O Ľudovítovi Štúrovi
O Ľudovítovi Štúrovi sa detičky dozvedia že to bol krásny urastený muž a všetranne vynikal. To bratislavskú vrchnosť poburovalo a preto Štúra pozbavili miesta profesora. Štúr bol teda profesorom a vrchnosť ho nemala rada, uzatvára žiačik. Kde bol profesorom a ktorá vrchnosť ho nemala rada? hľadá márne v učebnici. Ďalej sa dozvie o jeho práci pre národ, v mene ktorého neváhal vystúpiť so zbraňou v ruke v povstaní v roku 1848. Teda v r. 1848 Slováci povstali, zapamätá si žiačik.  Čo to je, keď niekto povstane? Voči komu povstali Slováci a prečo ? hľadá márne v učebnici. Po potlačení povstania našiel prenasledovaný Ľudovít Štúr útočisko v Modre, ale musel tam žiť pod policajným dozorom. Teda Slováci boli porazení, usúdi smutne žiačik. Kto ich však porazil a ako? hľadá márne v učebnici. Kto Štúra prenasledoval a čo to znamená, ak je niekto pod policajným dozorom? hľadá márne v učebnici. A potom už iba najčiernejší deň 22. decembra 1856 a smrť.  S veľkým žiaľom v srdci sa so svojím Ľudovítom na modranskom cintoríne lúčil slovenský ľud...  Koľko ľudí to je, keď je niekde ľud? hľadá žiačik v učebnici - márne.
Ako sa Hurban zachránil
V Hlbokom bol farárom Hurban. Keď Maďari zakazovali slovenčinu, on sa postavil proti, bojoval za to, aby sme ostali Slovákmi. A potom po povstaní, ktorého bol vodcom, ho prenasledovali. Maďari zakazovali slovenčinu, Hurban bol vodcom povstania, Slováci povstali aby ostali Slovákmi. Po povstaní Hurbana prenasledovali. Raz už išli po Hurbanovi, už by ho boli chytili, ak jeden človek, nejaký Šula ho zachránil. Prekabátil maďarských žandárov či vojakov, ktorými bola dedina obkolesená. Prikryl Hurbana čistou slamou a ľahkým hnojom. Potom Hurban odišiel na Moravu, čím sa zachránil pred prenasledovaním za to, že bojoval za slovenčinu.  Maďarskí žandári to boli fixuje si žiačik. Hurban nič zlého neurobil iba za slovenčinu bojoval, a oni ho zato prenasledovali... fixuje si žiačik na záver.

---

Čo sa musí uznať, že didakticky to autori zvládli dokonale. Je to vymyslené tak, že pri čítaní prvého článku vznikne množstvo otázok, na ktoré žiačik nikde nenachádza odpoveď. Nemôže si byť istý, kto boli tými nepriateľmi, proti ktorým Slováci povstali a od ktorých utŕžili porážku. V druhom článku potom tieto odpovede nájde. Začína mu svitnúť, ako to vlastne je a kto sú tí nepriatelia... V deviatich rokoch sú deti nesmierne hravé, mimoriadne vnímavé... a voči klamstvám a manipulácii celkom bezbranné...
V prvom článku  je klamstiev hneď niekoľko: Ľ. Štúr nikdy nebol profesorom (jeho oficiálny titul znel "pomocný profesor bez nároku na plat").  Bratislavská vrchnosť v skutočnosti nebola ani bratislavská ani vrchnosť. Generálny inšpektor evanjelickej cirkvi bol volený cirkevnými zbormi, ktorých väčšina bola slovenská.  Vysvetliť, že Slováci povstali proti Kossuthovi, ktorí sám povstal proti cisárovi by bolo asi zložité.  Že väčšina Slovákov sa pridala nie k slovenskému povstaniu "za slovenčinu", ale ku Kossuthovmu za slobodu tobôž.
Ale prečo sa budí dojem, že Slovenské povstanie bolo porazené, to je skutočná záhada.  Slováci na záver Zimnej výpravy vtiahli spoločne s víťaznými cisárskymi a cárskymi vojskami do Bratislavy, boli teda na strane víťazov, nie porazených. [1]
Ako Demmel vo svojej knižke [2] ukázal, tvrdenie, žeby Štúr v Modre bol býval pod policajným dohľadom je nepodložené. Opakovane mu bol vydaný zbrojný pas, keď sa naňho raz priśli pýtať miestni modranskí strážnici, Štúr hneď druhý deň ososbne intervenoval na najvyšších miestach v Bratislave. Nenašli sa ani žiadne policajné hlásenia a jediná správa o ňom pochádza od jeho patróna Ostrolúckeho.
Článok o Hurbanovi je dokonalá manipulatívna miniatúra.  Zatykač na Hurbana vydali za prípravu ozbrojeného povstania, nie za zápas o slovenčinu. Útek na Moravu sa nemohol uskutočniť po povstaní, ale jedine pred ním.  Rovnako Hurban nemohol byť prenasledovaný Maďarmi po povstaní, veď Kossuth bol porazený a Viedeň, po boku ktorej Hurban bojoval, triumfovala...
Na záver je potrebné dodať iba toľko, že vštepovať obraz nepriateľa do mládeže od jej útleho veku cez školské učebnice je zvrátenosť ktorá nemá páru. A dodajme, že aj hazardovanie s jej budúcnosťou.

Čítanka pre 4. ročník základných śkôl
© Autori:  PhDr. Soňa Benková, Helena Komlóssyová, Jozef Pavlovič
Lektorovali:  Prof. PhDr. Viliam Obert, CSc., Mgr. Mária Múčková, Mgr. Fedora Očkajáková, Tomáš Winkler, PhDr. Pavol Števček, CSc.
Zodpovedná redaktorka:  Monika Gúčiková
Typografia, technická redakcia:  DESIGN Rosmány © Illustrations: Zdena Vojtková
Vydal: OG - Vydavateľstvo Poľana spol. s r. o. 2005, Tlač: Patria I, Prievidza
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť  nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 4. 2. 1999 pod číslom 449/1999-41 ako učebnicu Čítanka pre 4. ročník základnej školy.
 

---

 
[1]Pri príležitosti 160. výročia rozpustenia zboru hurbanovských dobrovoľníkov 21. decembra 2009 predseda vlády SR R. Fico slávnostne odhalil pamätnú tabuľu na budove Úradu vlády SR a povedal:  "Tu na bývalej Kniežacej aleji sa 21.11.1849 odohralo naozaj slávnostné rozpustenie zboru hurbanovských dobrovoľníkov. Stalo sa tak za prítomnosti politicklého vodcu slovenského povstania a predsedu SNR J. M. Hurbana, Ľ. štúra ako aj zástupcov cisárskeho dvora osobitne gen. Kristiana Götza ktorý Hurbanovcom pri vojenských aktivitách velil..."
[2] Demmel József, A szlovák nemzet születése, Kalligram 2011 Pozsony, str.  278

2011-11-16 10:40:12 Ladislav Moravík
Oti, chápem na čo si chcel poukázať. Vieš, že nepatrím k ľuďom, ktorí sú protimaďarsky naladení, skôr naopak. Argumentácia, ktorou operuješ je ale nie dobre zvolená a prilieva skôr olej do ohňa. Viď posledne prípad Viktorin. Aj citácia historika Romana Holeca je vytrhnutá z kontextu.
Kossutha Maďarom neberme, je pre nich to isté, ako pre Američanov Washington. Už stačí, že sa s nimi "naťahujeme" o iné historické osobnosti. Nedávne spory ohľadne národnosti skladateľa F.Liszta v súvislosti s 200.výročím jeho narodenia.
Ak nám ide úprimne o hľadanie porozumenia a budovanie mostov medzi Maďarmi a Slovákmi, hľadajme radšej to, čo nás spája, ako rôzne čítanky, ktoré nás (možno?) rozdeľujú.

2011-11-15 22:37:35 Admin
Laci, to čo vytýkam učebnici nie je to, že vštepuje lásku ku Štúrovi - čo ostatne ani nemôže byť ťažké raz to bol krásny urastený muž ktorý všestranne vynikal - mne vadí všetpovanie nenávisti k Maďarom (všimni si, že v absurdnej hurbanovskej historke nevystupujú žandári uhorskí, ale maďarskí). Autori mohli rovnako láskavo stratiť slovko-dve aj o iných synoch slovenského národa - Kossuthovi a Petéfym, koniec koncov nemenej slávnych... Uja Apponyiho sa detičky nepochybne učia tiež, ale možno až v 5. triede... Tvoje presvedčenie že Slováci boli v r. 1918 na pokraji pomaďarčenia sa, je presne tak nepochopiteľné sebapopieranie, ako tvrdenie učebnice o porážke slovenského povstania... Zoči-voči faktom už dokonca aj slov. historiografia otočila a aktuálne platí že "Maďari klamali sami seba a slovenské obyvateľstvo bolo voči maďarizácii imúnne" (Holec)

2011-11-15 09:27:43 Ladislav Éhn
Tak, čo dodať... je tam zopár chýb. Poľovačka sa konala o rok skôr, v decembri 1856 bol už Štúr dávno mŕtvy. Kristiána Götza zabili počas revolúcie, tuším pri Vacove, dvor tam zastupoval barón Lewartowski, ktorý dobrovoľníkom velil, na Hurbana nevydali zatykač kvôli organizácií povstania, ale kvôli poburovaniu ľudu, ktoré sa konalo ešte v marci 1848, počas jeho "turné" v podjavorinskom kraji, ktoré však nebolo tak úspešné, ako sa to zvykne predpokladať (sobotišťania mu údajne odkázali, že keď pôjde okolo tak ho obesia), o tom, že slovenský triumvirát má niečo spoločné s organizovaním povstania sa uhorská vláda dozvedela až o niečo neskôr, Daxner s Franciscim a Bakulínyim boli napríklad práve kvôli tomuto zatknutý na jeseň 1848, po prvom vpáde Hurbanových žoldnierov.

2011-11-15 09:22:59 Ladislav Moravík
Čítanka, z ktorej Oti cituješ je písaná zrozumiteľnou a hravou formou pre deti, ako sám uvádzaš vo veku 9 rokov. Nemôžu byť na ňu kladené kritériá historiografickej vedeckej publikácie.
Hurban sa nemohol pridať ku Kossuthovi, nakoľko ten neuznával ani samotnú existenciu slovenského národa. Je známy svojim výrokom - slovenského národa niet.
Obraz nepriateľa v slovenských školách by sa asi nepestoval, ak by deťom v učebniciach namiesto štúrovcov bola vštepovaná vrelá láska ku Kossuthovi, pútavo vykreslený obraz dobrého uja ministra Apponyiho, ktorý svojimi zákonmi č.26 a 27 radikálne obmedzil vyučovanie slovenčiny na školách a tým chcel do budúcna prispieť k idilickému spolužitiu občanov Veľkého Uhorska. Nebyť vypuknutia 1.sv.vojny, hádam by sa mu to bolo aj podarilo. Splnilo by sa Kossuthovo vrúcne želanie a slovenského národa by naozaj nebolo.