimatologickej stanici Hurbanovo v roku 2014

Tabuľka 2: Meteorologické údaje o extrémoch zaznamenaných na stanici Nové Zámky


Dlhodobé mesačné a ročné rýchlosti vetra v období rokov 1961 – 1990 namerané na stanici Hurbanovo sú uvedené v tab. 3. Prevládajúcimi smermi vetra sú severozápadné a juhovýchodné vetry.

Tabuľka 3: Dlhodobé mesačné a ročné rýchlosti vetra v období rokov 1961 – 1990


3.5 Pedologické pomery

Skúmané územie sa nachádza na akumulačnej rovine nivy rieky Nitra a z geometrických foriem reliéfu dominuje L‐L (lineárna‐lineárna): formy vyrovnávajúce tok látok a energie v oboch smeroch. Nadmorská výška je 114 – 118 m n. m (Malík et al. 2007)

Z hľadiska zastúpenia litostratigrafických jednotiek je územie tvorené holocénnymi sedimentmi - nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a pleistocénnymi sedimentmi - fluviálne sedimenty - štrky, piesčité štrky a piesky v nízkych terasách s pokryvom spraší a deluviálnych splachov. Lokálne sa tu nachádzajú antropogénne sedimenty (navážky a skládky). Hrúbka kvartérneho pokryvu je 19-21 m.

Na týchto geologicko-substrátových komplexoch sú vyvinuté dvojhorizontové pôdy – regozeme a černozeme na sprašiach a čiernice na fluviálnych sedimentoch. Jedná sa o pôdne subtypy modálne a kultizemné s alkalickou pôdnou reakciou a varieta je karbonátová (v zmysle Šály et al. 2000). Hĺbka pôdy varíruje v intervale od 40 cm (regozeme) do 100 cm (černozeme a čiernice). Textúra pôd je prachovito-hlinitá (spraše) a piesčito-hlinitá (čiernice). Obsah skeletu (štrku) je do 15% a obsah humusu varíruje v intervale 2-3%. Na skládke sa vyskytuje antrozem modálna depóniová (ANm/d, Šiška a Pestún, 1968).

Povrchové horizonty pôd sú ovplyvnené antropogénnou činnosťou na skládke a jej okolí ale aj migráciou kontaminantov v podzemných vodách, pretože tieto vplývajú i na diagnostické vlastností čierníc (výskyt glejového horizontu do hĺbky 100 cm), výskyt hrdzavých škvŕn a Fe-Mn nodúl v humusovom horizonte a v neposlednom rade v týchto pôdach existuje difúzny- hrubý A/C prechodný horizont s obsahom humusových látok, na ktoré sa sorbujú kontaminanty.

3.6 Hydrologické pomery

Skúmané územie spadá do hlavného povodia rieky Dunaj, čiastkového povodia rieky Váh (úsek Nitra od ústia Žitavy a Malej Nitry po jej sútok s Váhom). Najbližší povrchový tok
predstavuje samotná rieka Nitra (jej dolný tok), ktorý preteká mestom Nové Zámky. Z Nových Zámkov bol vybudovaný v 60. rokoch 20. storočia umelý kanál, ktorý spojil rieku Nitra s Váhom v obci Komoča, vzdialenej od Nových Zámkov pár kilometrov (ľavostranný prítok Váhu). Staré koryto rieky Nitra však naďalej existuje. Preteká cez Martovce a spája sa so Žitavou a v Komárne sa vlieva do Váhu. Najvýznamnejší najbližší prítok rieky Nitra je rieka Žitava, ktorá sa do Nitry vlieva ako ľavostranný prítok severne od záujmového územia (smer Šurany). Rieka Nitra a Žitava sa vyznačujú dažďovo-snehovým typom režimu odtoku nížinných riek. V povodí Nitry sú dokumentované maximálne priemerné mesačné prietoky v marci a apríli a minimálne priemerné mesačné prietoky väčšinou v auguste, ojedinele v júli, septembri a októbri. V roku 2013 priemerný ročný prietok hlavného toku Nitry dosahoval 70-125% dlhodobých hodnôt (SHMÚ, 2013).

V blízkosti skúmaného územia sa nachádza priamo na toku Nitra vodomerná stanica SHMÚ. Jej základná charakteristika je uvedená v tab. 4. Situačná mapka vodomernej stanice Nové Zámky v rámci povodia toku Nitra je znázornená na obr. 4.

Tabuľka 4: Základná charakteristika vodomernej stanice Nové Zámky na toku Nitra (SHMÚ, 2011)


Na tejto stanici bol v roku 2013 vyhodnotený 10 – 20 ročný kulminačný prietok rieky Nitra (SHMÚ 2013). Priemerné mesačné a extrémne prietoky hlavného toku Nitra namerané na vodomernej stanici Nové Zámky v roku 2010 sú uvedené v tab. 5. V doterajšom období pozorovania na tejto stanici (1931-2009) bol vyhodnotený najväčší kulminačný prietok na úrovni 316 m3.s-1 a najmenší priemerný denný prietok na úrovni 2,4 m3.s-1.


Obrázok 4: Situačná mapka vodomernej stanice Nové Zámky v povodí toku Nitra (SHMÚ, 2013)

Tabuľka 5: Priemerné mesačné a extrémne prietoky zaznamenané na vodomernej stanici Nové Zámky na toku Nitra (SHMÚ, 2011)


3.7 Chránené územia

Záujmové územie nepatrí medzi územia chránené osobitnými predpismi z hľadiska všeobecnej ochrany prírody. Povrchový tok Nitra je zaradený medzi vodohospodársky významné vodné toky v celom svojom profile (Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z. z.). Z pohľadu ochrany vôd sa monitorovaná environmentálna záťaž nenachádza v pásme hygienickej ochrany vôd. Na obr. 5 je znázornená situačná mapka monitorovanej
environmentálnej záťaže voči pásmam hygienickej ochrany vôd 2. stupňa. Tieto sa nachádzajú na severe, severovýchodne od Nových Zámkov. Z hľadiska bonity pôdy a výskytu osobitne chránených pôd, takéto pôdy sa v blízkosti záťaže priamo nevyskytujú, keďže skúmané územie je situované v mestskej aglomerácií Nové Zámky. Ich výskyt dokumentujeme v širšom okolí skúmaného územia, južne a východne od mesta Nové Zámky, (obr. 6).


Obrázok 5: Situačná mapka monitorovanej environmentálnej záťaže voči pásmam hygienickej ochrany vôd 2 stupňa (Enviroportál, Atlas krajiny SR, 2002)


Obrázok 6: Situačná mapka monitorovanej environmentálnej záťaže z pohľadu bonity pôd v širšom okolí (Enviroportál, Atlas krajiny SR, 2002)

4. DOTERAJŠIA GEOLOGICKÁ PRESKÚMANOSŤ A ÚDAJE O ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽI

4.1 Geologická preskúmanosť

Najstaršie práce zaoberajúce sa geologickou stavbou širšieho okolia obce Nové Zámky pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Jedná sa o prácu Timka (1902), ktorý sa okrem agrogeologických problémov zaoberal aj geologickou stavbou širšieho okolia študovanej lokality.

Geologickou stavbou predmetného územia sa ďalej zaoberal Hromádka (1931; 1956) a neotektonikou podunajskej panvy Čepek (1938). V 60. rokoch minulého storočia zobrazil Seneš (1961) geologickú stavbu študovaného územia na prehľadnej geologickej mape v mierke 1:200 000, list L-34-1 Nové Zámky a opísal ju vo vysvetlivkách k uvedenej mape (Seneš et al., 1962).

V 70. rokoch minulého storočia študované územie geologicky zmapoval v mierke 1:25 000 Vaškovský (1970), ktorý vo vysvetlivkách podrobne spracoval hlavne kvartérne sedimenty nachádzajúce sa v predmetnej oblasti. V 80. rokoch 20. storočia bola z územia jv. časti Podunajskej nížiny zostavená regionálna geologická mapa v mierke 1:50 000 (Vaškovský a Halouzka, 1976 ) spolu s vysvetlivkami (Vaškovský et al., 1982). Koncom 90. rokov bola v rámci medzinárodného projektu DANREG zostavená mapa hrúbok kvartérnych
sedimentov južnej časti podunajskej panvy (Scharek et al. 1998). V súčasnosti najnovšou
prácou zaoberajúcou sa geologickú stavbu okolia Nových Zámkov sú Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape v M 1: 200 000 list 45 – Nitra (Nagy et al., 2004) a prehľadná geologická mapa v mierke 1: 200 000, list 45 – Nitra (Nagy et al., 2008).

Na základe doterajšej geologickej preskúmanosti bližšieho okolia monitorovanej environmentálnej záťaže možno zhrnúť nasledovné poznatky. Na geologickej stavbe študovanej lokality sa podieľajú vrchnopliocénne sedimenty kolárovského súvrstvia, rôzne genetické typy kvartérnych usadenín a relatívne hrubé antropogénne uloženiny. Z kvartérnych (pleistocénnych) sedimentov sú zastúpené fluviálne sedimenty rieky Nitry, eolické sedimenty (spraše a viate piesky) a holocénne sedimenty.

Sedimenty kolárovského súvrstvia sú na študovanom území tvorené sivozelenými, sivými prevažne nevápnitými ílmi striedajúcimi sa so sivozelenými hrubozrnnými ílovitými
pieskami a sivohnedými, sivými hrubozrnnými pieskami s ojedinelými valúnami kremeňa do 2 cm.

V nadloží sedimentov kolárovského súvrstvia vrchnopliocénneho veku sa nachádzajú fluviálne sedimenty nízkej terasy Nitry. Tvorené sú okrovožltými, hrdzavohnedými dobre zrnenými štrkmi, na niektorých miestach hrdzavosfarbenými jemnozrnnými pieskami, v ktorých sa ojedinele vyskytujú valúny do priemeru 2 cm. Hrúbka fluviálnych sedimentov dosahuje až 7 m.

Na relatívne veľkej ploche územia mesta Nových Zámkov sú uvedené sedimenty pokryté eolickými sedimentmi tvorenými sprašami a viatymi pieskami. Spraše majú svetložltú farbu a ich hrúbka dosahuje okolo 2,7 m. Viate piesky lokálne pokrývajú sprašové komplexy. Reprezentované sú žltosfarbenými jemnozrnnými vápnitými pieskami Ich hrúbka dosahuje až 4,5 m.

V oblasti Nových Zámkov, ale hlavne v jeho najbližšom okolí sa vyskytujú holocénne sedimenty tvorené prevažne ílovitými hlinami a ílovitými jemnozrnnými pieskami.

Samostatnú skupinu sedimentov tvoria na študovanom území antropogénne sedimenty reprezentované navážkami. Tvorené sú sivočiernymi, sivohnedými a svetlosivými piesčitými hlinami, v ktorých sa nachádzajú zvyšky stavebného (štrk, úlomky tehál, betónu, úlomky kovových rúr, malé kusy plechov) a domového odpadu (úlomky skla, fliaš, čierne uhlíky z dreva). Ich hrúbka dosahuje na niektorých miestach až 1,3 m.

V širšom okolí skúmaného územia boli najstaršie hydrogeologické prieskumné práce realizované za účelom zaistenia resp. overenia zdroja úžitkovej vody (napr. Janovský, 1962; Ševčík, 1984; 1985).

V 80-tych a 90-tych rokoch 20. storočia boli v blízkom okolí predmetnej environmentálnej záťaže realizované účelové, podrobné prieskumné ako aj sanačné práce, ktoré však primárne neboli zamerané na mestskú skládku Nové Zámky ale na blízko situovanú ďalšiu environmentálnu záťaž - Nové Zámky – Real H.M. (bývalý Benzinol, príloha 21a). Tieto práce zahŕňali vrtné, čerpacie, laboratórne a vyhodnocovacie práce, ktoré boli zamerané na prieskum (Ulč a kol., 1982; 1985) a neskôr sanáciu (Brutenič, 1996) špecifického znečistenia podzemných vôd v areáli a okolí environmentálnej záťaže Nové Zámky – Real H.M. ropnými látkami. Vybudované vrty zachytávajú kvartérne kolektory v podloží s neogénnymi ílmi do hĺbky 15 až 17 m.

Bližšie okolie skúmaného územia bolo podrobené prvým hydrogeologickoprieskumným prácam v roku 1988 (Ševčík, 1988), za účelom zabezpečenia zdroja vody pre požiarnu ochranu v okolí skládky.

Juhovýchodne od telesa skládky bol vybudovaný hydrogeologický vrt (HVZ-3) zachytávajúci neogény zvodnený kolektor (v hĺbke 22-27 m). Nepriepustné neogénne íly boli overené v hĺbke 28 m.

V roku 1994 sa začali prieskumné práce na predmetnej environmentálnej záťaži, ktoré viedli k realizácii 3 hydrogeologických vrtov v okolí telesa skládky (NZM-1, NZM-2, NZM-3) a k návrhu rekultivácie záťaže (Šarík 1994 in Bališ et al., 1994; Tischler a Karoľ 1994 in Gajdoš et al., 2005).
Realizovanými geologicko-prieskumnými prácami boli overené poznatky o litologickom zložení horninového prostredia do úrovne 15 m, pričom bola potvrdená značná variabilita geologickej stavby územia (Bališ et al., 1994). Jednotlivé litologické vrstvy sa husto striedajú, vytvárajú miestami nesúvislé polohy šošoviek a vykliňujúcich polôh o malej mocnosti od 0,3 do maximálne 4,5 m. Striedajú sa priepustnejšie a menej priepustné vrstvy (piesky, drobné štrky s ílmi a sprašami), a to nepravidelne v horizontálnom a vertikálnom smere. Na niektorých miestach sa predpokladá priamy styk telesa skládky so zvodnenými fluviálnymi sedimentmi (pieskami) vystupujúcimi v podloží skládky, na základe overeného hĺbkového uloženia telesa skládky (sondami V-1 až V-4, z prieskumu pre skládkový plyn).

Identické výsledky potvrdil aj geofyzikálny prieskum, kde v geoelektrických rezoch je dokumentovaný styk telesa skládky s priepustnými polohami (Bališ et al., 1994). Vrstva sivozelených a zelených ílov bola zdokumentovaná na celom území a bola zachytená vrtmi NZM-2 a NZM-3 v hĺbke 14,5 a 13,5 m pod terénom. Ide o neogénne íly, ktoré tvoria hydrogeologický izolátor. Mocnosť týchto ílov bola overená vo vrte HVZ-3 na úrovni 2,3 m (Ševčík, 1988).
V roku 2007 bol v rámci monitoringu predmetnej environmentálnej záťaže
realizovaný nový hydrogeologický vrt NZM-4 (Gajdoš et al. 2007), juhozápadne od telesa
skládky, ktorým bol zachytený kvartérny kolektor podzemných vôd (piesky) v podloží
s neogénnym kolektorom (štrky až piesky).

Lokalizácia realizovaných hydrogeologických vrtov vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži, resp. v jej blízkom okolí je znázornená na obr. 7.

Podrobnejšie informácie k priebehu ako aj výsledkom monitoringu danej lokality sú uvedené v kap. 4.2 a v príslušných podkapitolách.


Obrázok 7: Lokalizácia realizovaných hydrogeologických vrtov vo vzťahu k mestskej skládke v Nových Zámkoch, resp. v jej blízkom okolí

4.2 Charakteristika environmentálnej záťaže a stavu lokality

4.2.1 Prehľadný popis a história EZ

Skládka v meste Nové Zámky predstavuje potvrdenú environmentálnu záťaž, ktorá
bola v minulosti rekultivovaná. Má charakter mestskej skládky tuhého komunálneho odpadu. Vznik environmentálnej záťaže bol podmienený vyvážaním a ukladaním nielen komunálneho ale aj priemyselného odpadu na skládku. Nemá vybudovaný ochranný systém podložia ani drenážny systém priesakových vôd. Je prekrytá tesnením z prírodného materiálu (geotextíliou). Povrch skládky je zarastený trávnatým porastom, nízkymi krami a stromami. Sú dôvodné pochybnosti o účinnosti (funkčnosti) tesnenia. Na niektorých miestach je na povrchu skládky badať erózne procesy (tvorba eróznych rýh vplyvom pôsobenia zrážok), a to najmä vo východnej časti skládky. Na predmetnej lokalite dochádza k trvalému kontaktu skládkovaného materiálu s podzemnými vodami (podúrovňová pozícia voči okoliu), tiež k tvorbe plynov. Vzhľadom na nadúrovňovú pozíciu skládky voči okoliu predstavuje rušivý a neestetický prvok v krajine. Environmentálna záťaž vznikla v roku 1962 a činnosť, ktorá podmienila jej vznik, sa na lokalite už nevykonáva (REZ SR, RSO ŠGÚDŠ). Skládka je definitívne uzavretá, zabezpečená proti nelegálnemu vstupu oplotením. Aj v súčasnosti však dochádza i keď v malom rozsahu k nelegálnemu vývozu TKO na skládku. Tento nelegálne vyvozený odpad však Mesto Nové Zámky na svoje náklady odváža.

Samotná záťaž je pôvodne situovaná v podúrovňovej pozícií voči okoliu. Je umiestnená v starej ťažobnej jame bývalého hliniska, kde boli ťažené sprašové hliny. Hĺbka jamy je cca 8 m (Bališ et al., 1994) a navozený odpad má mocnosť do 16 – 20 m. Skládka sa vyvyšuje nad okolitý terén o cca 15 m a jej plocha je cca 6,5 ha (Gajdoš et al., 2012, RSO ŠGÚDŠ).

Lokalita sa nenachádza v chránenom území prírody ani v jeho blízkosti. Záťaž sa nenachádza priamo v území s vodohospodárskymi záujmami. Mesto Nové Zámky bolo v
minulosti zásobované pitnou vodou zo záchytného územia, ktoré leží asi 2 km
severovýchodne od mesta. V súčasnej dobe sú podľa informácií ZSVaK všetky zdroje odstavené, ale udržiavané v prevádzkyschopnom stave. Mesto je zásobované vodovodom privedeným z oblasti Gabčíkova (Gabčíkovo-Nové Zámky-Kolta). Vodné zdroje, zásobujúce závody vodami z vrchnoneogénnych horizontov sú sústredené severne a severovýchodne od mesta i južne, za tokom rieky Nitra. Územie má priemernú prirodzenú ochranu, ohrozenie podzemnej vody je stredné a možno ho charakterizovať ako zraniteľné (obytné zóny, administratívne budovy, záhradky, ....). Na základe možnosti šírenia kontaminácie do podzemných vôd a šírenia prchavých a toxických látok je skládka klasifikovaná ako environmentálna záťaž so strednou prioritou. Z pohľadu možnej kontaminácie povrchových vôd sa skládka nepovažuje za rizikovú (REZ SR).

V roku 1994 boli na skládke realizované prvé prieskumné práce Tischler a Karoľ, 1994 in Gajdoš et al., 2005, počas ktorých boli vybudované 3 objekty pre sledovanie kvality podzemnej vody (NZM-1, NZM-2, NZM-3).

V tom istom roku (1994) bolo skládkovanie ukončené a bolo navrhnuté uzavretie skládky a následné rekultivačné práce, zahŕňajúc technickú úpravu telesa skládky (svahovanie), odplyňovanie skládky formou odplyňovacej vrstvy zo štrku), položenie tesniacej fólie chránenej z oboch strán geotextíliou, položenie ochranno-drenážnej vrstvy zo štrkopiesku, uzavretie povrchu uzatváracou vrstvou zeminy, zahumusovanie a zatrávnenie plôch hydroosevom a vybudovanie panelovej cesty na obe úrovne telesa skládky (Bališ et al., 1994).

I. etapa rekultivácie sa začala v roku 1995 a v priebehu nasledujúcich rokov bola rekultivácia dokončená v roku 2007. Objednávateľom rekultivačných prác bol Mestský úrad Nové Zámky a zhotoviteľom rekultivácie bol VODOMONT – Vodohospodárske stavby a.s. Šaľa. Kompletná projektová dokumentácia k projektu rekultivácie skládky je u držiteľa environmentálnej záťaže.

Na základe vykonanej rekultivácie bola skládka preklasifikovaná a zaradená aj do REZ – časti C, medzi rekultivované lokality. Skládka bola zaradená do kategórie „rekultivovaná nelegálna skládka“ (REK-1b, REZ SR).

Od roku 2005 sa vykonáva pravidelný monitoring environmentálnej záťaže, a to
jeden krát ročne. Monitorovací systém je plne funkčný, pričom pozostáva z 5-tich
monitorovaných vrtov. Monitoring financuje Mestský úrad Nové Zámky z rozpočtu mesta. Realizátorom monitoringu je spoločnosť GEODYN s r.o., Bratislava.

4.2.2 Základné informácie o vlastníckych a iných relevantných vzťahoch a kontaktných miestach

Pôvodcom skládky bolo samotné mesto Nové Zámky (komunálny odpad) a tiež podniky Elektrosvit, Tesla a Novofrukt (priemyselný odpad). Držiteľom environmentálnej záťaže je Mesto Nové Zámky (Hlavné námestie 10, Nové Zámky 94035, Slovensko). Kontaktnou osobou je pracovníčka referátu životného prostredia na Mestskom úrade Nové Zámky (Ing. Eva Baranovičová).

Keďže mesto Nové Zámky je zároveň okresným mestom, z administratívneho hľadiska spadá environmentálna záťaž pod správu príslušného Okresného úradu životného prostredia v Nových Zámkoch (OÚ ŽP Nové Zámky, Podzámska 25, 940 01 Nové Zámky, kontaktné osoby: Odpadové hospodárstvo: Ing. Vojtech Sládeček, Ing. Peter Kosztolányi, Vodné hospodárstvo: Ing. Eva Prítyiová).

Podľa výpisu z katastra sú vlastníkmi pozemkov pod skládkou mnohí majitelia, resp. pozemok je značne rozparcelovaný.

4.2.3 Vývoj lokality z hľadiska znečisťovania životného prostredia

Na skládke bol v priebehu viac ako 40 rokov (1962 – 1994) deponovaný odpad, najskôr do jamy, ktorá zostala po ťažbe sprašových hlín na danej lokalite (podúrovňová pozícia skládky voči okoliu). Neskôr sa odpad ukladal aj priamo na úrovni terénu a skládka sa stala nadúrovňovou voči okoliu (elevácia). Na skládku sa vyvážal rôzny komunálny odpad z mesta Nové Zámky ale aj priemyselný odpad z existujúcich podnikov (Elektrosvit, Tesla a Novofrukt) a podľa informácií uvedených v správe Gajdoš a Kurkin, 2005 aj odpad z nemocnice. Ročne sa deponovalo cca 58 000 ton odpadu (Šarík, 1994 in Gajdoš a Kurkin, 2005). Je odôvodnený predpoklad, že od roku 1994 sa v horninovom prostredí v okolí skládky vytvorila interakčná zóna, v ktorej budú prítomné výluhy z materiálu skládky (Gajdoš a Kurkin, 2005).

Na lokalite boli v roku 2006 v rámci monitoringu záťaže boli popri analýze kvality podzemných vôd v priestore a okolí skládky realizované aj geofyzikálne merania zahŕňajúc metódu spontánnej polarizácie – SP a metódu vertikálneho elektrického sondovania – VES, ďalej atmogeochemické merania a meranie skládkových plynov (Gajdoš et al., 2006). Z výsledkov použitej metódy SP vyplýva, že pohyb podzemnej vody je priestorovo
diferencovaný a intenzita pohybu podzemnej vody nie je vysoká. Charakter elektrického poľa
nesignalizuje výraznejšiu prítomnosť výluhov v podzemnej vode. Metódou VES bola detekovaná poloha ílov, a to dostatočne mocná, ktorá môže vytvárať bariéru voči šíreniu potenciálnych výluhov z priestoru skládky do hlbších horizontov. Výsledky poukazujú na stabilizáciu produkcie výluhov, ktorá zostáva s minimálnym pohybom v priestore pod skládkou. Z atmogeochemických meraní a z meraní plynov vyplýva, že v skládke sa vytvára bioplyn. Zároveň pozorovať určitú rajonizáciu koncentrácií plynov, pričom relatívne zvýšené koncentrácie sa nachádzajú v severnom úseku skládky a po vonkajšom okraji východného úseku skládky. Je  pravdepodobné, že vo východnej časti sa horizont produkujúci plyn nachádza hlbšie ako v ostatných oblastiach, resp. sa nad ním nachádza vrstva zabraňujúca úniku bioplynu. Podľa získaných výsledkov možno usudzovať, že interakčná zóna je malá a významne nepresahuje obvod skládky. Ďalšie geofyzikálne merania, ktoré boli realizované na skládke v roku 2007, zahŕňajúc metódu vertikálneho elektrického sondovania – VES a metódu elektrickej odporovej tomografie – ERT (Gajdoš et al., 2007) poukazujú na pomerne stabilný stav
skládkovaného materiálu, a to ako z hľadiska mechanickej stability tak aj chemickej stability.

Materiál je pomerne heterogénny (striedanie jemnozrnného a biologického materiálu na jednej strane a kamenitého stavebného odpadu na strane druhej) avšak vytvára relatívne nízke riziko ohrozenia okolitého prostredia. Na povrchu telesa skládky bola v rámci geofyzikálneho prieskumu zdokumentovaná niekoľko cm hrubá nepriepustná krusta. V roku 2007 bolo na lokalite realizované aj meranie skládkových plynov. Z výsledkov vyplýva, že v materiáli skládky zostala malá časť, ktorej transformácia neskončila a pri jeho premene dochádza i naďalej k tvorbe zvyškových plynov. Výsledky opäť potvrdili určitú rajonizáciu koncentrácií plynov, ktorá bola zaznamenaná v roku 2006.

V súčasnosti je skládka uzavretá a oplotená a činnosť, ktorá podmienila vznik environmentálnej záťaže sa nevykonáva pravdepodobne už od roku 1994. Problémom však ostáva nelegálny vývoz TKO občanmi, i keď v malom rozsahu. Tento odpad sa snaží Mesto Nové Zámky odvážať.

Lokalita dotknutá ukladaním tuhého komunálneho a priemyselného odpadu má rozlohu cca 6,5 ha. Vzhľadom na to, že skládka bola umiestnená pod úrovňou terénu (v depresii) bez akýchkoľvek ochranných prvkov a izolácie voči podložiu, existuje stále predpoklad, že dochádza k znečisťovaniu podzemných vôd v blízkom okolí telesa skládky, čo dokumentujú aj výsledky chemických rozborov podzemných vôd (viď kap. 4.2.4).

Od roku 1995 bola vo viacerých etapách realizovaná rekultivácia environmentálnej záťaže. Rekultivácia bola realizovaná v konečnom rozsahu nasledovných prác: zahrnutie skládky (zeminou alebo stavebným odpadom), prekrytie skládky nepriepustným pokryvom, geotextíliou a vegetačnou vrstvou, vybudovanie plynovej drenáže (odvetrávacie vrty, šachty) a vybudovanie obvodovej drenáže (obvodové priekopy / rigoly). Rekultivačné práce sú prakticky dokončené. Chýba dostavba časti obvodového vsakovacieho rigolu (ryha vyplnená hrubším štrkom), ktorý by mal odvádzať zrážkové vody zo svahov skládky (REZ SR, Mestský úrad Nové Zámky).

Realizáciou rekultivačných prác došlo k zlepšeniu stavu životného prostredia v okolí bývalej rozmernej skládky. Skládka je však charakterizovaná ako lokalita so zvyškovou kontamináciou. Výsledky monitoringu realizovaného od roku 2005 1 krát ročne poukazujú na to, že kvalita podzemnej vody je skládkou naďalej čiastočne ovplyvňovaná (viď kap. 4.2.4).

4.2.4 Identifikácia a charakteristika predpokladaných znečisťujúcich látok a rozsah kontaminácie

Na základe pravidelného monitoringu environmentálnej záťaže vykonávaného od roku 2005, ktorého cieľom je sledovanie kvality podzemných vôd, boli opakovane identifikované nasledovné kontaminanty podzemných vôd: najmä NH4+, Cl- a SO4 2-. Zaznamenané boli tiež zvýšené hodnoty elektrolytickej vodivosti a rozpustných látok. Prítomnosť organických látok v podzemných vodách na danej lokalite dokumentujú zvýšené hodnoty CHSKCr, TOC a AOX a prítomnosť uhľovodíkov dokumentujú zvýšené hodnoty NELUV a TOC (obr. 8, 9). Zo stopových prvkov boli sledované As, Cd, Crcelk, Hg a Pb, pričom ich obsahy sa pohybovali zväčša pod úrovňou detekčných limitov analytického stanovenia. V roku 2007 bol v monitorovacom vrte pod skládkou zaznamenaný zvýšený obsah arzénu (As = 0,0999 mg.l-1, vrt HP-26). V roku 2012 boli obsahy As na hranici normy (³ 0,01 mg.l-1) zaznamenané v dvoch monitorovacích vrtoch situovaných pod skládkou, resp. na jej okraji (vrty RP-10, HP-26). Úrovne obsahov potenciálne toxických prvkov stanovené v roku 2012 sú uvedené v tab. 6.

Tabuľka 6: Úrovne obsahov potenciálne toxických prvkov v podzemných vodách stanovené v rámci  monitorovania skládky v roku 2012 (prevzaté z Gajdoš et al., 2012)


V roku 1994 bola v podzemných vodách pod telesom skládky dokumentovaná prítomnosť kyanidov, táto však neskorším monitoringom potvrdená nebola (CN- <0,05 mg.l-1, zväčša na úrovni 0,00X mg.l-1).

Kvalita vody v referenčnom vrte situovanom nad skládkou (NZM-1) je sekundárne ovplyvnená  poľnohospodárskou činnosťou (na severnom okraji lokality sa nachádza poľnohospodársky využívaná pôda). Podzemná voda v referenčnej oblasti nad skládkou vykazuje najmä zvýšené koncentrácie NO3- a v minulosti aj nadlimitné hodnoty SO4 2-, RL a EC. Prítomnosť uhľovodíkov ani kyanidov sa však nepotvrdila. Úroveň obsahov vybraných chemických prvkov / parametrov, ktoré boli stanovené v rámci monitorovania predmetnej
environmentálnej záťaže v období rokov 2006-2012 je znázornená na obr. 8 a 9.

Atmogeochemický prieskum zdokumentoval prítomnosť uhľovodíkov v pôdnom vzduchu skládky (Gajdoš et al., 2006). Analýza skládkových plynov CO2, CO, CH4 preukázala nárast ich hodnôt smerom do hĺbky, a to najmä v prípade CH4 (maximum 36 obj%, Gajdoš et al., 2007). Obsah skládkových plynov sa v roku 2007 pohyboval v rozmedzí CO2 0,1-19 %, CO 4-120 ppm, CH4 0,2-36 % a H2S. Obsahy H2S boli stanovené na nulovej úrovni.

Z pohľadu rozsahu kontaminácie, výsledky chemických analýz podzemných vôd realizovaných v rámci monitoringu skládky (Gajdoš et al., 2012) potvrdili, že skládka predstavuje zdroj znečistenia podzemných vôd v smere prúdenia.

Geologicko-prieskumnými prácami bolo zistené, že skládka odpadov výrazne ovplyvňuje kvalitu podzemnej vody vo zvodnenom horizonte hydraulicky prepojených kvartérnych a neogénnych sedimentov siahajúcich do hĺbky 14 – 15 m v smere prúdenia podzemnej vody (JJZ, JZ smer, vrty NZM-2, NZM-3 resp. NZM-4, HP-26). Vplyv skládky na ďalší zvodnený horizont oddelený od vrchných zvodní súvislou vrstvou neogénnych ílov
nebol preukázaný. Mocnosť nepriepustných ílov bola vrtom HVZ-3 zdokumentovaná na úrovni 2,3 m. Je predpoklad, že poloha neogénnych ílov je dostatočne mocná a môže vytvárať bariéru voči šíreniu znečistenia z priestoru skládky do hlbších horizontov (Bališ et al., 1994). Tento predpoklad potvrdili aj geofyzikálne merania (Gajdoš et al., 2006), ktoré boli realizované ako doplnkové merania k samotnému monitoringu záťaže. Chemické analýzy podzemných vôd z vrtu HVZ-3, ktorý zachytáva podzemné vody zo súvrstvia neogénnych
sedimentov v hĺbke 22 – 28 m pod terénom preukázali, že podzemné vody z hlbšieho zvodneného kolektora nie sú sekundárne ovplyvnené kontamináciou vplyvom skládky. Sledované parametre boli v porovnaní s referenčným vrtom bez výrazných zvýšení, resp. dosahovali s výnimkou NH4+ lepšie hodnoty (Gajdoš et al., 2006; 2007).

Na základe meraní skládkových plynov v rámci monitoringu environmentálnej záťaže bol zdokumentovaný nárast intenzity bioplynu smerom do vnútra skládky (hĺbka sond najmenej 2 m). V menších hĺbkach sa pravdepodobne prejavuje izolačná funkcia vrchnej časti skládky, ktorá zamedzuje šíreniu bioplynu zo skládky do okolia. Poukazujú na to aj relatívne veľmi nízke hodnoty skládkových plynov, ktoré boli namerané v plytších sondách iba 0,6 m pod povrchom (Gajdoš et al., 2006; 2007).

Výsledky atmogeochemických meraní dokumentujú zvýšenú prítomnosť uhľovodíkov v pôdnom vzduchu skládky najmä v jej severnom úseku (časť bližšia ku priľahlej komunikácii „Vinohrady“). Nižšie koncentrácie boli zaznamenané na južnom okraji a vo východnom úseku skládky.

Z pohľadu rozsahu kontaminácie a jej potenciálneho šírenia do okolitého prostredia je dôležité, že neogénne íly plnia funkciu hydrogeologického izolátora a zabraňujú šíreniu kontaminácie do hlbších zvodnených horizontov. Pozitívnym faktom je tiež zistenie, že geofyzikálne merania síce zdokumentovali priestorovo diferencovaný pohyb podzemnej vody ale intenzita pohybu podzemnej vody nie je podľa výsledkov meraní vysoká. Produkované výluhy zostávajú s minimálnym pohybom v priestore pod skládkou.

Na druhej strane bola zaznamenaná kontaminácia v prípade I. zvodneného kolektora, hydraulicky prepojených kvartérnych a neogénnych sedimentov. Z pohľadu negatívneho vplyvu environmentálnej záťaže na kvalitu podzemných vôd treba brať do úvahy aj fakt, že na
niektorých miestach skládky bol zdokumentovaný styk skládkovaného materiálu z vysoko priepustnými polohami fluviálnych pieskov. Predpoklad, že negatívny vplyv skládky na kvalitu podzemných vôd bude pretrvávať je vysoký.

Realizované rekultivačné práce zabezpečili skládku voči infiltrácii zrážkových vôd ako aj odplynenie skládky prostredníctvom sond. Nedoriešeným ostáva nedostatočné odvádzanie zrážkových vôd vsakovacími rigolmi, keďže tieto nie sú z časti dobudované.

Vzhľadom na lokalizáciu skládky a pri zohľadnení smeru prúdenia podzemných vôd nie je predpoklad šírenia kontaminácie z telesa skládky do vzdialeného toku povrchových vôd (rieka Nitra sa nachádza na SV od telesa skládky vo väčšej vzdialenosti).


Obrázok 8: Úrovne vybraných ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v období monitorovania skládky 2006-2012 – vodivosť, rozpustné látky, chloridy, dusičnany, amónne ióny (prevzaté z Gajdoš et al., 2012)


Obrázok 9: Úrovne vybraných ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v období monitorovania skládky 2006-2012 –sírany, CHSKCr, NELUV , TOC a AOX (prevzaté z Gajdoš et al., 2012)

4.2.5 Zhrnutie realizovaných opatrení na minimalizáciu vplyvu EZ, príp. existujúce monitorovacie prvky

Na skládke boli v minulosti realizované rekultivačné práce za účelom minimalizácie vplyvu environmentálnej záťaže na jednotlivé zložky životného prostredia. Hlavným prínosom rekultivácie je ochrana skládkovaného materiálu pred infiltrujúcimi zrážkovými vodami a eróziou (prekrytie skládky nepriepustným pokryvom a vegetačnou vrstvou), odvádzanie zrážkových vôd odvodňovacím systémom mimo telesa skládky (obvodová drenáž však nie je úplne dokončená) a odplyňovanie skládky prostredníctvom plynovej drenáže
(vybudovanie odvetrávacích vrtov a šácht).

Vybudovaný monitorovací systém pozostáva z 5-tich vrtov, z toho 1 referenčného vrtu (NZM-1) a je v súčasnosti plne funkčný. V roku 2005 a 2006 bol jeden z monitorovaných objektov vrt HVZ-3, ktorý zachytával neogény zvodnený kolektor vo väčších hĺbkach (22 – 28 m). Vzhľadom na nepreukázaný negatívny vplyv na kvalitu  podzemných vôd v hlbšom kolektore nebol ďalej tento vrt monitorovaný. V roku 2007 bol vybudovaný nový vrt NZM-4 zachytávajúci I. zvodnený horizont hydraulicky prepojených kvartérnych a neogénnych sedimentov (hĺbka vrtu 14 m). Tento vrt v podstate nahradil pôvodný vrt NZM-3 situovaný v telese skládky, ktorý však bol monitorovaný len v roku 2005 z dôvodu jeho zasypania a znehodnotenia skládkovaným materiálom. Od roku 2007 až do roku 2013 boli súčasťou monitorovacieho systému nasledovné vrty: NZM-1 (referenčný vrt), NZM-2, NZM-4, HP-26 a RP-10. Lokalizácia monitorovacích vrtov je znázornená na obr. 10. Monitorované ukazovatele kvality podzemných vôd zahŕňali: pH, vodivosť, amónne ióny, CHSKCr (chemická spotreba kyslíka dvojchrómanom draselným), chloridy, sírany, dusičnany, fosforečnany, RL (rozpustné látky), NELUV (nepoláme extrahovateľné látky v ultrafialovej oblasti spektra), NELIR (nepolárne extrahovateľné látky v infračervenej oblasti spektra), kyanidy celkom, TOC (celkový organický uhlík), AOX (adsorbovateľné organické halogénované zlúčeniny), As, Cd, Cr, Pb, Hg, suma PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky).


Obrázok 10: Lokalizácia monitorovaných hydrogeologických vrtov v rokoch 2007-2013 skládke v Nových Zámkoch

5 POSTUP RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY NA LOKALITE

V súlade s projektom geologickej úlohy boli na lokalite EZ realizované nasledovné geologické práce:
 

5.1 Metodika, postup a časová nadväznosť realizovaných prác

Spracovanie archívnych dokumentov prebiehalo predovšetkým v priebehu roku 2012 a začiatkom roku 2013. Cieľom bola excerpcia a súhrnné spracovanie poznatkov o geologických, hydrogeologických a hydrogeochemických pomeroch územia, príp. iných relevantných informácií (rekultivácia skládky, monitoring). Na základe excerpovaných údajov bola spracovaná kapitola „Doterajšia geologická preskúmanosť a údaje o environmentálnej záťaži“ (kap. 4) ako aj iniciálny koncepčný model lokality. Súbežne prebiehalo aj zisťovanie vlastníckych vzťahov v skúmanom území a zisťovanie dôležitých kontaktných osôb a subjektov vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži.

Prvotná rekognoskácia skúmaného územia bola realizovaná 20.03.2013. Zdokumentované bolo samotné teleso skládky ako aj jeho širšie okolie so zameraním sa na spôsob využitia krajiny v skúmanom území, prítomnosť potenciálnych receptorov/recipientov znečistenia. Zistená bola prítomnosť vegetácie (tráva, kríky) vyvinutej na celej ploche skládky ako výsledok jej rekultivácie (viď prílohu 127h). Overená bola existencia starších
monitorovacích objektov, ktoré by mohli byť využité v rámci monitorovania environmentálnej záťaže. Pre sledovanie vývoja znečistenia vôd bol následne vypracovaný návrh programu monitorovania, ktorý pozostával z vybudovania monitorovacej siete (nového monitorovacieho vrtu, rekonštruovaných existujúcich vrtov) a programu monitorovacích prác (odbery vzoriek podzemných vôd, terénne merania a laboratórne práce). Program monitorovania predstavoval základný plánovací dokument pre realizáciu monitorovania. V rámci dokumentácie vrtných prác boli z vrtných jadier navrhnuté odbery porušených a neporušených vzoriek na  inžinierskogeologické stanovenia a odbery vzoriek zemín na chemickú analýzu.

Monitorovacie práce (terénne merania, vzorkovacie práce) sa začali v októbri 2013, a zahŕňali odber podzemných vôd z existujúcich monitorovacích vrtov, ktoré boli v ďalšej fáze prác navrhnuté na rekonštrukciu. Systematický odber vzoriek podzemných vôd z monitorovacích vrtov bol začatý od októbra 2014, po realizácii vrtných a rekonštrukčných prác (júl 2014). Celkovo bolo v rámci úlohy realizovaných 5 monitorovacích cyklov, 1 v roku 2014 (október) a 4 v roku 2015 (február, máj, júl, október). V prvých štyroch cykloch boli realizované terénne merania a odber vzoriek podzemných vôd na chemickú analýzu. Posledný monitorovací cyklus (IV. 2015) zahŕňal terénne merania základných fyzikálno-chemických ukazovateľov a charakteristiku senzorických vlastností podzemných vôd. Fotodokumentácia k realizovaným geologickým prácam je uvedená v prílohe 127h.

Prehľad realizovaných prípravných prác, ktoré boli realizované vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži pred začatím vrtných prác je uvedený v tab. 7. Na základe dosiahnutých výsledkov rešeršných prác možno skúmané územie charakterizovať ako dobre preskúmané vo vzťahu k vplyvu environmentálnej záťaže na kvalitu podzemných vôd zvodnených kolektorov.

Tabuľka 7: Rozsah prípravných prác


5.2 Geofyzikálne práce

V rámci prípravných prác bola realizovaná detailná archívna excerpcia relevantných
podkladov, údajov a informácií a na posúdenie dostupnosti terénu a možnosti výkonu geofyzikálnych prác bola zrealizovaná rekognoskáciu terénu. Geofyzikálne práce (GF) boli následne rozdelené do nasledovných etáp:
 
 

Na lokalite bol v I. etape GF prác urobený základný detailný CMD skríning meraniami elektromagnetickej vodivosti a susceptibility horninového prostredia. V rámci 2. etapy GF prác sa, v zmysle záverov I. etapy, vytýčili a zamerali GF profily a zrealizovali merania metódou multikábla (ERT). Za účelom orientačného určenia vybraných parametrov prírodnej rádioaktivity boli zrealizované bodové merania spektrometrie gama (SG) a odbery pôdneho vzduchu pre stanovenie objemovej aktivity radónu (OAR). Rozsah GF prác je zhrnutý v tab. 8.

Tabuľka 8: Rozsah realizovaných geofyzikálnych prác


Detailný popis a rozsah geofyzikálnych prác realizovaných v skúmanom území je podrobne popísaný v prílohe 163c k ZS „Čiastková záverečná správa – Geofyzikálne prieskumné služby: Nitriansky kraj“.

5.3 Diaľkový prieskum Zeme

Cieľom DPZ bola charakteristika skúmaného územia na základe leteckých snímok (historických, aktuálnych), so zohľadnením viacerých aspektov: sledovanie zmien v čase, popis najzaujímavejších zmien, hľadanie kontrastných prejavov na snímkach DPZ, skúmanie súvislostí v zmenách (kontrastných) prejavov na snímkach DPZ v čase, skúmanie stavu vegetácie ako nepriameho indikátora znečistenia životného prostredia, resp. eróznych prejavov ako priamej miery toku (znečistenia), stav pôd resp. povrchovej vrstvy, model šírenia po povrchu a podobne.

Na základe analýzy lokality z hľadiska DPZ a archívneho štúdia existujúcich snímok, kritického posúdenia dostupných preview snímok podľa stanovených kritérií boli pre skúmané územie vybrané špecifické družicové a letecké snímky. Všetky snímky boli v prvom kroku skontrolované a opravené, napr. ak existovali na nich systematické chyby (šum, pravidelné pásy). Pre multispektrálne infračervené snímky boli vypočítané štandardné parametre, ako sú vegetačné indexy, antropogénne indexy, vodný index, index zastavanosti, neriadená klasifikácia rastrových objektov, faktorová analýza a Tasseled Cap. Z väčších družicových území, ktoré boli interpretované vcelku, boli na záver vyrezané územia podľa priestorovej definície skúmaného územia.
Detailnejší popis a rozsah metód DPZ realizovaných v skúmanom území sú podrobne popísané v prílohe 164 „Čiastková záverečná správa – Diaľkový prieskum Zeme“.

5.4 Technické práce

Realizácia technických prác pozostávala z odvŕtania, zabudovania a prečistenia monitorovacích vrtov a rekonštrukcie existujúcich vrtov a z hydrodynamických skúšok. Technické (terénne) práce realizovala spoločnosť DEKONTA Slovensko, spol. s r.o. v dňoch 24.07.2014 až 31.07.2014 (nový monitorovací vrt) a 29.07. až 30.07.2014 (staršie vrty). Technické riešenie spočívalo v realizácii 1 nového monitorovacieho indikačného vrtu (VN136-2). Vrt bol zabudovaný do hĺbky 20,0 m. Zachytáva kvartérne a neogénne zvodnené vrstvy a neogénne nepriepustné podložie. Rekonštrukčné práce boli realizované na 4 existujúcich vrtoch, z nich 2 reprezentujú referenčné vrty pre danú environmentálnu záťaž (VR136-1, VR136-4) a 2 vrty sú indikačné (VR136-5, VR136-7). Na lokalite nebol osadený automatický hladinomer v žiadnom z vrtov z dôvodu znečistenia podzemných vôd v týchto vrtoch. Monitoring hladiny podzemnej vody sa bude vykonávať prostredníctvom hladinomeru, ktorý je zabudovaný vo vrte VN27-1. Tento vrt bol vybudovaný ako indikačný pre priľahlú environmentálnu záťaž REAL - H.M. - terminál a súčasne slúži ako monitorovací vrt pre obe hodnotené záťaže. Podrobný popis a rozsah technických prác realizovaných v skúmanom území sú popísané v prílohe 162c „Čiastková záverečná správa – Vrtné práce: Nitriansky kraj“.

5.5 Geologické činnosti

Výsledky geologických prác boli počas riešenia úlohy systematicky spracovávané. Za účelom systematického ukladania získaných informácií bol zriadení účelový informačný systém geologickej úlohy a pre ukladanie a spracovanie nameraných a analyzovaných údajov bola vybudovaná centrálna databáza. Priestorové spracovanie údajov zahŕňa najmä vizualizáciu výsledkov do mapových podkladov. Presnosť a reprezentatívnosť takto prezentovaných údajov výrazne závisí od kvality a množstva vstupných údajov.

Dôležitou formou spracovania a interpretácie získaných údajov je ich štatistické spracovanie. Spomedzi štatistických metód využitých pri interpretácii environmentálnych údajov sú okrem základnej štatistiky v závislosti od získaných údajov využívaná napríklad aj analýza časových radov, príp. iné.

Záverečné spracovanie výsledkov je zamerané najmä na vyhodnotenie analytických stanovení koncentrácií znečisťujúcich látok v oblasti environmentálnej záťaže a v smere prúdenia podzemnej vody, časového vývoja a trendov znečistenia, charakteristika pozaďových obsahov vybraných ukazovateľov v danej lokalite, zhodnotenie miery ohrozenia receptorov/recipientov, ktoré sú v dosahu šírenia znečistenia.

5.6 Vzorkovacie a terénne práce

Systematický odber vzoriek podzemných vôd z monitorovacích vrtov bol začatý od októbra 2014, po realizácii vrtných prác. V priebehu roku 2013 boli účelovo odobrané vzorky podzemných vôd zo starších monitorovacích vrtov na chemickú analýzu. Počas vrtných prác boli odoberané vzorky vrtných jadier - zemín z vybraných hĺbkových intervalov nového vrtu, za účelom stanovenia inžiniersko-geologických charakteristík ako aj chemickej analýzy. Zoznam analyzovaných zložiek životného prostredia a monitorovaných objektov v skúmanom území je uvedený v tab. 9. Celkový počet realizovaných odberov vzoriek na skúmanej lokalite je uvedený v tab. 12.

V ďalšom texte je podrobnejšie uvedený rozsah realizovaných terénnych a analytických prác v skúmanom území, vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži.

Tabuľka 9: Zoznam monitorovacích miest na lokalite Nové Zámky – mestská skládka TKO


Tabuľka 10: Počet realizovaných odberov vzoriek na lokalite Nové Zámky – mestská skládka TKO


5.6.1 Vzorkovacie a terénne práce – podzemné a povrchové vody

Terénne práce pozostávali z prečerpania vzorkovaných monitorovacích vrtov do ustálenia základných ukazovateľov meraných in situ (vodivosť – EC, pH, rozp. O2). Použité
bolo ponorné čerpadlo Gigant (3 set) s regulátorom, ponorené do hĺbky zvodneného kolektora minimálne 2 - 3 m od hladiny podzemnej vody (podľa aktuálneho stavu HPV), so zohľadnením zabudovania jednotlivých hydrogeologických vrtov (perforácia, zachytený kolektor). Merania uvedených fyzikálno-chemických vlastností vôd v teréne boli vykonávané prístrojom WTW Multi 3430 Set F v prietočnej nádobe, ktorá bola medzi jednotlivými odbermi riadne dekontaminovaná a vyčistená. Dekontaminácia a vyčistenie prietočnej nádoby sa uskutočňovali predovšetkým z dôvodu prípadnej krížovej kontaminácie medzi jednotlivými vzorkami. Merania hladiny podzemnej vody boli vykonávané prenosným hladinomerom Solinst G30. V prvých 2 monitorovacích cykloch bola v rámci terénnych meraní v monitorovacích vrtoch meraná aj vertikálna zonálnosť - zmena mernej elektrickej vodivosti a teploty vody, a to prenosným hladinomerom s vodivostnou elektródou Solinst 107 TLC.

Všetky terénne merania a odbery vzoriek boli zdokumentované v terénnych denníkoch a sú súčasťou primárnej geologickej dokumentácie. Odbery vzoriek na chemickú analýzu boli zároveň zaznamenané do protokolov o odberoch vzoriek vôd a odovzdané spolu so vzorkami do laboratória. Protokoly o odberoch vzoriek vôd sú tiež súčasťou primárnej geologickej dokumentácie.

Vzorky podzemných a povrchových vôd určené na chemickú analýzu boli odoberané podľa pokynov laboratória do 1500 ml PE fliaš na základný fyzikálno-chemický rozbor (ZFCHR). Prázdna fľaša bola niekoľko krát vypláchnutá vzorkou a naplnená bez vzduchovej bubliny. Na stanovenie organického znečistenia sa použili 500 ml sklenené vzorkovnice na analýzu AOX a 2000 ml tmavé sklenené vzorkovnice na analýzu NELui, (príp. NELui + PAU) ktoré sa naplnili bez vypláchnutia. Na stanovenie prchavých organických látok (PrAlU, PrAU) boli použité 40 ml tmavé sklenené vzorkovnice, ktoré sa bez vypláchnutia a bez vzduchovej bubliny naplnili. Na stanovenie PAU boli vzorky vôd odobraté do 1000 ml tmavých sklenených vzorkovníc. Vzorky neboli konzervované a boli do 24 hodín po odbere dodané do laboratória. Počet odberov vzoriek podzemných a povrchových vôd na chemickú analýzu a počet realizovaných terénnych meraní v podzemných a povrchových vodách sú uvedené v tab. 11  a 12.

Tabuľka 11: Počet odberov vzoriek podzemných vôd na chemickú analýzu


Tabuľka 12: Počet realizovaných terénnych meraní v podzemných vodách


5.6.2 Ostatné vzorkovacie práce – zeminy

Na stanovenie inžinierskogeologických vlastností horninového prostredia boli v rámci dokumentácie vrtných prác odoberané z vybraných horizontov porušené a neporušené  vzorky zemín. Vzorky boli odoberané do PE sáčkov, riadne označené identifikačným číslom podľa hĺbkového intervalu odberu vzorky a dodané do laboratória na geotechnické testy. Z novovybudovaného indikačného vrtu boli odobraté 3 porušené vzorky a 1 neporušená vzorka. 1 vzorka zeminy bola odobratá na chemickú analýzu. Prehľad odobratých vzoriek zemín je uvedený v tab. 13.

Tabuľka 13: Prehľad odobratých porušených a neporušených vzoriek zemín na stanovenie inžinierskogeologických vlastností horninového prostredia a chemického zloženia


5.7 Laboratórne práce

Laboratórne analýzy zabezpečovali Geoanalytické laboratóriá ŠGÚDŠ (chemické analýzy) a laboratórium oddelenia inžinierskej geológie ŠGÚDŠ (geotechnické testy na vzorkách zemín z vrtných jadier). Vzorky podzemnej vody odobrané v rámci realizácie čerpacích skúšok boli analyzované v laboratóriu ALS Czech Republic, s.r.o., Praha.
Na vzorkách podzemných a povrchových vôd analyzovaných v Geoanalytických laboratóriách ŠGÚDŠ bol realizovaný základný fyzikálno-chemický rozbor štandardne v nasledovnom rozsahu: pH, merná elektrická vodivosť (EK 25 oC), RL 105°C, KNK4,5, ZNK8,3, NH4+, NO2-, PO43-, F-, Cl-, NO3, SO4 2-, HCO3-, CO3 2-, TOC, CHSKMn, Na+, K+, Ca2+,Mg2+, Fecelk, Mn2+, SiO2, Li+, Ba2+, Sr2+, B, Al, As, Sb, Se, Be, Cr, Cd, Cu, Ni, Pb, Mo, Ag,Co, Sn, V, Hg, Zn.

Dve vzorky podzemnej vody odobrané v rámci realizácie čerpacích skúšok boli v laboratóriu ALS Czech Republic, s.r.o., Praha analyzované na nasledovný rozsah fyzikálnochemických ukazovatelov: Na+, K+, Ca2+, Mg2+, Fecelk, Mn2+, NH4+, NO3-, Cl-, SO4 2-, HCO3-, CHSKMn, ZNK8,3, KNK4,5.

Na pevných vzorkách (vrtné jadrá - zeminy) analyzovaných v Geoanalytických laboratóriách ŠGÚDŠ bol základný chemický rozbor na stopové prvky (SP) realizovaný v nasledovnom rozsahu: As, Sb, Ba, Sn, Cr, Cl, Cd, Cu, Mo, Ni, Pb, Hg, Se, Sr, V, Zn.

Rozsah ďalších analytických prác, špecifický pre danú environmentálnu záťaž je pre jednotlivé vzorkované zložky životného prostredia v časovom rámci vzorkovacích prác uvedený v tab. 14.

Všetky výsledky analytických prác sú zdokumentované formou protokolu o analýze. Laboratórne protokoly sú uvedené v prílohe č. 169.

Na odobraných vzorkách zemín z nových vrtov (tab. 10) boli v súlade s platnými slovenskými a európskymi technickými normami zrealizované laboratórne rozbory a skúšky na určenie ich fyzikálnych vlastností a klasifikáciu podľa STN 72 1001 v nasledujúcom rozsahu:
 
Tabuľka 14: Rozsah laboratórnych analýz na stanovenie chemického zloženia podzemných vôd a zemín


 

Inžinierskogeologické výsledky laboratórnych prác realizovaných na vzorkách zemín z vrtných jadier sú zhodnotené v kap. 6.1.5. Protokoly o vykonaných skúškach a ich výsledky sú súčasťou prílohy č. 166 záverečnej správy.

6. VÝSLEDKY RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY

6.1 Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu

6.1.1 Geofyzikálne práce

Na základe geofyzikálnych prác bola skládka TKO v Nových Zámkoch začlenená do skupiny environmentálnych záťaží typu B, situovaných v priepustných sedimentoch (Vybíral et al., 2005, Mikita, 2010), v podloží s nepriepustným horizontom (do 20 m pod zdrojom znečistenia). Výsledky meraní ERT v dvoch profiloch, situovaných na západnom a východnom okraji skládky potvrdili geologickú stavbu územia, na ktorej sa v skúmanom území podieľajú priepustnejšie kvartérne a neogénne zvodnené sedimenty s vložkami menej
priepustných piesčitých ílov, v podloží s nepriepustnými ílmi. Výsledky na geofyzikálnom profile vedenom na západnom okraji skládky naznačujú predpoklad potenciálneho šírenia kontaminácie medzi priľahlými environmentálnymi záťažami – mestskou skládkou a REAL H.M. – terminál, a teda ich potenciálne vzájomné ovplyvňovanie. Zdokumentované nesúvislé polohy menej priepustných vrstiev podmieňujú vzájomnú hydraulickú prepojenosť zvodnených kvartérnych a neogénnych kolektorov. Rádiometrický prieskum nepotvrdil zaťaženie skúmaného územia – okolia telesa skládky zvýšenou prírodnou rádioaktivitou ani objemovou aktivitou radónu. Výsledky realizovaných geofyzikálnych prác sú do veľkej miery limitované charakterom využitia skúmaného územia (blízkosť železnice, trakčnej napájacej stanice vysokého napätia).

Výsledky geofyzikálnych prác sú podrobne zhrnuté v prílohe č. 163c k ZS „Čiastková záverečná správa – Geofyzikálne prieskumné služby: Nitriansky kraj“.

6.1.2 Diaľkový prieskum Zeme

Výsledky DPZ dokumentujú charakter využitia skúmaného územia, zahŕňajúc ornú pôdu v severnej časti územia (referečná oblasť EZ), priľahlú železnicu (Z okraj) ako aj vývoj samotného telesa skládky odpadov v čase (skládkovanie, zatrávnenie, rast vegetácie). K dispozícii je aj historická snímka lokality z roku 1950, kedy predmetná environmentálna záťaž ešte neexistovala. Rekognoskačné práce potvrdili stav a charakter vegetácie v oblasti telesa skládky (jar 2013, kap. 5.1, príloha 127h). V južnej časti územia pod skládkou bolo na základe snímok interpretované poškodenie vegetácie, ktoré však na základe rekognoskačných prác bolo prisúdené aktívnej prevádzke prekládky odpadov (Brantner s r.o., viď kap. 2, 6.1.6.2). Výsledky DPZ vrátane snímok sú podrobnejšie popísané v prílohe 164 „Čiastková záverečná správa – Diaľkový prieskum Zeme“.

6.1.3 Aktualizované poznatky o geologických pomeroch územia

Realizované geologické práce potvrdili doterajšie poznatky o geologickej stavbe skúmaného územia. Novovybudovaný vrt (VN136-2) bol situovaný k JZ vnútornému okraju telesa skládky. Zdokumentované boli podložné málo priepustné neogénne sedimenty tvorené sivozelenými až sivými nevápnitými ílmi, striedajúcimi sa smerom do nadložia s vrstvami hrubozrnných sivých pieskov (tzv. kolárovské súvrstvie). Sedimentárny neogén bol zdokumentovaný od hĺbky 7 do 20 m p. t. Nepriepustný horizont neogénnych vysokoplastických ílov o väčšej mocnosti bol overený v hĺbke 13,4-16,6 m p. t. V nižších horizontoch (<16,6 m p. t.) dochádza k striedaniu ílovitých pieskov o mocnosti 0,5-1,4 m s vysokoplastickými ílmi o mocnosti 1-1,5 m. Neogénne hrubozrnné piesky (horizont 8,3-13,4 m p. t.) tvoria zvodnené vrstvy o mocnosti 5,1 m. Od nadložných kvartérnych fluviálnych sedimentov sú oddelené 1,3 m hrubou vrstvou neogénnych piesčitých ílov.

Kvartérne fluviálne sedimenty sú zastúpené hnedosivými až hnedožltými pieskami, vo vrchnej vrstve zaílovanými, o mocnosti 3,2 m. V ich nadloží bola overená antropogénna navážka TKO o mocnosti 3,8 m.
Zabudovanie vrtu a litologický popis overených vrstiev je podrobne popísaný v prílohe 162c.

Geologické pomery sú graficky znázornené formou geologickej mapy a geologického rezu v prílohe č. 27d.

6.1.4 Hydrogeologické pomery

Geologické práce a následný monitoring potvrdil a aktualizoval doterajšie poznatky o hydrogeologických pomeroch skúmaného územia.

Podzemná voda v skúmanom území je viazaná na kvartérne a neogénne piesky, ktoré sú oddelené v novovybudovanom vrte VN136-2 oddelené vrstvou neogénnych piesčitých ílov. V súlade s doterajšou geologickou preskúmanosťou územia sa predpokladá, že polohy málo priepustných neogénnych piesčitých ílov nie sú v skúmanom území súvislé a oba  kolektory (kvartérne aj neogénne piesky) podzemných vôd sú v okolí skládky vzájomne hydraulicky prepojené. Oba kolektory sa vyznačujú medzizrnovou priepustnosťou.

Výsledky terénnych meraní úrovní hladín podzemnej vody (HPV) v jednotlivých monitorovacích vrtoch (novovybudovanom vrte, rekonštruovaných vrtoch) sú znázornené na obr. 11 a 12. Výsledky meraní HPV hladinomerom nainštalovaným vo vrte VN136-2 sú znázornené na obr. 13. Z dôvodu znečistenia podzemných vôd v danom vrte bol neskôr hladinomer presunutý do vzdialenejšieho indikačného vrtu VN27-1 (viď príloha 21a). Terénnymi meraniami hladín podzemných vôd v monitorovacích objektoch bol zdokumentovaný mierny odklon prúdenia podzemných vôd od generálneho smeru v indikačnej oblasti skúmaného územia (Z okraj skládky) v smere SV-JZ až VSV-ZJZ (príloha č. 127f). Najvyššie hladiny podzemných vôd boli zdokumentované v referenčných vrtoch (VR136-1 a VR136-4). Najnižšie hladiny podzemných vôd boli namerané v
indikačných vrtoch VR136-7 a VN27-1. Pri čerpaní vôd z vrtov počas vzorkovacích prác bol zdokumentovaný stabilný prítok podzemných vôd do vrtov, bez výrazných zmien hladín podzemných vôd.


Obrázok 11: Časový vývoj zmien hladín podzemnej vody v skúmanom území (terénne merania)

Hydraulické parametre pre posúdenie jednotlivých kľúčových litotypov na základe odberu vzoriek in-situ sme na lokalite stanovovali na základe výsledkov využitia laboratória mechaniky zemín ako aj na základe stúpacích a čerpacích skúšok.

Na základe orientačne stanovených koeficientov filtrácie zo zrnitostných kriviek zemín (viď bližšie kap. 6.1.5) možno skonštatovať obmedzenú priepustnosť ílovitých sedimentov (kvartérnych aj neogénnych) v rôznych hĺbkových úrovniach. Nepriepustný horizont neogénnych vysokoplastických ílov o mocnosti 3,2 m plní hydrogeologickú funkciu generálneho izolátora. Hodnoty koeficientov filtrácie stanovené zo zrnitostných kriviek zemín sú uvedené v tab. 16.


Obrázok 12: Hladiny podzemnej vody (min – max) v skúmanom území v jednotlivých monitorovacích vrtoch

Výsledky čerpacích (hydrodynamických) skúšok sú podrobne popísané v prílohe 162c. Výsledky výpočtov odhadu koeficientov prietočnosti a použité metódy sú zhrnuté v tab. 15. Na základe dosiahnutých výsledkov u novovybudovaného ako aj rekonštruovaných vrtov možno charakterizovať zachytené zvodnené horninové komplexy ako kolektory podzemných vôd s miernou až vysokou prietočnosťou (v zmysle Malík et al., 2002). Koeficienty filtrácie nebolo možné na základe dostupných údajov určiť.

Mapa so znázornením hydroizohýps a predpokladaného smeru prúdenia podzemných vôd tvorí prílohu 127f tejto čiastkovej záverečnej správy.


Obrázok 13: Časový vývoj zmien hladín podzemnej vody v indikačnom vrte VN136-2 (dáta z hladinomeru)

Tabuľka 15: Hodnoty filtračných parametrov vypočítaných z hydrodynamických skúšok

Poznámka: T – koeficient prietočnosti, SS – výpočet údajov z priebehu stúpacej skúšky

6.1.5 Inžinierskogeologické vlastnosti horninového prostredia

Inžinierskogeologické vlastnosti horninového prostredia boli zdokumentované na základe inžinierskogeologických prác (laboratórnych skúšok), realizovaných na vzorkách zemín, ktoré boli odobraté z novovybudovaného vrtu VN136-2 počas vrtných prác. Odobraté boli 3 porušené vzorky a 1 neporušená vzorka, a to z horizontov, ktoré sa vyznačovali rôznou mierou zaílovania, resp. priamo z ílových podložných komplexov. Stanovené boli základné fyzikálne vlastnosti zemín, ich zrnitostné zloženie a z kriviek zrnitosti boli odvodené koeficienty filtrácie. Základné výsledky inžinierskogeologických prác sú zhrnuté v tab. 16.

Z jednotlivých genetických a litologických typov hornín v skúmanom území boli inžinierskogeologickým prácam podrobené kvartérne fluviálne sedimenty a neogénne sedimenty.

Kvartérne fluviálne sedimenty, ktoré boli v rámci terénnej geologickej dokumentácie charakterizované ako zaílované fluviálne piesky boli z inžinierskogeologického hľadiska klasifikované ako jemnozrnné zeminy zastúpené ílmi so strednou plasticitou (CI).

Predkvartérne podložie budujú neogénne sedimenty, zastúpené jemnozrnnými zeminami, ktoré smerom do hĺbky tvoria íly piesčité (CS), íly so strednou plasticitou (CI) až íly s vysokou plasticitou (CH).

Na základe klasifikácie zemín podľa ČSN 72 1020 boli jemnozrnné zeminy charakterizované ako nepriepustné.

Tabuľka 16: Fyzikálne vlastnosti zemín zistené laboratórnymi metódami v novovybudovanom vrte VN136-2


Horizont neogénnych vysokoplastických ílov, z ktorého boli odobrané 2 vzorky zemín (porušená, neporušená) bol charakterizovaný ako nepriepustný s koeficientom filtrácie na úrovni 10-9 m.s-1. Vysoká nepriepustnosť tohto viac ako 3 m mocného komplexu bola potvrdená aj laboratórnym stanovením priepustnosti v triaxiálnej komore na neporušenej vzorke zeminy, ktorým bol stanovený koeficient filtrácie až na úrovni 10-11 m.s-1.
Protokoly výsledkov stanovenia IG vlastností horninového prostredia sú uvedené v prílohe 166.

6.1.6 Koncepčný model lokality

Koncepčný model skúmaného územia je znázornený na obr. 14. formou plošného zobrazenia a na obr. 15 formou rezu. Koncepcia modelu je ilustrovaná na obr. 16.


Obrázok 14: Koncepčný model lokality

6.1.6.1 Referenčná oblasť

Referenčná oblasť skúmaného územia je situovaná severne až severovýchodne od telesa mestskej skládky proti smeru prúdenia podzemných vôd. V tejto oblasti nad skládkou sa nachádza malá záhradkárska osada, trafostanica (pravdepodobná environmentálna záťaž) a orná pôda využívaná na poľnohospodárske účely.

Predmetná environmentálna záťaž nepredstavuje riziko z pohľadu šírenia sa znečistenia zo skládky do vôd povrchových tokov, a to vzhľadom na to, že najbližší povrchový tok – rieka Nitra sa nachádza vo väčšej vzdialenosti od zdroja znečistenia. 

V referenčnej oblasti skúmaného územia boli zrekonštruované 2 hydrogeologické vrty (VR136-1, VR136-4, viď kap. 5.4).


Obrázok 15: Koncepčný model lokality v schematickom reze


Obrázok 16: Schematický náčrt jednotlivých prvkov koncepčného modelu a ich vzájomné vzťahy

Neistoty:

6.1.6.2 Zdroj znečistenia/znečisťovania

Zdrojom znečistenia je samotné teleso skládky. Na skládku bol vyvážaný rôzny odpad v rôznych časových periódach (nielen komunálny a inertný odpad ale aj priemyselný odpad). Pri severnom okraji skládky bol zistený nelegálny odpad komunálneho charakteru (menšie množstvá), ktorí sem nelegálne vyvážajú najmä osadníci susediacej záhradkárskej kolónie. Geofyzikálnym prieskumom bolo zdokumentované vertikálne striedavé uloženie rôzneho druhu odpadu (striedanie stavebného a biologického odpadu) a prítomnosť krusty na povrchu skládky, ktorá zabraňuje úniku plynov z telesa skládky. Na skládke sú zabudované viaceré odplyňovacie sondy. Ohraničenie skládky je zjavné, má figúru a morfologicky kontrastuje s okolitým prostredím (výškovo nad úrovňou terénu asi do 10 m a viac). Skládka je v tvare U, JZ  okraj je kratší ako SV okraj. V centrálnej časti (prístup z juhu) je v súčasnosti prevádzkovaná manipulačná plocha s odpadom (prevádzkovateľ prekládky je firma Brantner), ktorá je vybetónovaná, a kde sa vykladá a nakladá (balí) rôzny odpad (komunálny, inertný, biologický) zvážaný zo širšieho okolia. V súčasnosti je skládka po rekultivácii prekrytá
zeminou a hlinou, je zatrávnená, uzavretá a oplotená. Betónové oplotenie je však zo strany manipulačnej plochy s odpadom na viacerých miestach poškodené.

Skládka nemá vybudovaný odvodňovací rigol ani izoláciu v podloží. V teréne neboli pozorované priesaky z telesa skládky, teda zjavné úniky týchto priesakov. Vzhľadom na to, že skládka bola situovaná do depresie (bývalé hlinisko) teda pod úrovňou terénu a nemá izolačné prvky v podloží, je vysoký predpoklad priesakov z telesa skládky do horninového prostredia a do podzemných vôd.

Vybudovaná povrchová izolácia, ktorá má zabraňovať priesakom zrážkových vôd je určitým tesniacim prvkom. Ďalej infiltrácii zrážkových vôd zabraňuje aj zdokumentovaná niekoľko cm hrubá krusta, vytvorená na povrchu skládky (potvrdená geofyzikálnym prieskumom). Voda zo svahov skládky gravitačne steká do vsakovacieho rigolu, ktorý však zo SV, resp. JV strany chýba. V skutočnosti ide o ryhu vyplnenú hrubším štrkom, zrážková  voda však nie je odvádzaná systematicky a akumulovaná v zbernej nádrži (táto nebola vybudovaná). Vsakovací rigol je na viacerých miestach zarastený vegetáciou. Dochádza k prirodzenému vsakovaniu zrážkovej vody do povrchovej zatrávnenej vrstvy skládky a stekaniu prebytočných vôd po svahoch skládky. Na niekoľkých miestach na vrchu skládky (severná časť) bola pozorovaná prítomnosť menších kaluží dažďovej vody. Tieto boli pozorované aj v miestach manipulačnej plochy, išlo však len o čisto dažďovú vodu akumulovanú v depresiách terénu manipulačnej plochy a nie o priesaky zo skládky. Na skládke boli pozorované erózne procesy, vo forme eróznych rýh a menších bočných zosuvov, a to v SV a JV časti zo strany manipulačnej plochy. Najväčšie narušenie terénu je pozorovateľné v južnej – juhovýchodnej časti skládky, kde je terén značne strmý, chýba odvodňovací rigol a na povrchu skládky pozorovať trhliny / diery, narušenie vegetačnej vrstvy a erózne ryhy. Neogénne íly v podloží, ktoré plnia funkciu izolátora sa nachádzajú v hĺbke cca 15 m (viď bližšie kap. 4.1).

Vo vzťahu k hodnotenému zdroju znečistenia – predmetnej environmentálnej záťaži bol v jej tesnej blízkosti vybudovaný nový hydrogeologický vrt (VN136-2) a zrekonštruovaný 1 existujúci hydrogeologický vrt (VR136-5).
Taktiež sa v blízkosti skládky nachádzajú 2 existujúce hydrogeologické vrty, a to na jej západnom okraji, ktoré vyžadujú monitoring, vzhľadom na ich strategickú pozíciu voči priľahlej environmentálnej záťaži – REAL H.M. (VO136-1, VO136-2).

Neistoty:

6.1.6.3 Transport znečistenia

Na šírení kontaminácie zo skládky do okolitého prostredia sa podieľa povrchová – zrážková voda, podzemná voda a pôdny vzduch.

Transportná cesta č. 1 – povrchová – zrážková voda
Transportná cesta č. 2 – podzemná voda viazaná na kvartérne sedimenty
Transportná cesta č. 3 – podzemná voda viazaná na neogénne sedimenty
Transportná cesta č. 4 – pôdny vzduch (pásmo prevzdušnenia)
Vzhľadom na overené skutočnosti možno skonštatovať, že v prípade uvedenej environmentálnej záťaže sa znečistenie šíri najmä pod povrchom, pričom pri zohľadnení geologickej charakteristiky územia je predpoklad znečistenia podzemnej vody skôr plytkého obehu (funkcia ílov ako izolátora od hlbších neogénnych kolektorov podzemných vôd). Vo vzťahu k identifikácii potenciálneho transportu rizikových kontaminantov prostredníctvom podzemných vôd (kvartérny resp. aj neogénny zvodnený kolektor), a teda šírenia sa kontaminácie podzemnými vodami zo zdroja (mestská skládka) na väčšiu vzdialenosť bol zrekonštruovaný 1 hydrogeologický vrt VR136-7. Ako indikačný objekt vo vzťahu k predmetnej záťaži slúži tiež hydrogeologický vrt vybudovaný v rámci monitorovacieho systému priľahlej environmentálnej záťaže – REAL – H.M. (VN27-1).

Neistoty:

6.1.6.4 Receptory/recipienty

V súvislosti s existenciou predmetnej environmentálnej záťaže neboli doposiaľ
identifikované potenciálne ohrozené receptory/recipienty znečistenia. Environmentálna záťaž
je situovaná v okrajovej časti mesta Nové Zámky, v priemyselnej zóne. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je zabezpečené mestskou vodou (vodovod Gabčíkovo – Nové
Zámky - Kolta). Zdokumentované znečistenie podzemných vôd neovplyvňuje negatívne vodné zdroje na okolí ani povrchový tok Nitra (viď kap. 4).
Na základe realizovaných rekognoskačných prác boli identifikované nasledovné
receptory/recipienty znečistenia, ktoré môžeme označiť ako potenciálne:

Receptory znečistenia:

Neistoty:

Recipienty znečistenia:

6.1.7 Charakteristika chemického zloženia, charakteru a rozsahu kontaminácie geologického prostredia

Stav a rozsah kontaminácie geologického prostredia hodnotíme na základe výsledkov analýz vzoriek podzemných vôd z novovybudovaných a rekonštruovaných monitorovacích vrtov a doplnkových vzoriek zemín odobratých z vrtných jadier. Kompletné výsledky analýz sú uvedené v laboratórnych protokoloch o skúškach a databáze výsledkov chemických rozborov v prílohách 169 a 170.

Výsledky analýz podzemných vôd a zemín (horninového prostredia) sú vyhodnotené v zmysle smernice Ministerstva životného prostredia SR č. 1/2015 – 7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia, v ktorej sú určené indikačné a intervenčné kritériá znečisťujúcich látok. V nasledujúcom texte uvádzame charakteristiku chemického zloženia, charakteru a rozsahu kontaminácie geologického prostredia zvlášť pre podzemné vody a zeminy (horninové prostredie).

6.1.7.1 Podzemné vody

Základné výsledky terénnych meraní a chemických analýz podzemných vôd, odobratých z novovybudovaných a rekonštruovaných monitorovacích vrtov sú zhrnuté v tab. 17 až 21.

Na základe dosiahnutých výsledkov možno vo všeobecnosti skonštatovať, že kvalita podzemných vôd v skúmanom území je do istej miery sekundárne ovplyvnená, čo sa odráža na zvýšených obsahoch niektorých anorganických ukazovateľov chemického zloženia vôd.

V porovnaní s pozaďovými hodnotami vybraných zložiek, stanovenými pre príslušný útvar podzemných vôd (SK1000400P, tab. 22), sa podzemné vody skúmaného územia vyznačujú zvýšenými obsahmi síranov, sodíka a chloridov. Obsahy týchto ako aj ďalších ukazovateľov sú však jednoznačne vyššie v indikačných vrtoch, ktoré sú situované pod skládkou v zmysle generálneho smeru prúdenia podzemných vôd. Vplyv sekundárnych
antropogénnych faktorov na chemické zloženie podzemných vôd v okolí predmetnej environmentálnej záťaže sa odráža na ich celkovej mineralizácii, ktorá sa v referenčnej oblasti pohybuje na úrovni okolo 900 - >1000 mg.l-1 a v indikačnej oblasti dosahuje >1000 - 3000 mg.l-1.

Na základe terénnych meraní vertikálnej zonálnosti (IV. kvartál 2014, I. kvartál 2015) neboli vo vodnom stĺpci monitorovacích vrtov zdokumentované výraznejšie zmeny  hodnôt vodivosti podzemných vôd s hĺbkou. Výnimkou je rekonštruovaný indikačný monitorovací vrt VR136-7, v ktorom bol zistený výrazný pokles hodnôt vodivosti v hĺbke 15m, z približne 300 mS.m-1 na okolo 200 mS.m-1. Terénnymi meraniami realizovanými počas 5 monitorovacích cyklov boli zdokumentované výrazné rozdiely v základných fyzikálnochemických ukazovateľoch kvality podzemných vôd, a to hodnôt mernej elektrickej vodivosti a v senzorických vlastnostiach (zápachu). Najvyššie hodnoty vodivosti jednoznačne dosahovali podzemné vody v indikačných vrtoch situovaných pod skládkou v zmysle generálneho smeru prúdenia podzemných vôd (VN136-2, VR136-7, VR136-5). Variabilita vodivosti podzemných vôd v novovybudovaných a rekonštruovaných monitorovacích vrtoch zdokumentovaná terénnymi meraniami počas jednotlivých monitorovacích cyklov (rôznych
ročných období) je znázornená na obr. 17.

Z porovnania chemického zloženia podzemných vôd v referenčnej oblasti (monitorovacie vrty VR136-1, VR136-4) s indikačnou oblasťou (VN136-2, VR136-5, VR136-7, VN27-1) vyplýva, že rizikové anorganické kontaminanty podzemných vôd vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži predstavujú najmä chloridy, bór a amónne ióny. Zaznamenané boli tiež zvýšené hodnoty elektrolytickej vodivosti (> 200 mS.m-1). Na
zvýšenej celkovej mineralizácii podzemných vôd v indikačnej oblasti sa okrem chloridov (200 - > 500 mg.l-1) podieľajú najmä hydrogénuhličitany (okolo 1000 mg.l-1 a viac) , menej sírany (200 – 300 mg.l-1 a viac), a príslušné katióny sodík, vápnik a horčík. S tým súvisia aj zvýšené hodnoty tvrdosti vôd v indikačnej oblasti (Ca+Mg), ktoré boli v niektorých vrtoch zdokumentované na úrovni okolo 10 mmol.l-1. Najvyššie obsahy Na+ a Cl- boli stanovené v letnom odbere (júl 2015) v indikačných vrtoch situovaných pod skládkou v jej tesnej blízkosti (VN136-2, VR136-5, VR136-7). Nižšie hodnoty týchto ako aj ďalších ukazovateľov (napr. bóru, amónnych iónov) boli namerané počas zimných príp. jarných mesiacov (február, máj 2015). Obsahy bóru boli vo zvýšených koncentráciách jednoznačne zdokumentované v indikačných vrtoch situovaných pod skládkou (VN136-2, VR136-5 a VR136-7 obsah B > 2 mg.l-1), pričom v zmysle generálneho smeru prúdenia podzemných vôd bol zistený ich pokles (indikačný vrt VN27-1, B < 1 mg.l-1). Zvýšené obsahy dusičnanov v referenčných vrtoch (VR136-4, VR136-1) indikujú podiel vplyvu poľnohospodárskych aktivít na kvalitu podzemných vôd v skúmanom území. V indikačných vrtoch boli zdokumentované zvýšené obsahy dusíka vo forme amónnych iónov. Redukčné podmienky v podzemných vodách indikačnej oblasti potvrdzuje aj zhoršený kyslíkový režim týchto vôd. Obsah kyslíka v indikačných vrtoch je nižší v porovnaní s referenčnými vrtmi a pohybuje sa len na úrovni okolo 0,5-2%. Z ďalších anorganických ukazovateľov boli v indikačných vrtoch
zdokumentované zvýšené obsahy Fecelk., Mn2+ a As v porovnaní s referenčnou oblasťou. V niektorých indikačných vrtoch boli tiež stanovené mierne zvýšené obsahy Cu a Cr (VR136-5, VR136-7 a VN27-1). Ostatné stopové prvky nepresiahli obsahy nad medzu stanovenia. Úrovne vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v monitorovacích vrtoch počas rôznych ročných období (monitorovacích cyklov) sú znázornené na obr. 18.


Obrázok 17: Výsledky terénnych meraní vodivosti podzemných vôd v monitorovacích vrtoch počas rôznych ročných období (monitorovacích cyklov)

Výsledky analytického stanovenia vybraných organických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd (tab. 20, 21) preukázali všeobecne zníženú kvalitu podzemných vôd v celom skúmanom území v ukazovateli TOC (celkový organický uhlík). Vyššie hodnoty TOC boli jednoznačne zdokumentované v indikačných vrtoch, v ktorých dosiahli úroveň >20 – 30 mg.l-1. V indikačných vrtoch boli tiež zistené zvýšené hodnoty CHSKMn (vo vrte VR136-7 >20 mg.l-1). Vo všetkých monitorovacích vrtoch, referenčných aj indikačných, bola zistená prítomnosť adsorbovateľných organicky viazaných halogénov AOX ( >0,03 – 0,08 mg.l-1). Najvyššie obsahy AOX boli namerané v indikačnom vrte VR136-5 (>0,1 mg.l-1). Obsah NELui neprekročil v referenčných ani indikačných vrtoch medzu stanovenia. Vplyv skládky sa v tomto ukazovateli nepotvrdil, tak ako to bolo zdokumentované predošlými monitorovacími prácami. Obsahy NELui mierne nad medzu stanovenia boli zistené v monitorovacích vrtoch VO136-1 a VR136-7, ktoré sú situované v podstate na hranici dvoch environmentálnych záťaží – mestskej skládky a REAL - H.M. – terminál. Rizikovým kontaminantom pre priľahlú environmentálnu záťaž REAL - H.M. – terminál je práve organické znečistenie ropnými
látkami. Monitorovací vrt VO136-1 je preto dlhodobo využívaný ako infiltračný vrt v rámci sanačného čerpania pre EZ REAL - H.M.. Chemické zloženie podzemných vôd v tomto vrte je do istej miery a v rôznych časových horizontoch ovplyvnené sanačnými prácami. Poukazuje na to aj pomerne dobrá kvalita podzemných vôd v tomto vrte z pohľadu obsahov anorganických prvkov / látok (celková mineralizácia okolo 800 mg.l-1). Mierne zvýšené obsahy NELui nad medzu stanovenia vo vrte VR136-7 bolo zistené len jednorázovo.


Obrázok 18: Úrovne vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v monitorovacích vrtoch počas rôznych ročných období (monitorovacích cyklov)

Vzhľadom na existenciu iných potenciálnych zdrojov znečistenia podzemných vôd (viď obr. 14), najmä organického charakteru, boli chemické analýzy rozšírené o stanovenie  obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) a vo vrte VN27-1 (indikačný vrt aj pre EZ REAL – H.M. - terminál) aj prchavých aromatických uhľovodíkov (PrAU). Medzi iné potenciálne zdroje znečistenia boli v rámci koncepčného modelu zaradené: predpokladaná EZ trakčná napájacia stanica (referenčná oblasť skúmaného územia), potvrdená EZ REAL H.M. – terminál (západný okraj indikačnej oblasti) a prekládka odpadu Brantner s r.o. (indikačná oblasť). V monitorovacích vrtoch bola zistená prítomnosť nasledovných organických látok v mierne zvýšených koncentráciách nad medzu stanovenia: fenantrén a naftalén vo všetkých vrtoch, fluorén v referenčnom vrte VR136-4 a z PrAU benzén vo vrte VN27-1. Toto zistenie potvrdzuje zaťaženie skúmaného územia aj inými zdrojmi kontaminácie ako je samotná environmentálna záťaž – mestská skládka. Indikačná oblasť pre EZ mestská skládka je teda potenciálne ovplyvnená viacerými existujúcimi zdrojmi znečistenia podzemných vôd.

Vzhľadom na existenciu vodných zdrojov – záhradných studní ako potenciálnych recipientov, situovaných v indikačnej oblasti pod skládkou (záhradkárska osada na západnom okraji územia) bola jednorázovo odobratá vzorka zo záhradnej studne (PD136-1). Výsledky chemickej analýzy sú vyhodnotené v tab. 19. Kvalita podzemných vôd korešponduje s výsledkami z indikačných monitorovacích vrtov. Nadlimitné obsahy rozpustených látok (> 1200 mg.l-1), chloridov (> 300 mg.l-1), bóru (> 1 mg.l-1) a zo stopových prvkov arzénu (> 50 μg.l-1) v podzemnej vode radia tieto vody medzi nevhodné na závlahu v zmysle STN 75 7143.

Na základe porovnania výsledkov chemických analýz s indikačnými (ID) a intervenčnými (IT) kritériami v zmysle Smernice MŽP SR 1/2015-7 pre rizikovú analýzu bolo zistené ich prekročenie v indikačných monitorovacích vrtoch v nasledovných ukazovateľoch:

Tabuľka 17: Výsledky terénnych meraní a analytického stanovenia vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v referenčných a indikačných rekonštruovaných monitorovacích vrtoch (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Tabuľka 18: Výsledky terénnych meraní a analytického stanovenia vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v novovybudovaných/existujúcich indikačných monitorovacích vrtoch (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Tabuľka 19: Výsledky terénnych meraní a analytického stanovenia vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v záhradnej studni (PD136-1) (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Tabuľka 20: Výsledky analytického stanovenia vybraných organických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v referenčných a indikačných rekonštruovaných monitorovacích vrtoch (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Tabuľka 21: Výsledky analytického stanovenia vybraných organických ukazovateľov chemického zloženia podzemných vôd v novovybudovaných/existujúcich indikačných monitorovacích objektoch (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Tabuľka 22: Pozaďové hodnoty vybraných anorganických ukazovateľov chemického zloženia
podzemných vôd v útvare SK1000400P (prevzaté z Bodiš et al., 2010)


6.1.7.2 Zeminy a horninové prostredie

Základné výsledky chemických analýz zemín, odobratých z vrtných jadier novovybudovaných indikačných vrtov sú vyhodnotené v tab. 23. Z litologického hľadiska ide o neogénne sedimentárne íly (VN27-1) až piesčité íly (VN136-2), ktoré vystupujú v podloží
zvodnených kvartérnych fluviálnych pieskov. V zmysle Smernice MŽP SR 1/2015-7 pre rizikovú analýzu nebolo zdokumentované prekročenie ID, resp. IT kritérií ani v jednom zo sledovaných ukazovateľov.

Tabuľka 23: Výsledky analytického stanovenia chemického zloženia zemín z vrtných jadier



6.2 Hodnotenie výsledkov dosiahnutých na lokalite z hľadiska cieľov projektu

Cieľom tejto časti geologickej úlohy bol návrh, vybudovanie a realizácia monitorovacieho systému pre environmentálnu záťaž Nové Zámky – mestská skládka TKO. Realizované geologické práce zahŕňali súhrn doterajších poznatkov (geologická preskúmanosť, charakteristika a stav lokality), zostavenie koncepčného modelu, realizáciu geofyzikálnych meraní a metód diaľkového prieskumu Zeme, vybudovanie monitorovacej siete (odvŕtanie a zabudovanie 1 nového hydrogeologického monitorovacieho vrtu a rekonštrukciu 4 existujúcich vrtov), návrh programu monitorovania, realizáciu monitoringu (odbery vzoriek, terénne merania a laboratórne práce) a vyhodnotenie výsledkov monitoringu.

V rámci rekognoskácie lokality (marec 2013) bolo zdokumentované samotné teleso skládky ako aj jeho širšie okolie, so zameraním sa na spôsob využitia krajiny v skúmanom území, prítomnosť potenciálnych receptorov/recipientov znečistenia (záhradné studne). Overená bola existencia starších monitorovacích objektov, z ktorých 4 vrty (NZM-1, NZM-2, HP-24 a HP-26) boli vytypované ako vhodné na rekonštrukciu a využitie v rámci monitorovania environmentálnej záťaže. Na základe rešerše doterajších poznatkov o stave lokality a rekognoskačných prác bol navrhnutý koncepčný model lokality s vymedzením referenčnej, zdrojovej a indikačnej oblasti v skúmanom území. Na základe vypracovaného koncepčného modelu a realizovaných geologických prác (geofyzikálne práce, DPZ) na lokalite bol vypracovaný návrh programu monitorovania, ktorý pozostával z vybudovania monitorovacej siete a programu monitorovacích prác (odbery vzoriek podzemných vôd, terénne merania a laboratórne práce). Celkovo bol odvŕtaný a zabudovaný 1 nový indikačný hydrogeologický monitorovací vrt (VN136-2) a rekonštruované boli 4 existujúce hydrogeologické vrty, z toho 2 referenčné vrty (VR136-1, VR136-4) a 2 indikačné vrty (VR136-5, VR136-7).

Systematický monitoring predmetnej environmentálnej záťaže sa začal na jeseň 2014, po vybudovaní monitorovacej siete hydrogeologických vrtov. Medzi monitorovacie objekty bol zaradený aj vrt, ktorý bol v rámci úlohy vybudovaný pre EZ REAL – H.M. – terminál (VN27-1) ako aj 2 ďalšie existujúce vrty (VO136-1, VO136-2). Celkovo bolo realizovaných 5 monitorovacích cyklov (IV. kvartál 2014, I., II., III., IV. kvartál 2015). Odobraných a analyzovaných bolo spolu 33 vzoriek podzemných vôd a 1 vzorka zeminy. Inžinierskogeologické práce zahŕňali analýzu 3 porušených vzoriek a 1 neporušenej vzorky zemín z novovybudovaného vrtu.

Na základe výsledkov realizovaných geologických prác bol následne aktualizovaný koncepčný model lokality. Vyhodnotenie výsledkov chemických analýz podzemných vôd viedlo k prehodnoteniu a finálnemu návrhu programu monitorovania pre predmetnú environmentálnu záťaž. Návrh monitorovania geologických faktorov životného prostredia s konkretizáciou sledovaných parametrov je uvedený v kap. 7.
 

7 NÁVRH MONITOROVANIA GEOLOGICKÝCH FAKTOROV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Na základe dosiahnutých výsledkov ako aj technických možností (dostupnosť, vlastnícke vzťahy, strety záujmov) navrhujeme monitorovanie predmetnej environmentálnej záťaže v ďalšom období zamerať na sledovanie vývoja koncentrácií vybraných ukazovateľov v podzemnej vode na pozorovacích objektoch situovaných v indikačnej a referenčnej oblasti environmentálnej záťaže. Monitorovacie vrty VR136-1 a VR136-4 je možné vo vzťahu k predmetnej EZ považovať za referenčné a vrty VR136-5, VR136-7 a VN136-2 majú funkciu indikačných vrtov. Zoznam objektov odporúčaných k monitorovaniu, frekvencia odberov
vzoriek a navrhovaný rozsah ukazovateľov sú uvedené v tab. 24.

Monitorovanie zabezpečí systematické sledovanie lokality a súčasne umožní získanie prehľadu o vývoji potenciálneho znečistenia na lokalite. V rámci udržateľnosti projektu OPŽP tak bude naplnený merateľný ukazovateľ výsledkov projektu (počet vybudovaných monitorovacích systémov pre najrizikovejšie environmentálne záťaže).

V priebehu monitorovacieho obdobia je možné na základe získaných výsledkov prehodnotiť rozsah sledovaných ukazovateľov, počet a zoznam monitorovacích miest ako aj frekvenciu monitorovania v súlade s odbornými princípmi geologických, geochemických a vzorkovacích prác pri dodržaní súvisiacich metodík a legislatívnych postupov. V priebehu monitorovacieho obdobia sa môže zmeniť počet monitorovacích miest aj z dôvodu neočakávaných udalosti a zásahov, ktoré nie je možné ovplyvniť.

Tabuľka 24: Zoznam objektov odporúčaných k monitorovaniu, rozsah sledovaných ukazovateľov a frekvencia vzorkovania lokality

8 ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Na základe geofyzikálnych prác (CMD skríning, ERT) bola mestská skládka TKO v Nových Zámkoch začlenená do skupiny environmentálnych záťaží typu B, situovaných v priepustných sedimentoch (Vybíral et al., 2005, Mikita, 2010), v podloží s nepriepustným horizontom (do 20 m pod zdrojom znečistenia). Výsledky geofyzikálnych prác tiež naznačili predpoklad potenciálneho šírenia kontaminácie medzi priľahlými environmentálnymi záťažami – mestskou skládkou a REAL H.M. – terminál, a teda ich potenciálne vzájomné ovplyvňovanie. Rádiometrický prieskum (SG, OAR) nepotvrdil zaťaženie skúmaného územia – okolia telesa skládky zvýšenou prírodnou rádioaktivitou ani objemovou aktivitou radónu. Výsledky DPZ zdokumentovali charakter využitia skúmaného územia, zahŕňajúc ornú pôdu v severnej časti územia (referečná oblasť EZ), priľahlú železnicu (Z okraj) ako aj vývoj samotného telesa skládky odpadov v čase (skládkovanie, zatrávnenie, rast vegetácie). Vrtnými prácami bol zdokumentovaný zvodnený kvartérny a neogény kolektor podzemných vôd. V súlade s doterajšou geologickou preskúmanosťou územia sa predpokladá, že polohy málo priepustných neogénnych piesčitých ílov, ktoré boli overené aj vrtnými prácami v rámci tejto úlohy, nie sú v skúmanom území súvislé a oba kolektory (kvartérne aj neogénne piesky) podzemných vôd sú vzájomne hydraulicky prepojené. Nepriepustný horizont neogénnych vysokoplastických ílov o väčšej mocnosti bol overený v hĺbke 13,4-16,6 m p.t.

Geologické práce a následný monitoring (terénne merania hladín podzemných vôd) potvrdil doterajšie poznatky o hydrogeologických pomeroch skúmaného územia. Generálny smer prúdenia podzemných vôd v skúmanom území predpokladáme na základe doterajšej preskúmanosti územia SSV-JJZ, SV-JZ. Terénnymi meraniami hladín podzemných vôd v monitorovacích objektoch bol zdokumentovaný mierny odklon prúdenia podzemných vôd od generálneho smeru v indikačnej oblasti skúmaného územia (Z okraj skládky) v smere SVJZ až VSV-ZJZ.

Výsledky analytického stanovenia základných anorganických a vybraných organických ukazovateľov chemického zloženia a porovnanie ich úrovní v referenčných a indikačných vrtoch zdokumentovali vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži nasledovné rizikové ukazovatele: chloridy, bór, amónne ióny, EK (25°C), TOC a CHSKMn, Obsah NELui neprekročil v referenčných ani indikačných vrtoch medzu stanovenia. Vplyv
skládky sa v tomto ukazovateli nepotvrdil, tak ako to bolo zdokumentované predošlými monitorovacími prácami. Obsahy NELui mierne nad medzu stanovenia boli zistené v monitorovacích vrtoch VO136-1 a VR136-7, ktoré sú situované v podstate na hranici dvoch environmentálnych záťaží – mestskej skládky a REAL - H.M. – terminál. Rizikovým kontaminantom pre priľahlú environmentálnu záťaž REAL - H.M. – terminál je práve organické znečistenie ropnými látkami. Monitorovací vrt VO136-1 je preto dlhodobo
využívaný ako infiltračný vrt v rámci sanačného čerpania pre EZ REAL - H.M., čo do istej miery limituje jeho využitie ako monitorovacieho vrtu v budúcnosti (kolísanie hladiny podzemnej vody, zmena kvality podzemnej vody). Existenciu iných potenciálnych zdrojov znečistenia podzemných vôd v okolí hodnotenej environmentálnej záťaže, a to organického charakteru, naznačili aj výsledky doplnkových analýz obsahov PAU a PrAU. Zistené boli, i keď len mierne zvýšené, obsahy nad medzu stanovenia, v prípade fenantrénu, naftalénu, fluorénu a benzénu v podzemných vodách skúmaného územia. Medzi iné potenciálne zdroje znečistenia boli v rámci koncepčného modelu zaradené: predpokladaná EZ trakčná napájacia stanica (referenčná oblasť skúmaného územia), potvrdená EZ REAL H.M. – terminál (západný okraj indikačnej oblasti) a prekládka odpadu Brantner s r.o. (indikačná oblasť). Indikačná oblasť pre EZ mestská skládka je teda potenciálne ovplyvnená viacerými existujúcimi zdrojmi znečistenia podzemných vôd v skúmanom území.

Vzhľadom na existenciu vodných zdrojov – záhradných studní ako potenciálnych recipientov, situovaných v indikačnej oblasti pod skládkou (záhradkárska osada na západnom okraji územia) bola jednorázovo odobratá vzorka zo záhradnej studne (PD136-1). Kvalita podzemných vôd v tomto zdroji korešponduje s výsledkami z indikačných monitorovacích vrtov (blízky vrt VR136-7). Nadlimitné obsahy rozpustených látok (> 1200 mg.l-1), chloridov (> 300 mg.l-1), bóru (> 1 mg.l-1) a zo stopových prvkov arzénu (> 50 μg.l-1) v podzemnej vode
radia tieto vody medzi nevhodné na závlahu v zmysle STN 75 7143.

Na základe porovnania výsledkov chemických analýz podzemných vôd a zemín (z vrtných jadier) s indikačnými (ID) a intervenčnými (IT) kritériami v zmysle Smernice MŽP SR 1/2015-7 pre rizikovú analýzu bolo zistené prekročenie viacerých ukazovateľov v prípade podzemných vôd. Z identifikovaný rizikových ukazovateľov bolo zistené prekročenie ID kritérií v prípade bóru. Prekročenie ID a v niektorých prípadoch (odberoch) aj IT kritérií bolo zdokumentované pre nasledovné ukazovatele: vodivosť, chloridy, CHSKMn, amónne ióny a TOC. V prípade zemín (z vrtných jadier) nebolo zdokumentované prekročenie ID, resp. IT kritérií ani v jednom zo sledovaných ukazovateľov.

Na základe výsledkov realizovaných geologických prác odporúčame lokalitu v ďalších rokoch monitorovať v rozsahu navrhnutom v kapitole 7. Nakoľko bolo na lokalite zistené prekročenie IT limitov, bude o tejto skutočnosti upozornený príslušný okresný úrad životného prostredia.

9 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A INÝCH ZDROJOV
Internetové zdroje:


Príloha č.127b: Lokalita MEZ č.136: Situačná mapa skúmaného územia (pre zobrazenie v pôvodnej veľkosti otvorte v samostatnom okne - pozn. watson.sk)


Príloha č.127c: Lokalita MEZ č.136: Katastrálna mapa s vyznačením monitorovacích miest

Topografický podklad: ZM 10 © GKÚ Bratislava

Príloha č.127d: Lokalita MEZ č.136: Geologická mapa skúmaného územia

Topografický podklad: SVM 50 © GKÚ Bratislava
Zdroj: Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013. [cit. 10.11.2015]. Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/gm50js



Príloha č.127e: Lokalita MEZ č.136: Mapa dokumentačných bodov a odberu vzoriek


Príloha č.127f: Lokalita MEZ č.136: Mapa hladín a smerov prúdenia podzemných vôd

 


Príloha č.127g: Lokalita MEZ č.136: Mapa znečistenia

Znečistenie podzemných vôd amónnymi iónmi v okolí skládky (dáta z III. kvartálu 2015)


Znečistenie podzemných vôd chloridmi v okolí skládky (dáta z III. kvartálu 2015)


Znečistenie podzemných vôd bórom v okolí skládky (dáta z III. kvartálu 2015)

 


Príloha č.127h: Lokalita MEZ č.136: Fotodokumentácia


Hlavný vstup na skládku – S okraj


S okraj skládky – pohľad na EZ trafostanicu


Z okraj skládky – železničná trať


S-SZ okraj - priľahlá EZ REAL - H.M.


Prekládka odpadu Brantner s.r.o.


Areál Brantner s r.o., starý monitorovací vrt NZM-2


JJZ okraj – vstup do areálu NUS s r.o., Brantner s r.o.


V okraj skládky - areál spoločnosti VOLVO


V vetva skládky – prejavy eróznych procesov


JZ okraj – záhradkárska osada, vrt HP-26


Z okraj – monitorovací a sanačný vrt RP-10


Z okraj – monitorovací a sanačný vrt HP-25


Novovybudovaný monitorovací vrt VN27-1


Novovybudovaný monitorovací vrt VN136-2


Rekonštruovaný monitorovací vrt VR136-4


Rekonštruovaný monitorovací vrt VR136-1


Rekonštruovaný monitorovací vrt VR136-7


Rekonštruovaný monitorovací vrt VR136-5


Areál Brantner s r.o. – navezený odpad pri vrte VR136-5
 
 
 

Posledné čítané / Legutóbb olvasott / Last seen:
09:22:00 Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky - mestská skládk... [2024-09-25; 360 x]
09:22:00 Kniha týždňa: Jan Tesař, Mnichovský komplex: Jeho příčiny a důsledky (Prostor Praha 2022) [2024-10-15; 42 x]
09:22:00 Búrlivá diskusia k pripravovanej Baterkárni v Šuranoch... [2024-09-09; 872 x]
09:21:01 Kniha týždňa: Alexandra Alvarová, Průmysl lži. Propaganda, konspirace a dezinformační válka (Triton ... [2024-10-11; 118 x]
09:20:28 Najvyšší sú zrušil rozsudok krajského súdu v kauze Holotovho domu [2024-10-10; 545 x]
09:20:05 Tajomstvo prázdnej budovy býv. Hypernovy v Nových Zámkoch [2021-05-22; 3,322 x]
09:10:12 Moszkvai gyerekek, mi a fasz van veletek? A Kádár-rendszer ellenkultúrája a könnyűzene és a szubkult... [2024-10-16; 61 x]
09:06:53 Mapa sociálnych inovátorov [2023-08-20; 2,016 x]
09:01:50 Pred 70 rokmi vrcholilo úsilie "Pracovnej skupiny" zabrániť v pokračovaní deportácií židovského obyv... [2012-09-09; 4,247 x]
09:01:05 Bezdomovci v labyrinte: Zastupiteľstvo schválilo koncepciu pre riešenie ich problémov... [2024-10-09; 465 x]
08:52:11 Prehľad pohrebných obradov v Nových Zámkoch / Temetési szertartások Érsekújvárban [2013-09-07; 20,668 x]
08:49:21 Egy csésze kávé: Novák Henriett rimaszombati szinésznővel [2015-01-22; 13,063 x]
08:49:06 Projekt rekultivácie mestskej skládky TKO z decembra roku 1994 [2024-09-25; 365 x]
08:47:52 Zatrpknutí bojovníci. Prípad Juraja Draxlera [2022-04-27; 3,731 x]
08:42:06 Šuriansky primátor sa neodvolá proti rozhodnutiu Odboru životného prostredia OÚ NZ [2024-09-14; 437 x]
08:30:22 Nové Zámky pred 30-mi rokmi / Érsekújvár 30 évvel ezelőtt [2014-04-02; 5,223 x]
08:17:47 MUDr. Jaššovi vyfúkli dohodnutú mestskú parcelu priamo spred nosa... [2024-10-05; 615 x]
08:13:04 Címlaplány - Szeredy (Sztredová) Krisztina énekművész, szoprán operaénekes [2022-10-14; 3,132 x]
07:53:35 Patrubány Miklós, a Magyarok Világszövetsége elnökének pozsonyi előadása - beszámoló [2023-04-18; 1,298 x]
07:52:37 Nyitravármegye nemes családai / Šľachtické rody Nitrianskej stolice [2011-02-19; 41,266 x]
07:52:07 Predstavujeme regionálne médiá Žurnál [2024-10-10; 178 x]
07:34:37 Berlínsky zápisník: múzeum totality [2024-09-12; 266 x]
07:34:34 Nevzlingate. Zemetrasenie v radoch ruskej opozície... [2024-09-17; 231 x]
07:34:32 Szent István-mellszobor avatása Érsekújvárban... [2024-08-24; 454 x]
07:34:31 Koncert skupiny Okean Elzy 21. septembra v Amsterdame [2024-09-22; 157 x]
07:34:30 Príslušníci československého odboja 1939-1945, ktorí sa narodili, alebo pôsobili v novozámockom okre... [2012-05-23; 6,491 x]
07:34:19 Pred 70-mi rokmi bola podpísaná Dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom [2016-02-27; 9,004 x]
07:34:18 Chronológia vzniku a činnosti Transparency International Slovensko [2024-08-27; 375 x]
07:34:15 Kniha týždňa: Andrej Fujas, Nové Zámky od pevnostného mesta 1580 po dnešok 2015. Klenot renesančnej ... [2024-09-29; 307 x]
07:34:14 Narodeninový darček: Otokar Klein sa stal podpredsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja [2024-09-29; 587 x]
07:34:11 Novozámocký hokej si pýta ďalších 100 tisíc Eur... [2024-09-23; 698 x]
07:34:09 Primátor zamestnal poslanca i jeho manželku vo vodárňach. Ďalší poslanec zamestnal manželku v mestsk... [2024-09-15; 1,384 x]
07:34:08 Kniha týždňa / A hét könyve: Martin Vietor, Dejiny okupácie južného Slovenska (1968) / Dél-Szlo­vák... [2013-10-26; 5,669 x]
07:34:01 Do Nových Zámkov začali zvážať komunálny odpad zo širokého okolia [2024-08-22; 833 x]
07:33:51 Index daňovej spoľahlivosti novozámockých firiem a živnostníkov [2023-06-04; 4,088 x]
07:33:47 Parkovanie v Nových Zámkoch [2014-05-11; 9,125 x]
07:33:36 Film týždňa: Posledný minister (ruský seriál 2020) / Последний министр (2020) [2024-08-21; 335 x]
07:33:34 Osudy Regionálneho enviromentálneho Centra (REC) [2024-08-23; 392 x]
07:33:32 Kniha týždňa: Jarka Kreškóciová a kol., Ako naučiť deti jesť zeleninu (2019) [2024-09-22; 162 x]
07:33:31 Novozámocký príbeh - kauza Psí útulok [2014-10-27; 6,393 x]
07:33:27 Ladislav Ballek, "A segéd" c. regényének korabeli visszhangja I. / Ohlas Ballekovho románu "Pomocník... [2012-09-09; 5,246 x]
07:33:26 Film týždňa: Ema a smtihlav (2024) [2024-10-06; 207 x]
07:33:26 Denný stacionár pre bezdomovcov realitou - mesto si prenajalo priestory býv. Športhotela na Sihoti, ... [2020-05-02; 2,796 x]
07:33:24 Egy csésze kávé – Címlaplány: Ivanova Daniela, művésznevén Lena, a kerekes székes énekesnő... [2015-04-21; 4,211 x]
07:33:23 Az Egy csésze kávé mai címlaplánya Nagy Viktória, a Felvidék Szépe 2016 első udvarhölgye és a Miss G... [2016-05-10; 5,621 x]
07:33:18 Na Kultúrnom proteste sa v Nových Zámkoch zúčastnilo do 100 ľudí [2024-09-21; 339 x]
07:33:17 A hét könyve: Stefano Bottoni: A hatalom megszállottja – Orbán Viktor Magyarországa (Magyar Hang Bp.... [2024-09-15; 283 x]
07:33:16 Z histórie priemyselných a poľnohospodárskych podnikov novozámockého okresu VIII. Pletatex [2024-09-22; 390 x]
07:33:12 Film týždňa: Good Bye Lenin! (2003) [2024-09-14; 197 x]
07:33:11 Film týždňa: Domáce väzenie (Домашний арест 2018) [2019-09-14; 1,411 x]

The index.php: SIZE[b]: 29,969 MODIFIED: 2024.01.09 22:06:48.MD5: a96b9c14c093fe1384de07847e3e01bc STATUS: FALSE  This window is : x