Viktor Orbán večer 12. apríla 2026 nebol vo svojej koži. Muž, ktorý šestnásť rokov vládol Maďarsku, stál pred svojimi prívržencami a nazval výsledok volieb „bolestivým". Strana Tisza pod vedením Pétera Magyara práve získala 138 zo 199 kresiel v parlamente — ústavnú dvojtretinovú väčšinu, ktorú už nikdy nikto nemal získať a zmeniť systém zacementovaný Fidesom v ústavných zákonoch a neodvolateľných nominantoch. Na brehu Dunaja desaťtisíce ľudí skandovali „Rusi domov!" — heslo maďarskej revolúcie z roku 1956. Účasť na voľbách dosiahla takmer 80 % — rekord v celej postkomunistickej histórii krajiny. Orbánova porážka nebola len volebným prekvapením. Bola systémovým zlyhaním autokracie — zlyhaním, ktoré má priamu výpovednú hodnotu aj pre Roberta Fica a pre každého, kto sa pokúša ísť rovnakou cestou v krajine, ktorá je členom Európskej únie.  

Zajtra, v stredu o 15.04.2026 o 15.00 hod.  sa v kancelárii č. dv. 209 na 2. poschodí  Mestského úradu uskutoční zasadnutie Majetkoprávnej komisie. Zasadnutie je verejné, ale v našom ospalom meste asi nebude veľa záujemcov sa ho zúčastniť - našinci sú praktickí ľudia, zvyknú sa pýtať "Čo ja z toho mám?". Nuž naozaj nič, ak nepočítame možnosť ovplyvniť vzhľad svojho mesta na 100 rokov dopredu...  

Watson.sk ako prvý zobrazuje hospodárske dáta agregované podľa historických žúp — a odhaľuje, čo krajské členenie dlhé desaťročia skrývalo. Watson často píše o histórii, ale teraz píše históriu. Musela prísť digitálna éra, geografické databázy OpenStreetMap a kúsok kódu od umelej inteligencie, aby sa dala obísť storočná obštrukcia. Watson.sk dnes ako prvý portál na Slovensku zobrazuje hospodárske štatistiky — nezamestnanosť — agregovanú (aj) podľa historických žúp. Nie hypoteticky. Nie akademicky. Naživo, v interaktívnych mapách. Za každou číslicou na mape stojí prepojenie troch dátových vrstiev. Výsledok je to, čo historici, ekonómovia a regionálni plánovači nikdy predtým nemali k dispozícii v jednom mieste. Prvýkrát môže čitateľ porovnať, ako sa darí Liptovskej župe oproti Zvolenskej — nie ako abstraktu z učebnice dejepisu, ale ako živému regiónu s konkrétnymi číslami. Gemersko-malohontská župa — región, ktorý krajská štatistika topí v Banskobystrickom kraji — vykazuje mieru nezamestnanosti výrazne nad priemerom Slovenska. Nie je to náhoda. Je to odraz storočí periferializácie, prerušenia hospodárskych väzieb a absencie cielenej regionálnej politiky. A práve preto potrebuje adresné riešenia, nie zásahy určené pre celý kraj. Historické župy nie sú nostalgiou. Sú nástrojom. A Watson.sk ich vrátil na mapu.  

Tegnap, április 12-én este, a Batthyány téren, szemben a Parlamenttel, olyan jelenet játszódott le, amilyenre a magyar politikában 2010 óta nem volt példa. Magyar Péter, a Tisza Párt elnöke kétharmados felhatalmazással nyerte meg az országgyűlési választást, véget vetve Orbán Viktor tizenhat éves kormányzásának. A szavazók több mint 53 százaléka a Tiszára voksolt, a párt 138 mandátumot szerzett – hárommal többet, mint a Fidesz valaha elért legnagyobb kétharmada. A részvétel 79 százalék fölé kúszott, ami az 1990-es rendszerváltó választás óta nem látott mobilizációt jelent. Orbán Viktor telefonon gratulált kihívójának, majd a Fidesz eredményváróján elismerte a vereséget, jelezve, hogy ellenzékből folytatják. Hogyan jutottunk el idáig? Hogyan omlott össze egy polittechnológiai gépezettel, médiabirodalommal, választási rendszer-torzítással és százmilliárdos kampánypénzzel kitámasztott hatalmi rendszer mindössze huszonhat hónap alatt? Megvizsgáljuk a kauzális láncot, amely a 2024. februári pedofilbotrány kirobbanásától a 2026-os választási földcsuszamlásig vezetett.  

S Lacim diskutujeme roky. Máme taký súkromný debatný krúžok a zďaleka nie sme sami - i v Nových Zámkoch napriek všetkej mizérii a odlivu mladých ľudí človek stretne stolové spoločnosti a debatné krúžky v ktorých sa riešia problémy lokálne i globálne a do ktorých presakujú všetky správy a fámy z médií i sociálnych sietí. Laci  je vzdelaný a sčítaný človek so zakotvenými konzervatívnymi hodnotami, ktorý ale dokáže oceniť aj iné hodnoty – napríklad vlaky zadarmo. Naše diskusie väčšinou vyústia do rovnakého záveru: Laci má v mnohom pravdu, ale práve tam, kde na tom najviac záleží, zlyháva. Keď treba odlíšiť slobodu od neslobody, pravdu od nepravdy, jeho kompas začne blúdiť. A tak jeho správne postrehy plávajú v mori relativity. Keby sme sa ako spoločnosť ocitli tam, kam sa dostalo Rusko, Bielorusko či Orbánovo Maďarsko, jeho videnie sveta by bolo vzácnym artiklom a bol by bohato odmeňovaný tak ako sú orbánovskí dvorní intelektuáli Mráz, Hont a Ceglédi alebo Putinovi sokoli - Solovjev, Skabeeva, Mardan..  Ľudia, ktorí vedia byť presvedčiví, inteligentní a pritom efektívne slúžiť moci. Laciho názory sú ukážkovým príkladom toho, ako možno z čiastočne pravdivých premís dospieť k zásadne nesprávnym záverom...  

Életének 98. évében elhunyt Vadkerty Katalin történész, a szlovákiai magyar tudományosság és közélet egyik meghatározó alakja. Távozásával a felvidéki magyarság nem csupán egy kiváló kutatót, hanem morális iránytűt és múltunk avatott ismerőjét veszítette el. Vadkerty Katalin 1928-ban született Érsekújvárott, később szüleivel Léván élt. Tanulmányait a pozsonyi Comenius Egyetemen végezte, majd évtizedeken át a Szlovák Tudományos Akadémia Történettudományi Intézetének munkatársaként dolgozott. Pályája e szakaszában gazdaságtörténettel foglalkozott, többek között a burgonya- és a cukorrépa-termesztés történetét kutatta.  

Každý, kto si prečítal náš nedávny text k 75. výročiu COOP Jednoty Nové Zámky, si mohol všimnúť jednu nápadnú vec. O členoch družstva sa v ňom prakticky nehovorí. Akoby ani neexistovali. Pritom práve členovia tvoria základ družstva a práve v ich mene sa má podnikanie družstva vykonávať. Ale do akej miery sú dnes ešte skutočnými vlastníkmi a o čom vlastne rozhodujú?  Z jubilejných textov, webovej stránky družstva aj z tlačových správ sa verejnosť dozvedá o nových predajniach, investíciách, obratoch, modernizácii a podpore regiónu. Oveľa menej sa však dozvedá o samotnej členskej základni: koľko členov družstvo má, ako funguje ich zastupovanie, aké podiely na zisku dostávajú a aký je ich reálny vplyv na rozhodovanie. Preto má zmysel položiť si základnú otázku: komu vlastne patrí najväčšie spotrebné družstvo na Slovensku?  

Balogh Sándor A népi demokratikus Magyarország külpolitikája 1945–1947 című, 1982-ben megjelent munkája alapján dolgoztuk fel a párizsi békekonferencia eseményeit. A párizsi békekonferenciát 1946. július 29-én nyitották meg, és október 15-ig tartott. Előzménye a potsdami értekezlet volt (1945. július–augusztus), amelyen a szövetséges nagyhatalmak úgy döntöttek, hogy a Külügyminiszterek Tanácsa készíti elő az Olaszországgal, Romániával, Bulgáriával, Magyarországgal és Finnországgal kötendő békék tervezeteit. Az 1945. decemberi moszkvai külügyminiszteri értekezleten abban is megállapodtak, hogy ezeket a tervezeteket 21 győztes állam elé terjesztik jóváhagyásra.
A konferencián részt vett az Egyesült Államok, a Szovjetunió, Nagy-Britannia, Kína, Franciaország, Ausztrália, Belgium, Belorusszia, Brazília, Görögország, Hollandia, India, Kanada, Új-Zéland, Norvégia, Lengyelország, Ukrajna, Csehszlovákia, Etiópia, Jugoszlávia és a Dél-afrikai Unió. A megnyitót követő csaknem két hétben ügyrendi kérdések uralták a tárgyalásokat, mindenekelőtt az a vita, hogy a békekonferencia ajánlásait kétharmados vagy egyszerű szótöbbséggel fogadják-e el. A nyugati hatalmak egyszerű szótöbbséget javasoltak, míg Molotov szovjet külügyminiszter ragaszkodott a kétharmados elvhez. Végül a francia kompromisszumos javaslat győzött: a fontosabb ajánlásokhoz kétharmados, a többihez egyszerű többség szükséges, de minden ajánlást a Külügyminiszterek Tanácsa elé kell terjeszteni jóváhagyásra. Ennek következtében a békekonferencia nem hozhatott kötelező érvényű döntéseket, csupán ajánlásokat fogadhatott el.
 

V roku 2025 si COOP Jednota Nové Zámky pripomenula 75. výročie svojho vzniku. Jubileum sa viaže k udalostiam rokov 1949 a 1950, keď vzniklo Okresné spotrebné družstvo Jednota v Nových Zámkoch a postupne sa k nemu pripájali ďalšie obce. Za 75 rokov sa z pôvodnej družstevnej myšlienky vybudovala stabilná a moderná maloobchodná organizácia, ktorá patrí k najúspešnejším v systéme COOP na Slovensku. COOP Jednota Nové Zámky dnes pôsobí ako významná súčasť života regiónu. Prevádzkuje širokú sieť predajní, ponúka pracovné príležitosti v mieste bydliska, podporuje miestnych pestovateľov a výrobcov a zabezpečuje obchodnú obslužnosť aj v menších obciach, kde by bola prevádzka predajne často nerentabilná. Zároveň finančne podporuje miestne komunity a inštitúcie pôsobiace v sociálnej, zdravotnej, kultúrnej, vzdelávacej i športovej oblasti. Družstvo vstúpilo do jubilejného roka po období ďalšieho rastu. V roku 2024 otvorilo novú predajňu TEMPO v Hurbanove, nový Supermarket II v Bajči a spustilo aj bezobslužnú predajňu 24/7 na Gogoľovej ulici v Nových Zámkoch. V 109 predajniach zároveň dosiahlo historický maloobchodný obrat, ktorý prekročil hranicu 200 miliónov eur.  

Za Kauflandom na Dvorskej ceste vzniklo nové obchodné centrum Kastimonia. Budovu, pôvodne určenú na priemyselný objekt, ktorej železobetónový skelet stál 20 rokov nedokončený, adaptovali na veľkoplošné diskontné predajne. Zo strany Dvorskej cesty je predajňa MERE a domáce potreby KINEKUS, z druhej strany je obchod s dekoráciami TEDI. Ťahákom bude najmä MERE, ktorá ponúka lacné potraviny neznámych značiek, pôvodom najmä z Poľska, Ukrajiny, Macedónska, Turecka a pribaltských republík. Ale nájdete sa niekoľko značiek aj zo Slovenska a európskych krajín. Interiér obchodu je rozsiahly a minimalistický, tovar je väčšinou uložený priamo na paletách ako v Metre. Je veľký výber sladkostí a údených tovarov. Ak máte záujem o kilo orechov pod 10 Eur, alebo kilo kávy pod 12 Eur, víno pod 3 Eurá, ste na správnej adrese...  

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch oslavuje v tomto roku svoje 90-ročné jubileum. Hoci sa i táto inštitúcia stáva občas predmetom nedôstojného kupčenia v zastupiteľstve NSK, i tak ide o významnú pamäťovú inštitúciu ktorá doteraz nesie v sebe posolstvo svojich zakladateľov-lokálpatriotov. Za začiatok novozámockého múzejníctva sa považuje rok 1936, keď bolo založené prvé mestské múzeum. Pri jeho vzniku stáli János Thain, Ludvík Albrecht, Béla Szőke a Kazimír Saskó. Samotnému založeniu však predchádzali staršie pokusy už od konca 19. storočia, ako aj aktivita z roku 1928, keď bol vytvorený výbor pre zriadenie múzea. Výrazný impulz prišiel počas Veľkej noci roku 1934, keď novozámocký Klub žien pripravil výstavu pamätihodností. Tá ukázala, že mesto má dostatočný zbierkový potenciál aj verejný záujem o vlastnú pamäťovú inštitúciu. Dnes je jedným z piatich múzeí Nitrianskeho samosprávneho kraja. Má 14 zamestnancov, jeho výstavné priestory sa nachádzajú na il. M. R. Štefánika 58 v Nových Zámkoch. Múzeum prevádzkuje viacero stálych expozícií a tematických okruhov, medzi nimi archeologickú, historickú a národopisnú expozíciu, expozície venované Antonovi Bernolákovi a Gergelyovi Czuczorovi, Dom ľudových tradícií vo Svodíne, ako aj samostatné zbierkové a knižničné celky.  

Dňa 31. marca 2026 nám doručil stavebný podnikateľ Juraj Martinka ďalší list. Nadväzuje ním na naše články z 21. marca a 28. marca, pričom žiada ďalšie opravy a avizuje právne kroky v prípade, že ich nevykonáme. List uverejňujeme v plnom znení, potom nasleduje komentár redakcie k jednotlivým tvrdeniam. Pre čitateľov, ktorí sa k téme dostávajú prvýkrát: sídlisko Západ vznikalo na pozemkoch vyvlastnených pôvodným majiteľom rodinných domov v r. 1989. Mali tu vyrásť mestské nájomné byty, na ktoré mal investor - Mesto NZ - čerpať úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Primátor Klein tento model potichu opustil. Začal predávať pozemky developerom — za nízke ceny s podivnými poistkami v zmluvách. Namiesto dostupného bývania pre Novozámčanov vyrástol rezidenčný komplex pre vyvolených. Dôchodkyňa Mgr. Jolana Benczeová je chybou v systéme. Ako jediná z pôvodných vlastníkov si po r. 1989 rodičovský dom vysúdila späť. Dodnes v ňom žije a postupne ju obstavujú betónom zo troch strán. Bojuje svoj beznádejný zápas s developerom, primátorom a úradmi. Ale prečo sa opäť pletieme do vecí, do ktorých nám nič nie je? Vari nám nestačí jedna žaloba od p. Martinku - vo veci smetiska?! Nuž preto, lebo to, čo sa odohráva na Jeruzalemskej 34, nie je iba spor o tridsaťpäť centimetrov pozemku. Je to jeden z tých malých, každodenných civilizačných zápasov o to, či inštitúcie slúžia občanom alebo tým, ktorí ich ovládajú. Či sa právo vzťahuje na všetkých rovnako alebo iba na tých, ktorí nemajú komu zavolať. Tieto zápasy sa odohrávajú v tichosti a vyhrávajú ich silnejší. Ale nie vždy. „Čo je slabé na svete, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných." (1 Kor 1, 27)  

Ivana Bradu poznáme ako investigatívneho reportéra Slovenskej televízie, ktorý pred 6-mi rokmi spracoval materiál o osudoch majetku vytunelovaného Elektrosvitu a o podivnom príbehu pôvodne mestského pozemku za Kauflandom, ktorý funkcionári vytunelovanej akciovky umne previedli na seba a rozparcelovali na stavebné pozemky. (Písali sme tu...) V pondelok 30. marca sa na Okresnom súde v Nových Zámkoch konalo pojednávanie v uvedenej veci, ktoré skončilo atakom slzným plynom na žurnalistu.  

V r. 1983 vyšla vo vydavateľstve Tatran knižka "Michal Matunák, Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí" zostavená z troch prác M. Matunáka (1866-1932). Zostaviteľom bol turkológ Vojtech Kopčan, ktorý pokračoval v Matunákových stopách vo výskume obdobie tureckej nadvlády na Horniakoch. Jednou z troch prác v zborníku je aj Matunákova štúdia "Nové Zámky pod tureckým panstvom" ktorá pôvodne vyšla na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v r. 1887 a ktorú sme priniesli našim čitateľom i na našich stránkach v r. 2013. Kopčan ním zostavenú publikáciu uviedol nasledovne: "Vydanie z r. 1983 bolo uevedné Výber z diela slovenského historika Michala Matunáka, ktorý vydávame pod názvom Život a boje na slovensko-tureckom pohraničí, sprístupňuje čitateľom časť jeho prác protitureckej obrane na Slovensku. Michal Matunák (1866-1932), v posledných rokoch svojho života kremnický archivár, napísal na prelome 19. a 20. storočia niekoľko štúdií i samostatných knižných prác, venovaných tureckej expanzii na Slovensku v 16. a 17. storočí, najmä však obrane stredoslovenských banských miest proti nej. Spomeňme len jeho Turecko-uhorské boje v severozápadnom Uhorsku, Nové Zámky pod tureckým panstvom, Vojenská úloha Drégeľa a Palánky pod Turkami, Vígľašský zámok, Tatárske pustošenie Tekovskej stohce. Je tiež autorom obsažnej knihy Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice (1928) a početných, žiaľ, pomýlených štúdií a kníh o najstarších dejinách nášho národa. Najväčším prínosom pre dejiny Slovenska sú nesporne Matunákove štúdie venované tureckým výbojom a obrane" Dnes prinášame našim čitateľom úvodnú kapitolu z Kopčanovho výberu, ktorá sa volá "Michal Matunák a jeho dielo".  

Tegnap este a Fidesz - KDNP Országjáró esztergomi állomásán színültig megtelt a Mindszenty tér. Elhangzott az Ismerős arcok Nélküled c. kultikus száma, Pataky Attila elénekeléte a Kört, majd Esztergom polgármestere, Hernádi Ádám szólt a szép számú közönséghez. Erős Gábor, az esztergomi körzet országgyűlési képviselője és képviselőjelöltje kérte a jelen levők és a körzetében élők bizalmát, majd ecsetelte a közelgő országgyűlési választás hatalmas tétjét. Őt követte a színpadon Lázár János, aki beszédével felhevítette a közhangulatot, beszédében alaposan lefektette a közhangulat alapjait. Orbán Viktor szónoklatával megdobogtatta a jelen levők szívét, érzelemdús beszédével mozgódsította az esztergomi, környékbeli és felvidéki szavazótáborát. Nagy élmény volt jelen lenni, együtt lenni a nemzeti, magyar érzelmű emberekkel, megélni az együvétartozás hatalmas érzését.
 

A Parabola 2026 márciusi száma ismét sokszínű, közösségi és kulturális összeállítás, amelyben a történelmi emlékezet, az irodalom, a vallási reflexió, az oktatás, a hagyományőrzés és a mindennapi élethez kapcsolódó gyakorlati tudás egyaránt helyet kap. A címlap tavaszi virágfotója már előre jelzi a lapszám hangulatát: a megújulás, az ünnepre készülés és a közösségi élet kerül előtérbe. A nyitó szerkesztői levél II. Rákóczi Ferenc születésének 350. évfordulójára emlékezik. A szöveg nemcsak történelmi megemlékezés, hanem identitáserősítő írás is: Rákóczi alakját a szabadság, a kitartás és a nemzeti hűség jelképévé emeli. Jól érzékelhető, hogy a lap a történelmi múltat a jelen közösségi önértelmezésének részeként kezeli.  

A Nemzeti Együttműködés Rendszere nem állt meg az országhatároknál. A Nemzetközi Sajtóintézet (IPI) jelentése részletesen dokumentálta, hogyan terjesztette ki az Orbán-rendszer médiabefolyásolási eszköztárát a határon túli magyar közösségekre – és a szlovákiai magyarság különösen sebezhetőnek bizonyult.  Az első és talán legfájóbb réteg azoké a jóhiszemű embereké, akiket az Orbán-féle médiagépezet fokozatosan darált be. Ezek az emberek – tanárok, helyi közösségszervezők, kulturális egyesületek önkéntesei, egyházi aktivisták – alapvetően jó szándékkal fordultak Budapest felé: anyanyelvű kulturális tartalmakat, oktatási támogatást, identitásmegerősítést kerestek. Ami érkezett, az kezdetben valóban ennek is tűnt. A Bethlen Gábor Alapítványon keresztül csörgedező pénzek, a támogatott rendezvények, a felújított közösségi házak mind azt az érzést erősítették, hogy az anyaország törődik a határon túli magyarsággal.  

Na svojej webstránke Mesto Nové Zámky v súčasnosti eviduje 36 historických pamiatok. Tento zoznam je však skôr smutným vysvedčením než skutočným obrazom bohatých dejín mesta. O téme kultúrneho dedičstva v Nových Zámkoch nikdy neprebehla žiadna odborná diskusia, čo je priamym dôsledkom dlhodobého nezáujmu manažmentu mesta. Nové Zámky mali naposledy mestského architekta v roku 1943. Rozvoj mesta sa tak deje pod vplyvom náhodných investičných záujmov. Postava kronikára mesta je vnímaná skôr ako „ozdoba“ či terč posmechu, než ako rešpektovaná inštitúcia, ktorá má uchovávať kontinuitu dejín mesta. Zatiaľ čo funkcionári mesta prejavujú pasivitu, verejnosť dokazuje pravý opak. Úspech projektu Novozámocký fotoalbum svedčí o tom, že obyvatelia majú o históriu mesta záujem a na rozdiel od svojich volených zástupcov si uvedomujú hodnotu toho, čo nám tu zostalo.  

Némi szimbolikus erővel bír, hogy április 12-én, a választások estéjén, 10 éves szünet után újraindul a Heti Hetes. Az RTL ikonikus közéleti kibeszélőműsora nem is választhatott volna aktuálisabb pillanatot a visszatérésre: miközben az ország az urnazárás után a szavazatszámlálás eredményeire vár, a nézők újra megkapják a jól ismert „feketelevest”, ezúttal modernizált köntösben. A műsor 1999-es indulásától kezdve egészen 2016-os megszűnéséig a magyar televíziózás meghatározó pillére volt. Olyan nevek tették felejthetetlenné, mint Gálvölgyi János, Bajor Imre, Hernádi Judit vagy Farkasházy Tivadar. Most, tíz év hallgatás után, az RTL elérkezettnek látta az időt, hogy a politikai és bulvárhíreket ismét egy hétfős társaság szűrőjén keresztül tálalja.  

Našim čitateľom dnes predstavujeme oficiálnu webovú stránku Úradu historika Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických History.state.gov. Ide o jednu z najvýznamnejších verejne dostupných diplomatických databáz na svete. Portál sprístupňuje stovky tisíc odtajnených dokumentov mapujúcich americkú zahraničnú politiku od 19. storočia až po súčasnosť. Jeho základom je séria publikácií Foreign Relations of the United States, skrátene FRUS, ktorá sa vydáva nepretržite od roku 1861. Tým sa radí medzi najdlhšie vydávané edície diplomatických dokumentov na svete. Digitalizácia a sprístupnenie celého archívu cez internet z neho urobili skutočne globálne dostupný zdroj poznania. Portál je navrhnutý ako verejne dostupný zdroj zadarmo, bez registrácie a bez poplatkov. Pre historikov, novinárov, študentov aj bežných záujemcov o dejiny medzinárodných vzťahov predstavuje jedinečné okno do zákulisia svetových udalostí.  

Podunajské múzeum v Komárne patrí medzi najvýznamnejšie regionálne múzejné inštitúcie na juhu Slovenska a jeho vznik je úzko spätý s dejinami mesta Komárno v druhej polovici 19. storočia. V tom čase bolo Komárno sídlom župy a slobodným kráľovským mestom, no už nemalo svoje niekdajšie hospodárske postavenie. Mesto ťažko zasiahli udalosti revolučných rokov 1848 – 1849, najmä požiar z 17. septembra 1848 a následné vojenské obliehanie v roku 1849. V roku 1847 malo Komárno 20 660 obyvateľov, no roku 1850 už len 11 214. V roku 1870 v ňom žilo 12 812 obyvateľov, v roku 1880 13 108 a podľa sčítania z 1. januára 1891 malo 13 076 civilných obyvateľov a ešte 3 357 členov vojenskej posádky. Až od 90. rokov 19. storočia sa rozvoj mesta zrýchlil: po vybudovaní stálych železných mostov a železničného spojenia, po pripojení Újszőnyu v roku 1896, po založení lodenice na Alžbetinom ostrove v roku 1898, mestských plynární v roku 1901, vodárne v roku 1902 a továrne na náboje v roku 1908, ktorá počas prvej svetovej vojny zamestnávala tri až štyri tisícky robotníkov. Roku 1910 už malo Komárno 22 337 obyvateľov. Práve v tomto meniacom sa mestskom prostredí dozrievala potreba vytvoriť inštitúciu, ktorá by zhromažďovala a chránila hmotné pamiatky minulosti regiónu.  

Nagyszombaton, azaz április 4-én, a Jézus Krisztus Urunk kereszthalálát követő feltamadási szertartási ünnepét több mint két óra hosszán át tartó vigília keretében ülték meg Dunacsúnyban. Megtelt teljesen a szent Mihály arkangyal tiszteletére felszentelt plébániatemplom. Itt a főbúcsút szeptember 29-én, illetve azon nap köré eső vasárnap tartják rendre évről évre.  De most, Nagyszombat estéjén a fél nyolckor kezdődött liturgia keretében öt nyelven hangoztak fel imák, énekek, könyörgések. Azért is volt többek közt olyan elhúzódott a szertartás. Köztük a szlovák és horvát mellett - ezeken a nyelveken még napjainkban is vannak ige- és áldozati litrugiák - magyarul, németül és végül, de nem utolsó sorban, latinul csendültek fel imák.  

Centrum právnej pomoci je verejnoprávna inštitúcia, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť prístup k právnej pomoci ľuďom, ktorí si ju pre nepriaznivú finančnú situáciu nemôžu dovoliť. Ide o štátnu rozpočtovú organizáciu zriadenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe zákona č. 327/2005 Z. z., pričom svoju činnosť vykonáva od 1. januára 2006. ide o pomerne rozsiahlu sieť. K 31. decembru 2025 tvorilo Centrum 15 kancelárií v krajských a vybraných okresných mestách (najbližšia kancelária sídli v Komárne) a 43 konzultačných pracovísk (sídli v NZ v budove mestského úradu, vchod zboku). Tento model má zaručiť, aby právna pomoc bola dostupná aj v regiónoch. Dopyt po službách Centra je vysoký. V roku 2025 bolo evidovaných 20 757 dopytov vo všeobecnej agende a 99 177 dopytov v agende osobného bankrotu. Táto druhá oblasť - oddlženie - o ktorú sa pôsobnosť Centra v roku 2017 rozšírila, sa stala dominantnou časťou kontaktov s verejnosťou.  

21. júna uplynie 90 rokov od zlučovacieho zjazdu maďarských strán, ktorý sa konal v roku 1936 v Nových Zámkoch. V tomto roku zároveň uplynie 95 rokov od narodenia a 15 rokov od úmrtia slovenského historika Ladislava Deáka (1931 – 2011). Deák bol zlý historik, a azda dobrý propagandista, no dokumenty a archívne materiály, ktoré zozbieral, zostávajú referenčnými bodmi pre mladších autorov. Práve cez práce Ladislava Deáka sa dnes mnohí mladí slovenskí historici dostávajú k interpretácii historickej udalosti spred deväťdesiatich rokov. Jeho texty sa pohybujú na škále od predpojatej a tendenčnej historiografie až po čistú propagandu. Rozdiel medzi jeho štúdiou o zlúčení maďarských strán v Československu a napríklad brožúrou o Trianone, vydanou tiež pred okrúhlymi tridsiatimi rokmi, nie je rozdielom medzi objektívnym dejepisom a propagandou, ale skôr rozdielom medzi akademicky kódovanou a otvorenou propagandou. V prvom prípade autor používa poznámkový aparát, archívny materiál a jazyk vedeckej práce, v druhom sa už neunúva argumentmi a čitateľovi priamo diktuje, čo si má myslieť, bez toho, aby sa unúval vysvetľovať prečo. Cieľom je čitateľa indoktrinovať, nie pomôcť mu čokoľvek pochopiť. Deák sa ani nepokúša obhájiť svoju autorskú licenciu, podľa ktorej sa mali menšiny anektované Československom zmieriť so svojím osudom, teda de facto so zánikom, a zostať lojálne k štátu, v ktorom sa ocitli proti svojej vôli a v postavení občanov druhej kategórie. Snahu ich politickej reprezentácie vyslobodiť ich z tohto rámca Deák interpretuje ako revizionizmus a ako prepožičanie sa záujmom Budapešti. Inými slovami, nie nespravodlivé povojnové usporiadanie je podľa neho zdrojom destabilizácie a deštrukcie Československa, ale samotná snaha menšín sa z neho vymaniť.  

8. apríla 2026 v stredu, o 17.00 hodine
Trvanie výstavy : 27. 3. – 9. 5. 2026
Kurátorka: Jana Luková  

Volá sa Manü Murghulia, má niečo cez dvadsať rokov a v Gruzínsku ju pozná takmer každý. V strednej Európe – pravdepodobne nikto. Začala spievať vo veku jedného roka, dnes moderuje populárnu televíznu reláciu na stanici PosTv v Tbilisi, bola prijatá na prestížnu Berklee College of Music v Bostone s päťdesiatpercentným štipendiumom a na TikToku nazbierala takmer deväť miliónov páčení. Napriek tomu ju stredná Európa nepozná. Nie je to výnimka – je to pravidlo, ktoré o nás vypovedá viac než o nej. Jej najväčší medzinárodný úspech prišiel cez projekt Niko's Band, televíznu skupinu niekoľkých mladých hudobníkov z prostredia PosTv. Ich pieseň Georgian Disco, vydaná v novembri 2023, je coverom talianskeho hitu Italo Disco od skupiny The Kolors. Gruzínska verzia však talianske originál na internete prekonala. Päťsto miliónov videní na TikToku, sto miliónov zhliadnutí na YouTube a pätnáste miesto v globálnom rebríčku aplikácie Shazam – v rebríčku, kde súperia skladby z celého sveta, identifikované denne stovkami miliónov ľudí. V roku 2023 dostala Georgian Disco ocenenie za najpopulárnejšiu zahraničnú pieseň. Čísla sú závratné. V strednej Európe o nich nevie takmer nikto.  

Sex a moc idú spolu od nepamäti. Ale to, o čom hovoríme v tomto článku, nie je bežný škandál. Je to systém — premyslený, financovaný a prevádzkovaný spravodajskými službami, oligarchami aj vládami. Systém, ktorý funguje dodnes. A niektoré z jeho najodpudzujúcejśích príkladov sa odohrali priamo na Slovensku a v Maďarsku. Skôr než sa pustíme do konkrétnych prípadov, je dôležité rozlišovať dve zásadne odlišné veci, ktoré sa za pojmom „medová pasca" (Honey Trap) skrývajú. Ide o dva druhy hier — s rovnakou zraniteľnosťou obetí.  

25. marca nás kontaktoval p. Juraj Martinka so žiadosťou o uverejnenie svojho stanoviska k článku "Primátor v symbióze so stavebným podnikateľom pokračujú v likvidácii životného priestoru dôchodkyne na Jeruzalemskej ulici" uverejneného 21. marca. K vyjadreniu pripojil dve prílohy. Prvou bol vytyčovací protokol geodeta Jozefa Ürgeho zo dňa 6. 12. 2024 o určení hranice pozemkov. Druhou prílohou bola trojminútová nahrávka zo dňa 10. 6. 2024, na ktorej je zachytená záverečná časť rozhovoru s dôchodkyňou, zrejme nahratého bez jej vedomia. Na nahrávke žiada odškodné za ujmu spôsobenú výstavbou bytoviek v jej bezprostrednom susedstve vo forme jedného bytu v novopostavenej bytovke. Podľa obsahu nahrávky podnikateľ túto požiadavku odmietol a navrhol, že stavbu odsadí nad rámec zákonnej dvojmetrovej vzdialenosti o ďalšieho pol metra, vybuduje betónový plot a vysadí rýchlorastúce stromy, aby mala súkromie. Nahrávka sa končí jeho slovami: „Nedohodli sme sa... Skončí to tak, že bude meter na vás a bez plotu budete. Tak ako je tento projekt, tak to bude.“  

Generálny tajomník ministerstva kultúry Lukáš Machala 24. marca 2026 na zasadnutí rady STVR hovoril o sankciovaní zamestnancov pri používaní cudzích či nespisovných výrazov. Namiesto USA by sa podľa jeho slov malo používať SŠA (Spojené štáty americké). Ministerstvo sa odvoláva na návrat k ‚‚našim koreňom‘‘ lebo skratka SŠA sa používa v Rusku. Na prvý pohľad banálny administratívny krok. No ak ho zasadíme do kontextu desaťročí, počas ktorých slovenská jazyková politika systematicky preformátovávala historické pojmy, mená a skratky, objaví sa za ním dobre známy vzorec: jazyk tu neslúži na komunikáciu, ale na manipuláciu. Kto zažil sedemdesiate roky, pamätá si analogický manéver. Západné Nemecko sa v oficiálnej komunikácii povinne označovalo ako Nemecká spolková republika a skratkou NSR podľa vzoru NDR. Spolková republika protestovala a nakoniec diplomatickou cestou dosiahla, že aj po slovensky je Bundesrepublik Deutschland - Spolková krajina Nemecko a nie Deutsche Bundesrepublik - Nemecká spolková republika. Dnešné SŠA kopíruje ten istý mechanizmus. Medzinárodná skratka USA je pre slovenského čitateľa organická a zrozumiteľná, no práve táto organickosť prekáža: príliš silno pripomína západné ukotvenie pojmu. SŠA naproti tomu je zhodná s ruskou skratkou США a vytvára sémantický odstup. Podobné premenovávanie  reálií nie je nevinný preklad, ale pokračovanie tradície sémantických vojen o historické vedomie, ktorá má na Slovensku dlhú tradíciu.