---

Vypestujúc v sebe bezškurpulózny oportunizmus najskôr pracoval na ruku Tiszovej vláde ako vojnový korešpondent, po nástupe Károlyiho založil vojenský revolučný výbor a organizoval protivládne štrajky, až sa napokon po vyhlásení maďarskej sovietskej republiky po boku B. Kuna stal ľudovým komisárom obrany. Po konflikte so svojimi zástupcami, bol vymenovaný za vojenského veliteľa juhovýchodnej oblasti, v ktorej sa zhodou okolností nebojovalo. Pogány si zriadil hlavný stan na brehu Balatonu v Siófoku a oddával sa radovánkam:
Pogany's ebullience over the favorable developments of late May and early June seemed to awaken in him a previously dormant hedonism. He now began to take on imperial airs and to stage elaborate banquets at his military headquarters on the shore of Lake Balaton. To these he invited friendly journalists, writers, artists, and "buxom actresses," who arrived from Budapest on Pogany's private train. To entertain his guests he organized yachting excursions on Lake Balaton and horse races using hussar regiments under his command. They were offered the most luxurious and delectable food then available in Hungary. Rumors were soon being spread in Budapest about the bacchanalian parties that Pogany was allegedly staging.
He had, so his critics now believed, become a "caricature of Napoleon,"a ping his poses and gestures. Soon jokes about Pogany proliferated. He was said to be presiding over "the reddest army and the blondest women."
He had become the "Red Napoleon", "the Napoleon of the ghetto," or the "Napoleon of the lumpen proletariat." Others regarded the matter more seriously, believing that by living in such an ostentatious way while ordinary workers were starving and the Soviet Republic was in danger, Pogany had defiled the revolution and insulted the Hungarian proletariat. Even years later stories about Pogany's alleged "Napoleonic" excesses at Sopron were still circulating inside and outside Hungary. Some of his enemies believed that in his delusion of grandeur he had seriously contemplated the possibility of reestablishing the monarchy and placing the crown
of  St. Stephen on is own head.
Po porážke červených spolu s B. Kunom emigroval do Viedne, odtiaľ pokračoval do Sovietskeho Zväzu, kde sa zapojil do práce Kominterny. Jeho nevšedný rečnícky talent, politická intuícia a ochota kedykoľvek zradiť včerajších spojencov ho napriek škandálom dlho udržali na výslní. Svojimi nápadmi a neočakávanými kombináciami oslňoval,  charakterovými vlastnosťami a vulgárnym správaním naopak odpudzoval. V r. 1925-26 pôsobil ako šéf kľúčového odboru Kominterny - pre agitáciu a propagandu (Agitprop). Neskôr ho vyslali na dlhśí pobyt do USA, kde sa pod menom John Pepper stal jedným z vedúcich činiteľov KS USA. Inicioval vznik černošskej sekcie Kominterny pod vlastným vedením, a svoje odvolanie z USA odďaľoval i ďalšimi avanturistickými plánmi - napr. projektom vytvorenia černošskej sovietskej republiky na juhu USA. Potom, ako mu centrála prikázala návrat do Moskvy, sa Pogány skryl v konšpiračnom byte v NewYorku aj s dvomi americkými súdružkami. Jeho pobyt však bol prezradený a nakoniec mu neostalo, než sa vrátiť k žene a dvom dcéram do ZSSR. Tam ho začali vyšetrovať kvôli fiktívnej ceste do Kórey (návštevu krajiny kontrolovanej japonskými okupačnými úradmi pokladal Pogány za istú smrť, preto vedeniu Kominterny odovzdal vymyslenú cestovnú správu z návštevy). Vďaka ochrannej ruke, ktorú nad ním držali Zinovjev, Radek a neskôr Bucharin, sa mu ešte niekoľko rokov darilo odolávať nástrahám, ale potom, ako jeho protektorov Stalin rad za radom odstránil a popravil, sa aj Pogányov osud postupne napĺňal. Bol odsúdený a zastrelený vo februári 1938 len niekoľko dní po vykonaní rozsudku smrti nad B. Kunom.

---

Autor Thomas Sakmyster je profesor emeritus na University of Cincinati. Maďarskými dejinami a dejinami východnej Európy za zaoberá od konca 70-tych rokov. Svoju doktorskú disertáciu písal na tému "Hungary and the Coming of the European Crisis 1937-1938". V r. 1980 vydal knihu "Hungary, the Great Powers, and the Danubian Crisis 1936-1939", v r. 1994 napísal knihu "Hungary’s Admiral on Horseback:  Miklos Horthy 1918-1944" a v r. 2011 knihu "Red Conspirator:  J. Peters and the American Communist Underground".
Pri knihe o Pogányovi sa vo veľkej miere opieral o rukopisné spomienky ženy J. Pogánya Irén Czóbel zaznamenané Ústavom dejín maďarskej KS v r. 1965. Časť z dokumentov o Pogányovom americkom pobyte získal od FBI na základe žiadostí cez "Freedom of Information Act".

---

Pri príležitosti 100. výročia narodenia J. Pogánya uverejnil v novembri 1886 časopis Új Tükor celostránkový článok.

2014-01-30 07:54:36 Tibor Kurina
kde sa to da kupit ?