Psychopatia, ako ju Erikson definuje, je porucha osobnosti, ktorá sa vyznačuje emocionálnou chladnosťou, manipuláciou a bezohľadnosťou. Psychopati sa vyznačujú tým, že im chýba súcit a empatia a dokážu zneužívať druhých na dosiahnutie vlastných cieľov. V knihe autor upozorňuje na hlavné znaky psychopatov, ktoré zahrnujú extrémne vysoké sebavedomie, patologické klamanie, neschopnosť prevziať zodpovednosť za vlastné činy, absenciu výčitiek a bezohľadnosť. Erikson čitateľov učí, ako rozpoznať psychopatické črty v ľuďoch okolo seba a chrániť sa pred ich manipuláciou.

V snahe poskytnúť čitateľom lepší rámec na pochopenie rôznych typov správania Erikson využíva farebnú typológiu osobností, ktorá je v tejto knihe detailne prispôsobená psychopatickým prejavom. Každá farba v tejto typológii – červená, žltá, zelená a modrá – reprezentuje iný štýl správania a komunikácie, čo uľahčuje čitateľom rozpoznať vzorce správania v rôznych situáciách. Červená predstavuje dominantných ľudí, ktorí vyhľadávajú moc a kontrolu. Žltá symbolizuje kreatívne a charizmatické osobnosti, ktoré radi inšpirujú iných. Zelená farba označuje pokojné a stabilné typy, ktoré preferujú harmóniu a vyhýbajú sa konfliktom, zatiaľ čo modrá reprezentuje analytických a precíznych jedincov, ktorí si potrpia na detaily a presnosť.

Erikson však upozorňuje, že psychopati dokážu túto farebnú typológiu zneužiť proti druhým. Červení psychopati môžu zneužívať svoju dominanciu a priamočiarosť na kontrolu druhých, žltí psychopati využívajú svoj šarm a schopnosť očariť na manipuláciu, zelení psychopati často prejavujú pasívnu manipuláciu na dosahovanie svojich cieľov, a modrí psychopati sú chladní a vypočítaví, pričom zneužívajú fakty a detaily pre vlastný prospech. Týmto spôsobom Erikson rozširuje pôvodnú typológiu o hrozby, ktoré môžu vznikať pri kontakte s manipulatívnymi jedincami.

Kniha poskytuje nielen prehľad o tom, ako psychopatické osobnosti pôsobia a aké deštruktívne dôsledky môže mať ich správanie na obete, ale ponúka aj praktické rady, ako sa pred týmito manipulátormi chrániť. Kniha kladie dôraz na zvýšenie povedomia o psychopatoch medzi nami a zdôrazňuje, že hoci psychopati tvoria malé percento populácie, ich vplyv na okolie môže byť obrovský a devastujúci. Erikson preto apeluje na čitateľov, aby sa naučili rozoznávať toxické správanie, ktoré môže viesť k emocionálnemu alebo materiálnemu poškodeniu, a aby sa nenechali ovplyvniť povrchným šarmom a bezohľadnosťou psychopatov.

Erikson uvádza prípad z vlastnej praxe, ktorý demonštruje, ako psychopati dokážu účinne manipulovať a spôsobovať chaos aj bez priamej konfrontácie. Po jednej zo svojich prednášok ho kontaktoval mladík, ktorý chcel, aby ho autor osobne koučoval a pomohol mu so vzťahmi. Keď Erikson odmietol poskytnúť takúto osobnú službu, mladík sa rozhodol pomstiť mu.

Mladík najprv autorovi posielal lichotivé e-maily, v ktorých sa snažil nadviazať bližší vzťah. Keď ale jeho pokusy o bližší kontakt zostali nevypočuté, začal Eriksonovi a jeho partnerke posielať sériu anonymných e-mailov plných obvinení. V správach tvrdil, že medzi ním a autorom existuje hlbší vzťah a dokonca fabuluje o Eriksonovej údajnej promiskuite a o jeho plánoch na rozvod, čím sa pokúša narušiť autorove osobné vzťahy a dôveru v jeho okolí.

Erikson neskôr zistil, že tento účastník seminára už podobným spôsobom prenasledoval a manipuloval iných mužov, pričom využíval sociálne siete na zhromažďovanie informácií o ich osobnom živote, ktoré potom využil vo svojej manipulatívnej kampani. Polícia nakoniec voči mladíkovi zakročila, no jeho cielená psychopatická manipulácia už spôsobila značné škody na Eriksonovom súkromnom a profesionálnom živote, vrátane rozvratu jeho vzťahu. Tento príklad ukazuje, ako psychopati dokážu zdanlivo nevinnými krokmi postupne ničiť životy tých, ktorí sa im dostanú do cesty, pričom bezohľadne používajú lož a manipuláciu na dosiahnutie svojich cieľov.