Vtedajšia vládnuca strana – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) – sa v podmienkach veľkej neistoty a nestability snažila upevniť svoju moc prostredníctvom antisemitskej propagandy a prerozdeľovania majetku ulúpeného židovským obyvateľom. Radikálne krídlo HSĽS, ktoré po vyhlásení autonómie a neskôr samostatnosti získalo rozhodujúci vplyv, prijímalo rozhodnutia v súlade s očakávaniami nacistického Nemecka. HSĽS predstavovala špecifickú zmes kresťanského konzervativizmu, autoritárstva a nacionalizmu a inšpirovala sa nacistickými a fašistickými vzormi. Režim sa snažil demonštrovať lojalitu voči Nemecku, v ktorom videl garanta svojej existencie.
Holokaust na Slovensku si vyžiadal približne 70-tisíc obetí. Túto tragédiu je nevyhnutné pripomínať, pretože jej ozveny rezonovali nielen v čase etnických čistiek po druhej svetovej vojne, ale aj v nenávistnej rétorike extrémistických politických síl v súčasnosti.
Dokumenty o holokauste na Slovensku vyšli ťažiskovo v dvoch edíciách. V rokoch 2001 - 2008 vydávala Nadácia Milana Šimečku a neskôr Dokumentačné stredisko holokaustu 8 zväzkovú radu dokumentov "Holokaust na Slovensku", kým Múzeum židovskej kultúry vydalo v rokoch 1997-2000 5 zväzkov "Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1938-1945)". Ďalšie zborníky dokumentov vyšli aj v HÚ SAV a inde.
Prvý diel sa zameriava na obdobie autonómie Slovenska (6.10.1938 – 14.3.1939), počas ktorého vznikali prvé precedensy vylúpenia a deportácie Židov. Autonómia Slovenska umožnila nástup režimu pod vedením HSĽS, ktorý rýchlo odstránil demokratické prvky ako pluralizmus, nezávislé médiá a spolky. Uskutočnil politické čistky, namierené voči Čechom ale najmä voči Židom. Deportácie viac ako 7 500 Židov v novembri 1938 boli samlostatnou akciou autonómnej vlády na čele s Jozefom Tisom, pričom Židia boli vykreslení ako nepriatelia a vinníci za územné straty po Viedenskej arbitráži.
Tretí diel obsahuje listy Gisely Fleischmannovej (1942-1944) a popisuje snahy Pracovnej skupiny o záchranu slovenských a európskych židov. Skúma fungovanie Pracovnej skupiny Ústredne židov, ktorá pôsobila počas holokaustu na Slovensku a snažila sa o záchranu židovských občanov pred deportáciami. Bola vytvorená v roku 1940 ako jediná židovská organizácia zastupujúca Židov na Slovensku a bola nútená kolaborocať s nemeckými poradcami, najmä s Dieterom Wislicenym. Ilegálna Pracovná skupina pod vedením Gisely Fleischmannovej sa snažila pomocou finančných prostriedkov a korupcie zastaviť alebo aspoň spomaliť deportácie slovenských Židov. Nadviazali spojenie so zahraničnými záchrannými organizáciami ako Joint vo Švajčiarsku. Listy dokumentujú snahu, odvahu a zároveň bezmocnosť aktérov v ich zápase proti systematickému ničeniu židovského obyvateľstva.
Holokaust na Slovensku v širšom kontexte v chronológii Watson.sk:
Oto Psenak 
25-03-16 
104 
25. marca uplynie 83 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska do Osvienčimu a 31. marca 80 rokov od posledného. Holokaust predstavuje jednu z najtemnejších kapitol v dejinách krajiny, charakterizovanú systematickým prenasledovaním a vyvražďovaním židovských občanov. Hoci Slovensko až do augusta 1944 nebolo okupované nacistickým Nemeckom, pod vedením Jozefa Tisa sa podieľalo na útoku na Poľsko aj na organizovaní deportácií Židov do vyhladzovacích táborov v okupovanom Poľsku. Od 25. marca do 20. októbra 1942 bolo deportovaných celkovo približne 58-tisíc Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania a následnej okupácie krajiny nemeckou armádou ďalších približne 12-tisíc.
