Kniha „Mnichovský komplex“ bola prvýkrát vydaná v roku 1989 na sklonku komunistického režimu v Československu. Vznikla v období, keď Tesař čelil politickému útlaku, a jeho prístup k československej histórii bol formovaný skúsenosťami z disidentského hnutia. Dielo reflektuje nielen historické udalosti, ale aj autorovu kritiku toho, ako boli tieto udalosti zneužité totalitnými režimami – najprv nacistickým a potom komunistickým. Tesař sa pokúšal o nové a hlbšie pochopenie historických súvislostí, ktoré formovali národnú identitu a geopolitické osudy Československa. „Mnichovský komplex“ patrí medzi najvýznamnejšie Tesařove diela a reflektuje jeho kritický pohľad na históriu Československa. Ide o dielo, ktoré prekračuje tradičné historické analýzy tým, že kombinuje hlbokú historickú reflexiu s filozofickými a psychologickými úvahami o národnom vedomí vďaka jedinečnej schopnosti autora prepájať historické udalosti s osobnými a kolektívnymi traumami národa.

Význam knihy spočíva v tom, že odhaľuje nielen vonkajšie okolnosti Mníchovskej dohody, ale aj vnútorné príčiny zlyhaní československej politickej elity a spoločnosti. Dielo si získalo značnú pozornosť, pretože nastavuje zrkadlo nielen historickým udalostiam, ale aj spôsobu, akým sa tieto udalosti interpretujú a zneužívajú. Autor hľadá pravdu o historických súvislostiach, ktoré boli dlhodobo zahmlené ideologickými naratívmi komunistického režimu. „Mnichovský komplex“ sa vďaka svojmu originálnemu prístupu a kritickému mysleniu stal kľúčovým dielom pre pochopenie českých a slovenských dejín 20. storočia.

Tesař rozoberá Mníchovskú dohodu nielen ako politickú a vojenskú porážku, ale aj ako kultúrny mýtus, ktorý sa stal kľúčovým pre utváranie českej národnej identity. Už v kapitole „Mnichovský komplex čili Příspěvek k etologii Čechů“ sa zameriava na to, ako tento komplex zasiahol hlboko do národného povedomia, podobne ako trauma z kráľovraždy v Británii alebo obdobie teroru vo Francúzsku. Zrada Západu sa stala ústredným naratívom, ktorý neskôr komunistický režim využil na ospravedlnenie sovietskeho vplyvu v Československu.
V kapitole „Zvoní, zvoní zrady zvon...“ Tesař ukazuje, ako komunistická propaganda šikovne pracovala s mýtom zrady. Tento mýtus využívali na legitimizáciu priblíženia Československa k Sovietskemu zväzu a na zdôrazňovanie neschopnosti Západu ochrániť malý štát v strednej Európe. Komunistom sa podarilo využívať nielen ideu zrady západných mocností, ale aj nespokojnosť verejnosti s predchádzajúcim režimom.
Ďalšie kapitoly, ako „Jak byla svržena vláda zrady“ a „Jak Sověti zklamali prezidenta“, skúmajú interné rozpory československej politickej elity. Tesař tu kritizuje nedostatok politickej odvahy a neschopnosť prezidenta Beneša a jeho vlády jasne a rozhodne reagovať na hrozbu Nemecka. Ukazuje, ako politickí lídri pasívne prijímali diktát Západu a neboli pripravení postaviť sa na aktívny odpor, čím prispeli k demoralizácii národa.
Kapitola „Velká stavba“ sa sústreďuje na zlyhania vo vojenskej príprave Československa, ktoré nedokázalo adekvátne posilniť svoje obranné schopnosti pred nacistickým Nemeckom. Tesař analyzuje, ako bola nedokončená výstavba opevnení symbolom vnútorného rozkladu československého systému, ktorý podľahol ilúzii o bezpečnosti poskytovanej zahraničnými zmluvami a alianciami.

Jedným z ústredných motívov Tesařovej knihy je aj otázka, či založenie Československa v roku 1918 nebolo morálnym hazardom. Autor naznačuje, že existencia malých, navzájom znepriatelených národných štátov v strednej Európe, vrátane Československa, prispela k ich zraniteľnosti voči veľkým mocnostiam, ako boli Nemecko pod Hitlerom a neskôr Sovietsky zväz pod Stalinom. Tesař tvrdí, že novovzniknuté štáty po prvej svetovej vojne boli slabé, etnicky rozdelené a ich existencia bola založená na krehkých medzinárodných dohodách, nie na pevnej vnútroštátnej súdržnosti alebo vojenskej sile. To vytvorilo priestor pre agresívne mocnosti, aby si ich podmanili, najprv Hitler a neskôr Stalin.
Tesař tiež ukazuje, že Hitlerova expanzia v strednej Európe, počnúc anšlusom Rakúska a Mníchovskou dohodou, bola možná práve vďaka slabosti a nejednote týchto malých štátov. Podobné mechanizmy zraniteľnosti potom využil aj Sovietsky zväz pri ovládnutí strednej Európy po druhej svetovej vojne, keď Stalin vytvoril systém „satelitných štátov“.

Záver: Kniha „Mnichovský komplex“ je výrazným kritickým dielom, ktoré ponúka alternatívny pohľad na jednu z najdôležitejších kapitol československých dejín. Tesař odmieta tradičné výklady zamerané len na vonkajšiu zradu Západu a namiesto toho odhaľuje vnútorné slabosti československého politického systému, neschopnosť čeliť nacistickej hrozbe a hlboké psychologické a sociálne konflikty, ktoré ovplyvnili československú spoločnosť v tých najkritickejších momentoch. Pre čitateľov, ktorí hľadajú podrobnú a nekompromisnú analýzu, predstavuje kniha zásadný príspevok k porozumeniu Mníchovskej dohody a jej dôsledkov pre Československo a strednú Európu ako celok.