Vtedajšia vládnuca strana – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) – sa v podmienkach veľkej neistoty a nestability snažila upevniť svoju moc prostredníctvom antisemitskej propagandy a prerozdeľovania majetku ulúpeného židovským obyvateľom. Radikálne krídlo HSĽS, ktoré po vyhlásení autonómie a neskôr samostatnosti získalo rozhodujúci vplyv, prijímalo rozhodnutia v súlade s očakávaniami nacistického Nemecka. HSĽS predstavovala špecifickú zmes kresťanského konzervativizmu, autoritárstva a nacionalizmu a inšpirovala sa nacistickými a fašistickými vzormi. Režim sa snažil demonštrovať lojalitu voči Nemecku, v ktorom videl garanta svojej existencie.
Holokaust na Slovensku si vyžiadal približne 70-tisíc obetí. Túto tragédiu je nevyhnutné pripomínať, pretože jej ozveny rezonovali nielen v čase etnických čistiek po druhej svetovej vojne, ale aj v nenávistnej rétorike extrémistických politických síl v súčasnosti.
Dokumenty o holokauste na Slovensku vyšli ťažiskovo v dvoch edíciách. V rokoch 2001 - 2008 vydávala Nadácia Milana Šimečku a neskôr Dokumentačné stredisko holokaustu 8 zväzkovú radu dokumentov "Holokaust na Slovensku", kým Múzeum židovskej kultúry vydalo v rokoch 1997-2000 5 zväzkov "Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1938-1945)". Ďalšie zborníky dokumentov vyšli aj v HÚ SAV a inde.
Prvý diel sa zameriava na obdobie autonómie Slovenska (6.10.1938 – 14.3.1939), počas ktorého vznikali prvé precedensy vylúpenia a deportácie Židov. Autonómia Slovenska umožnila nástup režimu pod vedením HSĽS, ktorý rýchlo odstránil demokratické prvky ako pluralizmus, nezávislé médiá a spolky. Uskutočnil politické čistky, namierené voči Čechom ale najmä voči Židom. Deportácie viac ako 7 500 Židov v novembri 1938 boli samlostatnou akciou autonómnej vlády na čele s Jozefom Tisom, pričom Židia boli vykreslení ako nepriatelia a vinníci za územné straty po Viedenskej arbitráži.
Tretí diel obsahuje listy Gisely Fleischmannovej (1942-1944) a popisuje snahy Pracovnej skupiny o záchranu slovenských a európskych židov. Skúma fungovanie Pracovnej skupiny Ústredne židov, ktorá pôsobila počas holokaustu na Slovensku a snažila sa o záchranu židovských občanov pred deportáciami. Bola vytvorená v roku 1940 ako jediná židovská organizácia zastupujúca Židov na Slovensku a bola nútená kolaborocať s nemeckými poradcami, najmä s Dieterom Wislicenym. Ilegálna Pracovná skupina pod vedením Gisely Fleischmannovej sa snažila pomocou finančných prostriedkov a korupcie zastaviť alebo aspoň spomaliť deportácie slovenských Židov. Nadviazali spojenie so zahraničnými záchrannými organizáciami ako Joint vo Švajčiarsku. Listy dokumentujú snahu, odvahu a zároveň bezmocnosť aktérov v ich zápase proti systematickému ničeniu židovského obyvateľstva.
Holokaust na Slovensku v širšom kontexte v chronológii Watson.sk: