Tichomírova profesionálna dráha je kľukatá, z malého polokriminálneho biznismena ktorý si zaumieni vyštudovať vysokú školu sa vinou preklepu na hlasovacom lístku stane starostom sibírskeho mestečka, ktoré nechtiac utopí s sibírskych močiaroch. Nechá totiž zavrieť stratovú fabriku a netuší že ona plní aj nejakú funkciu pri sušení horných vrstiev podložia na ktorom mesto postavili...

Systém však neúspešného funkcionára nenechá na holičkách a Tichomírov si spokojne žije keď si naňho spomenú pri hľadaní nového ministra. A začne kolotoč gagov a žatovných situácií.

Minister už krátko po vymenovaní sklame očakávania, keď miesto ničnerobenia začne s rôznymi reformami a politickými víziami. Vysvitne že idiot má veľmi dobrý politický inštinkt a zo všetkých prekérnych situácií do ktorých sa vlastnou vinou dostane vychádza ako víťaz. Jeho návrhy zákonov sú väčšinou absurdity, ktoré sa vzápätí zrušia, i tak však majú tú najlepšiu mediálnu odozvu. Pomáha mu tím a najmä inteligentná, cynická a veľmi skúsená námestníčka.

Tichomírov vymyslí napr. zákon na zrušenie nedávno zavedeného zákazu necenzúrnych slôv vo verejných prejavoch. Ale podá aj návrh na súd na vyhlásenie neplatnosti zmluvy o predaji Aljašky Američanom z roku 1867 keď zistí že tí nedoplatili 420 dolárov. Reguluje pornografiu, podporuje zbankrotovaných podnikateľov. Na pol hodinu sa ocitne v roli hlavy štátu keď zmizne z radarov lietadlo prezidenta na ktorom sa vracajú aj všetci ministri z futbalového zápasu kam jeho jediného nezobrali so sebou. Práve vydal pokyny na uregulovanie vzťahov s Rumunskom a Ukrajinou, keď sa lietadlo s prezidentom zasa objaví a Tichomírov je opäť iba posledným ministrom v najmenšom ministerstve.

Vyskúša si aj zavedenie všeobecného minimálneho príjmu, ale dobre je prijatý aj jeho návrh na zrušenie škôl a penzií čo má automaticky zvýšiť pôrodnosť podľa vzoru Nigérie...

V jednotlivých častiach sa odokrýva ťažká schizofrénia v ktorej žila ruská spoločnosť v preddverí vojny, všadeprítomný cynizmus a pretvárka.

Samostatnou kapitolou je titulná pesnička od populárneho ruského repera MC Noize (toho času v emigrácii)





Chlapík v kravate zaplatí za svoj obed z mojich peňazí. Jeho dcéra má londýnsky titul - tiež za moje peniaze.
A vybral sa na dovolenku tiež za moje peniaze. A zachraňuje krajinu tiež za moje peniaze.

Na začiatku svojej kariéry idealista, pamätám si. Ale jeho žena chcela kožuch, rovnako aj milenka.
Neskôr chcela letný dom v Alpách, nie tu na predmestí. A on nevedel odmietnuť, lebo je chorý na lásku. Ako my všetci.

Na lásku k blízkym, lásku k vlasti. Na lásku k okrúhlym sumám na bankových účtoch.
Výmole na cestách ho netrápia. Ja / vy / on - rovnakí sme všetci!

Chlapík nevie spať - dá si Validol, V polospánku ho straší nočná mora:
Na oblohe nad Moskvou sa orly medzi kremeľskými hviezdami trhajú sa navzájom pred očami malých orlíčat v hniezdach.

Dvojhlavé vtáky škriekajú a ďobú sa, mláďatá pozorujú ako sa otcovia bijú a pazúrmi si šľahajú po vajciach vo svetle hviezd na vežiach.

A strýčko v montérkach žije na dvadsiatich metroch štvorcových, žije aj s rodinou a sú trochu stiesnení.
Strýčko v montérkach sa zajebal behať v mlynskom kolese, lebo z jedho dvadsiatich m2 nikdy nebude tridsať.

Po celodennej práci zapne telku, v ktorej mu chlapík v obleku mu sľubuje zodvihnúť krajinu z kolien
hovorí o hnijúcom západe a jeho tvár sa už len ťažko vprace do obrazovky

Potom ukazujú ako ho rozkokošené tety s tvárami ako červené repy vítajú s bochníkom chleba a štipkou soli,
rázne tance sprevádza harmonika a plieskanie kolenami.

Chlapík prestrihuje pásku za potlesku, pátos chvíle vháňa slzy do očí
Chlapík si sám sebe postavil pomník a jediné, čo ho teraz trápi, aby mu väčšie vtáky na hlavu nenasrali...

Dvojhlavé vtáky škriekajú a ďobú sa...