Ani 28. októbra 1936 nebolo dobré počasie a za dva roky sa navyše zmenila i politická klíma. E. Beneš si v r. 1935 kupoval maďarské hlasy ku zvoleniu za prezidenta, 11. septembra 1936 sa v Topoľčianskach tajne stretol s Esterházym, 19. septembra sa na 2 hodiny zastavil v Nových Zámkoch aby s vďakou kvitoval lojalitu maďarského obyvateľstva. Odhalenie pamätníka bolo tomu primerane skromné. Nezišla sa už ani polovica z obecenstva spred dvoch rokov a aj organizácia akosi pokulhávala - účastníci sa zo stanice na cintorín presúvali chaoticky po skupinkách, vojaci miestami poklusom. Tentokrát neprišli žiadni významní hostia, s prejavmi vystúpili miestni činovníci.
Už klasik poznamenal, že ak sa história opakuje, tak len vo forme frašky. A práve fraškovitých dejateľov máme nadmieru. Vari až štyri tucty sa ich zišli 10. novembra 2016 na cintoríne. Znovupostavili Legionársky pamätník na cudzích hroboch, a aby to nebolo príliš okaté, premenovali ho na pomník padlých v 1. sv. vojne, alebo na pomník zmierenia, alebo na hocičo čo len chcete...
"
U týchto česť dávno nenocovala / títo stále proti srsti hladia / bijú po skle oceľou..." (
V. Vysockij, Všetko čo nemám rád)
Foto: Castrum Novum Online
Oto Psenak 
16-11-22 
2,768 
24. júna 1934 zorganizovala československá správa vari až 12 tisíc civilistov a vojakov, ktorí sa v pekelnej horúčave tlačili na miestnom cintoríne pri ukladaní základného kameňa budúceho pomníka legionárom. Bol prítomný krajinský prezident Országh aj armádny veliteľ Šnejdárek so svojou divíziou. Ten v prejave pripomenul neprajníkom a revizionistom, že "sme národ a štát síce malý, ale národne a duševne silný. A kto by tomu neveril a veriť nechcel, nech sa presvedčí!" K tomu sa ostatne účastníkom naskytla príležitosť už o štyri roky...
