Príbeh sa odohráva v roku 1942 v čase deportácie slovenských Židov do Osvienčimu. Marika je maďarská vdova, ktorej manžel Lajoš zahynul na východnom fronte ako vojak slovenskej armády. Žije na malom rodinnom gazdovstve v Podunajských Biskupiciach a na živobytie si zarába ako krajčírka (film Slovensko nominovalo do súťaže o Oskara pod anglickým nátvom "Maďarská krajčírka"). Na jar v roku 1942 sa u nej objaví syn jej česko-židovskej priateľky z Bratislavy, ktorého je - spočiatku viac menej proti svojej vôli - nútená ukrývať.

Jej život sa odohráva v ustavičnom strachu z prezradenia. Mladá vdova sa stáva tiež objektom záujmu dvoch mužov. Slovenského dôstojníka Hlinkovej gardy spozná, keď jej ten rekviruje rádio a gramofón. Nemeckého, keď jej prináša prešívať šaty po deportovaných Židovkách pre svoju českú manželku.

Prítomnosť nemeckého dôstojníka pôsobí pomerne ahistoricky. Možno chceli tvorcovia filmu ukázať že Slovensko bolo pod protektorátom Nemeckej ríše, čo bolo najneskôr po Salzburských rokovaniach (28. júla 1940) nepochybne pravdou, avšak Marika sa v roku 1942 v Podunajských Biskupciach nemohla stretávať s nemeckým dôstojníkom...

Veľmi plasticky a pravdepodobne prvýkrát v slovenskom prostredí je ukázané, ako vojnový Slovenský štát budoval svoju identitu na nenávisti voči Židom a Maďarom, akým spôsobom prebiehal zápas o "Lebensraum", napr. o maďarské kostoly.

Súčasne v postave dôstojníka Hlinkovej gardy Dušana ukazuje ambivalentnosť postojov slovenskej spoločnosti, ktorá zďaleka nebola taká horlivá ako to vo filme reprezentuje jeho protipól - mladý fanatický slovenský kňaz. Dušan sa správa tak ako sa na príslušníka HG patrí, píše udania na miestnych Maďarov, ale vedel by si predstaviť svoj život aj po boku mladej maďarskej vdovy na jej gazdovstve. Raz vystriehne ako Marika nesie jedlo chlapcovi do stajne kde ho ukrýva, ale neprezradí ho výmenou za náklonnosť mladej vdovy.

Je veľká škoda, že sa vo filme neobjaví ďalší archetyp onej doby - slovenský ľavicový novinár alebo právnik. Dr. Husák či dr. Okáli by vhodne doplnili kompozíciu diela a reprezentovali by povojnovú kontinuitu s dielom ľudáka v kňazskej reverende - v záverečných titulkoch sa divák dozvie, že Mariku po vojne na základe Benešových dekrétov deportovali do Sudet odčiniť kolektívnu vinu za kolaboráciu Maďarska s Nemcami...