Cenu zmierenia a spolupráce udeľuje nadácia Charta XXI, ktorú založil podpredseda Európskeho parlamentu László Surján. 10. mája sa po prvýkrát uskutočnilo odovzdávanie Ceny zmierenia a spolupráce udeľovanej touto organizáciou a jej laureátom sa stal šéfredaktor časopisu Týždeň Štefan Hríb.
A Charta XXI. Mozgalom ez évben adta át elöször a Megbékélési és együttműködési Díjat. A Surján László Európa-Parlamti alelnök által fémjelzett szervezet a díjat Stefan Hríb pozsonyi újságírónak, a Týždeň cínü hetilap föszerkesztöjének adományozta.
Štefan Hríb, Maďari, Slováci a zmierenie Text vystúpenia na odovzdávaní Ceny zmierenia v Budapešti 10. mája 2013
V súvislosti s Cenou zmierenia kladiem sám sebe dve základné otázky - prečo vôbec existuje takáto cena, a čím som si ju zaslúžil.
Táto cena zrejme ukazuje, že v čomsi podstatnom si naše národy ani 23 rokov po páde komunizmu nerozumejú, že sa v čomsi dôležitom stále vzájomne podozrievajú a že tá bariéra medzi nami je až taká mohutná, že ju nezborili ani otvorené hranice, ani návrat oboch našich národov do slobodnej Európy, a dokonca ani náš spoločný záujem v európskych otázkach. Čo tvorí onú bariéru medzí nami?
Mnohí by povedali, že sú to historické záťaže, ktorých sa nevieme zbaviť. Maďari ublížili Slovákom počas maďarizácie na prelome 19. a 20. storočia, a potom aj po Viedenskej arbitráži. Slováci (hoci najmä vinou mocností) ublížili Maďarom po Trianone, a potom aj počas realizácie Benešových dekrétov. A tieto vzájomné rany počas posledných 150 rokov prebili v našom vnímaní dlhé stáročia našej spoločnej histórie v slávnom Uhorsku.
Ale nemyslím si, že nedávna história, akokoľvek bolestná, je hlavnou príčinou nášho nezmierenia.Za hlavnú príčinu, pre ktorú sme my veľmi necivilizovane zabránili vstupu vášho prezidenta na naše územie, a vy nadradene prijali zlý zákon o dvojitom občianstve, považujem strach. Strach Maďarov a strach Slovákov zo seba samých. Vy sa zrejme bojíte, že nie ste dostatočne vitálni, a že po trianonskom nespravodlivom rozdelení vášho národa hranicami môže dnes, v čase demografickej krízy a europokusov o rozpúšťanie národov prísť postupný zánik maďarstva. My sa bojíme vlastnej slabosti, a myslíme si, že gestami sily voči vám to prekryjeme. Preto v kauze Hedvigy Malinovej nevyšetrujeme pravdu, ale večnú maďarskú vinu, a preto sme na hranici v Komárne nezastavovali prezidenta Solyoma, ale celý maďarský živel.
Našťastie, vždy existovali medzi nami ľudia, ktorí sa strachu vzopreli - a práve takí menili vaše aj naše dejiny. Veď predsa nie Kádar, ale hrdinská vzbura z roku 1956, kardinál Mindszenty a odvážny Fidesz z roku 1988 tvoria vaše novodobé sebavedomie. A nie Husák, ale tajná cirkev Vlada Jukla, disidenti okolo Václava Havla a Sviečková demonštrácia z roku 1988 sú výkladom našej modernej hrdosti.
Ak som napísal, že pravdu má Hedviga Malinová, a nie slovenské štátne orgány, že maďarský prezident mal byť srdečne privítaný a nie fyzicky odmietnutý, že naše spoločné uhorské dejiny majú byť zdrojom slovenskej hrdosti, a nie obáv, je to hrdinstvo? Až tak zle sme na tom? Ak ako Slovák poviem, že Trianon bola veľká krivda na maďarskom národe, a že Benešove dekréty boli nespravodlivé a kruto postihli množstvo nevinných ľudí, som hoden tohto ocenenia?
Nezdá sa mi. Hedvigy sa zastalo mnoho Slovákov vrátane jej odvážneho advokáta Romana Kvasnicu a ošetrujúceho psychiatra Jozefa Hašta. A za povojnové krivdy na Maďaroch sa veľmi nahlas ospravedlnil bývalý predseda parlamentu František Mikloško.
Pravda o minulosti je, samozrejme, potrebná. Slováci aj Maďari sa však musia zbaviť strachu zo seba samých. Až potom hovorme o zmierení.
Surján László
Štefan Hríb
Nemyslíme si, že by sa našiel lepší kandidát na podobnú cenu ako Štefan Hríb. Investigatívny novinár, burič, mimoriadne vzácny druh slovenského intelektuála... Publicista, ktorý neobyčajne citlivo zachytí faloš v systéme, a neohrozene ju odhaľujúc kráča za pravdou. Práve on je zárukou, že sa nezabudne na vraždu Róberta Remiáša, že sa nezabudne na neprávom odsúdených v kauze Cervanová, že sa nezabudne na Malinu Hedvigovú gniavenú súkolím slovenskej justície.
Sú však veci, ktoré intuícia Š. Hríba nezachytí, lebo tieto veci sú mimo systému. Presnejšie, tvoria samotný jeho fundament. Takými vecami sú aj slovensko-maďarské vzťahy. Hríbov kompas tu nefunguje spoľahlivo - stojí na póle.
Problém slovensko-maďarských vzťahov netkvie v historických záťažiach, ani vo vzájonom ubližovaní, ktoré by zanechali hlboké stopy do dnešných dní. Nie je to ani v rozdielnej interpretácii dejín - slovenskí historici poznajú dejiny rovnako dobre ako maďarskí (inak by ich neboli schopní faľšovať).
Problém slovensko-maďarských vzťahov je predovšetkým problémom morálnym. Presnejšie problémom morálky slovenskej inteligencie. Tej z r. 1918, ktorú veľmoci celkom nepravdepodobne vnútili obyvateľom Horniakov ako novú "panskú triedu" a tej dnešnej, ktoré sa stále nedokázala vymaniť z tradície otcov-zakladateľov a vypestovať dobré mravy...
2013-05-30 19:29:18 MN Pan Szarka, nebluznite, ved je to iba Dzurindov lokaj. Tak isto aj cely .tyzden!
Inak, uz ten nazov ceny je nespravny: Ceny zmierenia a spolupráce
2013-05-17 20:30:13 Július Szarka Pána Hríba považujem za najstatočnejšieho novinára na Slovensku. Nikdy sa nebál lož, zlodejinu a svinsvto nazvať pravými slovami nezávisle od toho, akej národnostnej alebo náboženskej povahy ono je. Blahoželám, pán Hríb.
2013-05-17 07:21:40 Ladislav Moravík Nemyslím si, že pán Hríb si uvedené ocenenie zaslúžil. On, aj jeho týždenník .týždeň skôr spoločnosť rozoštvávajú, ako prispievajú ku spolupráci a zmiereniu. Stačí si prečítať jeho editorial, ktorý ako šéfredaktor v ocenenom týždenníku pravidelne píše. Zakaždým je plný žlče a nenávisti voči všetkým, ktorí vidia svet inými očami, ako on. Pán Hríb je zakomplexovaná osobnosť s nenaplnenými ambíciami. Sám je zrejme nešťastný a snaží sa prostredníctvom médií robiť nešťastných aj iných. Preto jemu, ako aj udeľujúcej organizácii tento chvíľkový pocit šťastia doprajem.